Adrian Gubčo 27.10.2020 11:58

Chcú obnoviť vežu kostola na Kalvárii

V meste sa objavila ďalšia iniciatíva s cieľom obnovy objektu, ktorý zanikol v nedávnej minulosti. Občianske združenie Obnovme vežu na Kalvárii chce opätovne vybudovať kostolnú vežu, zrovnanú so zemou v roku 1959, údajne kvôli tomu, že by svojou hmotou konkurovala vznikajúcemu pamätníku Slavín. Ide o vysoko kontroverzný zámer a jeho realizácia by bola chybou.

Zdroj: OZ Obnovme vežu na Kalvárii

Ako pripomínajú aktivisti, prvá kaplnka v oblasti bol vybudovaná po odznení morovej epidémie v roku 1713. V roku 1824 vznikla väčšia kaplnka, zasvätená už bola Panne Márii Snežnej. V roku 1934 bola premenená na kostol, a v roku 1943 sa rozhodlo o jeho zániku a nahradení novým, väčším objektom. Tento bol dokončený v roku 1948 a ide o ten istý kostol, ktorý sa tu nachádza dnes.

Určený bol do veľkej miery aj pre študentov vtedy vznikajúcich internátov pri Horskom parku a západnú časť mesta. Autorstvo nie je presne známe, spomínajú sa mená architektov Dezidera Quastlera a Ignáca Vécseiho a staviteľa Fuchsa, všetci však zahynuli počas holokaustu. Projekt dokončil architekt František Florians. Kostol má tvar sálového trojlodia s polkruhovou apsidou a vežou, umiestnenou vedľa apsidy. Veža mala výšku asi 50 metrov a v panoráme Bratislavy tak bola pomerne viditeľná, čo bolo umocnené polohou na návrší. Na svojom mieste stála len 11 rokov.

Aktivisti ďalej upozorňujú, že rozličné iniciatívy, smerujúce k obnove veže, sa vyskytovali už od prebratia správy farnosti dominikánmi v roku 1990. Zánik kostolnej veže vnímajú ako násilný akt, kvôli ktorému je architektúra kostola neúplná. Dôvodom odstránenia totiž bola – podľa členov iniciatívy – snaha zabrániť tomu, aby veža konkurovala vznikajúcemu pamätníku Slavín. Oficiálny argument, ktorým bola narušená statika veže, považujú za vykonštruovaný.

V rámci nového projektu by sa mala veža obnoviť podľa originálnych plánov, bude mať teda viacmenej pôvodné rozmery, členitosť aj tvar. Dosiahnuť má výšku 53 metrov a vďaka nasvieteniu bude viditeľná aj v noci. Na vrchole bude mohutný kríž, pod ním bude nová socha Panny Márie. Na veži má byť aj verejne prístupná vyhliadková terasa, na ktorú sa bude dať dostať schodiskom alebo výťahom, bude teda bezbariérová.

Aktivisti zhŕňajú, že znovupostavením objektu by sa napravila veľká historická krivda na veriacich a cirkvi, vyjadrila by sa vďaka za ochranu Slovenska Sedembolestnej Panne Márii, a obnovená veža bude odkazom o dôležitosti náboženskej slobody vo svete. Bude to aj symbol obnovy náboženskej slobody a demokracie na Slovensku, prejav úcty voči obetiam a prenasledovaným pre vieru počas bývalého režimu a duchovný maják, označujúci miesto, kde sa nachádza kostol, Kalvária či Lurdská jaskyňa.

Napriek všetkým týmto tvrdeniam a cieľom ide o mimoriadne zlý nápad, ktorý by mal byť dôrazne a navždy odmietnutý.

Zdroj: OZ Obnovme vežu na Kalvárii

Presné okolnosti zániku veže sú dnes už pomerne nejasné. V článku v magazíne Postoj, ktorý sa tejto téme venuje, sa pripúšťa, že v čase, kedy sa rozhodlo o asanácii veže, sa v kostole nachádzala zväčšujúca sa trhlina. Miestny farár vtedy tvrdil, že to súvisí s vežou, a podporoval jej zníženie a nakoniec aj asanáciu. Keďže sa však nezachovali statické posudky (ak boli vôbec vypracované), reálny vplyv veže na statiku kostola sa nedá potvrdiť ani vyvrátiť.

Dá sa tak debatovať o „krivde“ na veriacich. Je nepochybné, že sa ich bývalý režim dopúšťal a to v obrovskej miere, zánik kostolnej veže, či už z ideologických dôvodov alebo nie, je však v podstate maličkosťou. Dôležité však je, že by sa jedna krivda nemala naprávať druhou – pamätník Slavín je, bez ohľadu na okolnosti vzniku, jednou z charakteristických dominánt Bratislavy. Ide o monumentálne dielo a dôstojnú pripomienku mimoriadnych obetí zo strany Červenej armády, ktorá v apríli 1945 po ťažkých bojoch oslobodila Bratislavu.

Architektonická koncepcia pamätníka od Jána Svetlíka z neho zároveň robí aj orientačný bod v urbanizme mesta. Poloha typického obelisku s výškou 39,5 metrov bola navrhnutá tak, aby Slavín tvoril zakončenie osi tvorenej Šancovou ulicou. Dobre viditeľný je aj z iných častí centra, pričom je už typickou črtou pahorkov nad Bratislavou. Ide o výnimočný prvok, spolu s Bratislavským hradom a vežou na Kamzíku. Aj preto je pamätník Slavín Národnou kultúrnou pamiatkou a dnes je v rekonštrukcii.

Obnova kostolnej veže by dominantnosť Slavína výrazne narušila a bola voči nemu nevhodnou protiváhou. Išlo by o obdobnú situáciu, aká nastala po výstavbe Aupark Tower – výšková budova vytvorila nevhodné pozadie Mostu SNP, ktorého pylón s vyhliadkovou reštauráciou je jedným z najvýraznejších symbolov Bratislavy a modernej architektúry mesta. Takúto chybu už v metropole nemožno dopustiť.

Aktivisti so záujmom o cirkevnú architektúru by v Bratislave určite našli množstvo iných vhodných projektov, ktoré by boli lepším naplnením proklamovaných cieľov iniciatívy. Inšpiráciou by mohla byť postupná revitalizácia Kalvárie, kde sa obnovujú za socializmu spustnuté kaplnky a zastavenia. Iným prípadom sú bratislavské (aj nebratislavské) historické kostoly, pamätníky a cirkevné objekty, z ktorých by si viaceré zaslúžili rekonštrukciu. Vynikajúci stav vzácnych pamiatok by bol najlepším dôkazom, že Slovensko je moderná demokratická krajina, kde sa dbá na kultúrne a duchovné dedičstvo.

Medzičasom, Slavín musí ostať dominantou, ktorú má rešpektovať aj okolitá zástavba, počnúc súkromnými vilami a končiac sakrálnymi objektami. Vhodné by bolo ochrániť priehľady naň podobnou reguláciou, aká platí v Londýne v prípade Katedrály sv. Pavla. Takto by sa už natrvalo ochránili výnimočné urbanistické, architektonické aj symbolické hodnoty, ktorými tento pamätník disponuje.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.