Adrian Gubčo 12.05.2021 16:05

Hlavné mesto vyhlasuje architektonickú súťaž na Jurigovo námestie

Hlavné mesto SR Bratislava v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB), ako aj mestskou časťou Karlova Ves, spúšťa ďalšiu architektonickú súťaž. Predmetom je obnova Jurigovho námestia, dôležitého verejného priestoru v rámci sídliska Karlova Ves. Samotné sídlisko je pre svoj urbanizmus oceňované, stav centrálneho priestranstva však tomu dlhodobo nezodpovedal.

Aktuálny stav Jurigovho námestia (október 2020)

Sídlisko Karlova Ves sa začalo tvoriť po roku 1961, kedy sa začali míňať rovinaté priestory pre výstavbu sídlisk vo východnej časti Bratislavy s dobrou dostupnosťou do centra. Prvotné návrhy prešli viacerými úpravami, po ktorých sa spustila v roku 1967 výstavba. Ukončená bola v roku 1976. Po dokončení si vyslúžilo ocenenie zo strany kritikov architektúry, keďže sa z neho stala veľmi heterogénna štvrť – v južnej časti definovaná skupinami výškových domov, netypových bytoviek a verejných priestorov, ktoré sú charakteristické snahou o dvojúrovňové oddelenie automobilovej a pešej dopravy. Jurigovo námestie je jedným z nich.

Napriek významu a umiestneniu lokálnej občianskej vybavenosti či parčíkov v susedstve námestia (a donedávna aj električkovej zastávky) je jeho stav tristný. Podľa MIBu, priestranstvá neprešli od svojej realizácie obnovou a negatívny názor je všeobecne zdieľaný medzi laikmi aj odborníkmi. Tvarovanie námestia je pritom dodnes vyzdvihované, rovnako ako drobná mierka niektorých priestorov. Na druhej strane, námestie je pre niektorých užívateľov vysoko bariérové, sťažuje prístup záchrannej techniky a niektoré terasy sú neprístupné, lebo neznesú takú záťaž.

Miestna aj mestská samospráva sa preto po vykonaní zabezpečovacích prác odhodlala k vyhláseniu veľkej súťaže, ktorej cieľom je „naplniť potenciál tohto kľúčového verejného priestoru v rámci mestskej štvrte“. Rekonštrukcia v zmysle víťazného návrhu má povzbudiť oživenie prevádzok v parteri, budov, vytvoriť dobre fungujúci a prístupný priestor, poskytnúť miesto pre organizovanie komorných podujatí a susedských aktivít a zlepšiť pripravenosť územia na klimatické zmeny. Doplnené by malo byť kontextuálne umelecké dielo a existujúce diela môžu byť zachované či rozvinuté. Priestor by mal umožňovať efektívnu správu po ukončení rekonštrukcie.

MIB očakáva od súťažných návrhov redukciu spevnených plôch s ohľadom na požiadavku po zmiernení klimatických zmien, ale aj izoláciu podzemných priestorov. Súčasťou projektu majú byť vodozádržné opatrenia, vysoký komfort chôdze, bezbariérovosť, ako aj doplnenie zelene. Nepôjde však o veľké stromy, keďže pod veľkou časťou územia sú podzemné priestory. Zlepšiť sa má klimatický komfort (zeleňou či vodnými prvkami), doplniť mobiliár, ktorý bude umožňovať organizáciu podujatí a zlepšiť osvetlenie.

Špecialitou tejto súťaže je návrh nového umeleckého diela. Od diela sa očakáva, že bude reflektovať súčasné výzvy a bude nielen kultivovať priestor, ale aj posilňovať pobytovú funkciu. Medzi typmi návrhov diel pre Jurigovo námestie sa zmieňuje nové voľné dielo (téma je tak voľná) zohľadňujúce špecifiká lokality, alebo spolupráca s umelcami či dizajnérmi, ktorí takýmto spôsobom vyriešia mobiliár alebo iné praktické prvky v lokalite.

V neposlednom rade, súťažiaci budú musieť navrhnúť aj novú podobu či úpravu existujúceho OD Kotva, podzemnej garáže, rampy a vstupov do domu na Jurigovom námestí 3 alebo rampy nad Karloveskou. MIB podmienky súťaže doplnil o stručný stavebno-technický posudok jednotlivých častí Jurigovho námestia.

Architektonická súťaž bude dvojkolová, pričom v druhom kole budú návrhy z prvého kola podrobnejšie rozpracované. Lehota na predkladanie návrhov v prvom kole je koniec júla (23. 7. 2021), prvé kolo by malo byť vyhodnotené v auguste. Následne sa budú riešiť návrhy v druhom kole, a to až do konca októbra (25. 10. 2021). Výsledky by mali byť zverejnené v novembri, všetky návrhy v decembri. V porote a komisii sú viacerí známi architekti, zástupcov nominovala aj mestská časť. Súťaž je overená Slovenskou komorou architektov.

Víťaz súťaže získa 12-tisíc eur, za druhú cenu bude udelených 8-tisíc eur a za tretiu 5-tisíc. Na odmeny je alokovaných 5-tisíc eur. Predpokladaná hodnota zákazky je 393-tisíc eur. Dátumy realizácie budúceho Jurigovho námestia nie sú známe, v rámci súťaže bude ale predložený návrh etapizácie rekonštrukcie. Cieľom je identifikovať, ktoré práce sa majú robiť prvé a stanoviť postup, ktorý umožní nepretržitú prevádzku námestia.

Aktuálny stav Jurigovho námestia (október 2020)

Vyriešenie budúcej podoby Jurigovho námestia nie je jednoduché zadanie, o to zaujímavejšie výsledky by však mohlo priniesť. Napriek pozitívnym hodnoteniam kritikov architektúry, súčasný stav vytvára zlý dojem nielen o Jurigovom námestí, ale aj o celom sídlisku. Snaha o zmenu je preto pochopiteľná. Budúca úprava Jurigovho námestia dobre nadviaže na upravené zastávky v rámci zmodernizovanej radiály, nový parčík, ktorý má v najbližších týždňoch vzniknúť popri Karloveskej ulici, alebo obnovený nástupný priestor do Karloveského cintorína.

Škodou ostáva, že do rámca súťaže nebola zaradená aj plocha v okolí miestneho kostola, najmä priestor medzi kostolom a blízkou pivárňou. V posledných rokoch tu vzniklo niekoľko príjemných prevádzok, ktoré sem vliali život. Potrebné by však bolo odstrániť parkovisko, čo by bolo krajne nepopulárne.

Nemožno prehliadnuť, že mestská časť sa v dohľadnej dobe dočká viacerých výrazných zlepšení. Po rokoch bez zásadnejších investícií do verejného priestoru je to zásadný skok. Nové zásahy majú spoločné, že za ich realizáciou nestojí mestská časť, ale Hlavné mesto. Nedá sa poprieť, že vo všetkých prípadoch ide o priestranstvá, ktoré úpravu potrebujú. Na druhej strane, v celomestskom kontexte sa možno kladie na Karlovu Ves väčší dôraz, ako na niektoré významnejšie priestory a štvrte.

Boli to pritom zastupitelia za Karlovu Ves, ktorí sa ku vzniku MIBu svojho času postavili veľmi rezervovane. Starostka mestskej časti vtedy argumentovala, že inštitút sa môže bez kontroly poslancov stať „prodevelopersky lobujúcou organizáciou“. Preto bola na zastupiteľstve, ktoré hlasovalo o vzniku MIBu, ako jediná proti (ďalší zastupiteľ sa hlasovania zdržal). Dnes je to ten istý inštitút, ktorý môže za dva roky navonok zmeniť Karlovu Ves viac, ako sa to vedeniu mestskej časti podarilo za oveľa dlhšiu dobu.

To však nesúvisí len so šikovnosťou MIBu, ale aj s určením priorít, ovplyvňujúcim rozhodovanie, ktoré priestranstvá sa zmenia a v akom poradí. Tieto priority nevychádzajú z komplexnej stratégie a analýzy verejných priestorov v Bratislave, ale z politiky. O tom, ktoré námestia, ulice, parky, budovy či pamiatky budú zveľadené či vybudované ako prvé, rozhoduje nielen potreba, ale aj dosah konkrétneho starostu alebo starostky, vôľa primátora či prítomnosť rozhodujúcej zložky voličov.

V tomto zmysle sa naplnila túžba starostky po tom, aby bol inštitút málo autonómny a pripravoval projekty, ktoré nemajú len verejnoprospešný, ale aj politický zmysel. Výsledky súťaže budú vysoko pravdepodobne zaujímavé a v prípade realizácie pre Karlovu Ves veľmi pozitívne. Využívanie (alebo zneužívanie) odborného pracoviska, do ktorého sa dajú horko-ťažko nájsť skutoční odborníci, aby tu pracovali za absurdne nízke platy, je však problém. Dosah má na celé mesto.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.