Okolie Patrónky patrí z investičného hľadiska k lukratívnym lokalitám. Významný dopravný uzol na seba viaže početné developmenty, ktoré tu budú pribúdať aj v najbližších rokoch. Popri tom „vyčnieva“ rozsiahly nezastavaný priestor medzi zastávkou verejnej dopravy, bytovým domom Titus a Centrom vedecko-technických informácií SR. Už onedlho by sa to však mohlo zmeniť s oživením zámeru výstavby polyfunkčného areálu.
Zámer výstavby na tomto pozemku pochádza už z roku 2014, kedy developer Bratislava West Gate, s.r.o., predstavil projekt vzniku dvoch bytových domov a supermarketu. Využiť chcel dlhodobo prázdnu plochu, kde bývanie umiestňoval smerom k ulici K Železnej studienke, a smerom k rušnej ceste navrhoval supermarket. Dopravný prístup mal byť zabezpečený predovšetkým od Lamačskej cesty, vrátane zásobovania. Prístup z druhej strany mal byť využívaný len v menšej miere.
Prvý z bytových domov, Blok A, bude umiestnený v severozápadnej časti pozemku, v dotyku s potokom Vydrica. Budova má mať 11 nadzemných podlaží, pričom najvyššie bude ustúpené. Umiestnených tu má byť 46 bytov, z toho 44 jednoizbových, jeden dvojizbový a jeden štvorizbový, ako aj 12 jednoizbových apartmánov. Nachádzať sa tu majú aj štyri ambulancie, a to na ploche takmer osemsto metrov štvorcových na treťom podlaží. Pre potreby bloku B bude slúžiť 69 parkovacích miest v jednom podzemnom a dvoch nadzemných podlažiach.
Blok B bude umiestnený medzi blokom A a ulicou K Železnej studničke, bude mať 6 nadzemných podlaží, z toho dve najvyššie budú ustúpené, a nepravidelný obdĺžnikový pôdorys. Obsahovať bude 28 jednoizbových bytov a 12 apartmánov. Tvarovo bude nadväzovať na susedný obytný komplex, čím vytvorí aj vizuálne zakončenie jeho dvora. V garáži, umiestnenej na prvom nadzemnom a v dvoch podzemných podlažiach tohto bloku má vzniknúť 83 miest, čo s ohľadom na nižší počet rezidencií znamená, že tieto miesta budú slúžiť aj susednému domu.
Supermarket bude klasický box, takže bude mať len jedno podlažie. Objekt bude otočený k Lamačskej ceste a zastávke Patrónka. Celkový rozsah bude niečo vyše 15-tisíc metrov štvorcových. Pred objektom vznikne 52 povrchových parkovacích miest. V minulosti sa hovorilo o tom, že by mal obchod patriť reťazcu Billa.
Zámer sa v minulosti stretol s odporom časti lokálnej verejnosti, ktorá namietala výšku Bloku A, dopravné napojenie od Lamačskej cesty či neúmerné zvýšenie hlučnosti. Hlavné mesto však v tej dobre vydalo pre projekt kladné záväzné stanovisko, ktoré bolo potvrdené aj ďalším vedením Magistrátu. Developer bol na základe požiadaviek mesta nútený znížiť Blok B, keďže pôvodne mal mať osem nadzemných podlaží. Obyvateľom sa však odvolať nepodarilo – projekt má územné rozhodnutie.
To má však k dispozícii očividne už niekoľko rokov, napriek tomu sa na projekte nepohlo na prvý pohľad nič. Až ku koncu minulého roka podal investor, podľa zistení portálu TrendReality s cyperským majiteľom, žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Teoreticky je možné, že ho dostane ešte tento rok, čo by mohlo znamenať aj štart výstavby. Polyfunkčný areál Lamačská cesta, resp. jeho prvá etapa, by tak mohol byť dokončený už do konca roka 2023.
Čo sa týka výzoru projektu, v tejto chvíli je známych len zopár nekvalitných vizualizácií a pohľadov. Za architektúrou stojí architekt Norbert Dvorčák, ktorý dnes pôsobí na Metropolitnom inštitúte Bratislavy, kam prešiel z Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy a predtým zo súkromnej praxe. Jeho meno nie je spojené so známymi či ocenenými bratislavskými realizáciami, autorsky sa však spolupodieľal na obytnom komplexe Nový Martin v rovnomennom meste. Preto vyvoláva projekt celkom obavy.
Tie sú spôsobené aj umiestnením supermarketu predmestského typu v priamom dotyku s jednou z najfrekventovanejších zastávok mestskej hromadnej a integrovanej dopravy v Bratislave. Svojim konceptom sem takáto predajňa jednoducho nepatrí a ak chcel investor vhodne reagovať na požiadavky Územného plánu, mal si na to vybrať iný spôsob. Zástavba ako taká je v poriadku, jej forma už ale nie. Patrónka si zasluhuje kvalitnú architektúru aj vhodné začlenenie jednotlivých stavieb do prostredia, ktoré sa môže zmeniť na významné inovačné a administratívne centrum.
V blízkosti zámeru totiž boli v nedávnej dobe dokončené kancelárske komplexy zo série Westend od developera JTRE, ktoré územiu dodali určitú identitu – ako miesto, kde sú koncentrované viaceré významné firmy a korporácie. Menšie a kvalitné administratívne projekty vznikli alebo sa pripravujú aj popri Ceste na Červený most. Slovenská akadémia vied uvažuje nad modernizáciou svojho kampusu a Bratislavský samosprávny kraj plánuje do lokality vniesť kreativitu a kultúru vďaka revitalizácii zvyškov bývalej továrne na patróny. Naostatok, nachádza sa tu niekoľko nových dokončených, rozostavaných alebo plánovaných rezidenčných projektov.
Najvýznamnejšou zmenou však má byť vznik nového sídla spoločnosti ESET, ktorá si na návrh kancelársko-vývojového centra prizvala jednu zo špičkových svetových architektonických kancelárií, BIG – Bjarke Ingels Group. Dánske (hoci dnes už možno povedať aj globálne) štúdio zvíťazilo v konkurencii iných významných svetových tímov a bude tu navrhovať areál budúcnosti, ktorý bude prepojený so zeleným prostredím Malých Karpát. Kampus by mohol byť dokončený do konca tohto desaťročia.
Zmieňované zelené prostredie – a dotyk s jedným z najpopulárnejších rekreačných území v Bratislave, Železnou studničkou – je obrovským benefitom pre akýkoľvek rezidenčný development. Pre developera to znamená, že môže zainvestovať aj do vyššieho štandardu architektúry, keďže určite nájde klientov, ktorí sú ochotní za ňu zaplatiť. Nemusí však ísť vyslovene o „luxusný“ či „prémiový“ projekt, úplne stačí, aby išlo o bežný štandard v súlade s tým, čo v Bratislave produkujú zavedení developeri. Patrónku by to obohatilo.
Takto totiž hrozí vznik lacno pôsobiacich domov s retailovou krabicou na vzácnej adrese. Nesprávne je riešené parkovanie, osadenie budov na pozemku, funkčné členenie – teda viaceré kľúčové parametre. Celkom zvláštna je aj výrazná preferencia jednoizbových bytov a apartmánov, čo asociuje, ako by z projektu mali vzniknúť ubytovacie kapacity či nájomné bývanie pre potreby blízkych administratívnych centier a firiem. Pri vhodnom riešení je to azda čiastočne predstaviteľné v časti projektu, nie však pri celom.
Zámeru by tak prospel výraznejší redizajn či úpravy. Nanešťastie, v momente, ako bude mať k dispozícii stavebné povolenie, to nie je veľmi reálne. Aj keby nakoniec investor projekt odpredal, disponovať vypovoľovaným zámerom je v dnešnej Bratislave príliš lukratívne. Popri mnohých dobrých či akceptovateľných projektoch tak Patrónka vysoko pravdepodobne získa aj slabší, ktorý miestne prostredie výrazne naruší.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre