Adrian Gubčo 12.02.2024 18:34

Moderná pýcha Sadu Janka Kráľa. Budúcnosť bývalého salónu sa odhaľuje, vznikne tu atraktívne bistro

V nedávnej minulosti bol za veľkú hanbu Bratislavy označovaný erotický salón v srdci Sadu Janka Kráľa. V tom čase sa zdalo, že ide o neriešiteľný problém. Situáciu zmenilo až rozhodnutie Hlavného mesta objekt odkúpiť a premeniť na gastronomickú prevádzku, podporujúcu rekreačnú funkciu parku. Dnes vrcholí jeho rekonštrukcia a odhaľuje sa aj finálna podoba.

Zdroj: Wirtshaus, Nino Belovič / YIM.BA

Sad Janka Kráľa si už takmer dva a pol storočia udržuje pozíciu jedného z najobľúbenejších verejných priestorov v Bratislave. Počas svojej dlhej existencie prešiel mnohými zmenami, ktoré priniesli zmeny v jeho priestorovej organizácii, veľkosti aj vybavení rozličnými rekreačnými a oddychovými prvkami. Výraznou obnovou prešiel v 70-tych rokoch minulého storočia. V roku 1982 bol v jeho západnej časti postavený moderný prevádzkovo-gastronomický objekt. Architektom bol tím pod vedením architekta Ferdinanda Končeka.

V roku 1995 sa objekt dostal do súkromného vlastníctva. Nový majiteľ tu prevádzkoval nočný salón, čo bolo v prudkom rozpore s dovtedajším rodinných charakterom lokality. Nová funkcia bola roky predmetom kritiky zo strany verejnosti a politikov, na jeho fungovaní to však nič nezmenilo.

Zlom prišiel až v roku 2021. Kúpu budovy schválili v marci 2021 bratislavskí poslanci, radnica sa s majiteľmi dohodla na cene 1,4 milióna eur bez DPH. K prevodu prišlo počas leta. Mesto oznámilo, že by rado obnovilo pôvodnú gastronomickú prevádzku a vytvorilo zázemie pre správu a program v parku. Rekonštrukcia zanedbanej budovy začala v roku 2022.

Dnes sa stavebné práce chýlia k definitívnemu záveru. Modernistický objekt sa znova „objavil“ vo svojej pôvodnej čistote a elegancii, bez škodlivých nánosov z 90-tych rokov. Staronovú podobu získali fasády aj fontána, v priestore bude zároveň vystavená pôvodná plastika od výtvarníčky Ľuby Končekovej – Veselej. Za rekonštrukciou za 600-tisíc eur stojí kancelária Studený architekti v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy.

Interiér bol dokončený do štádia holopriestoru. Jeho ďalší vývoj totiž bude závisieť od spôsobu, akým sa s ním vyrovná budúci nájomník. Ako vyplýva z výsledkov verejnej obchodnej súťaže na prenájom priestorov, víťazom sa stala spoločnosť Wirtshaus, ktorá ich bude mať v prenájme štyri roky s možnosťou predĺženia o ďalšie tri. Ohlásil aj meno gastroprevádzky, ktorá sa bude volať Ferdinand.

Odbornú komisiu, ktorá zámer posudzovala, Wirtshaus presvedčil kombináciou viacerých faktorov. „Víťazný návrh získal od odbornej výberovej komisie najväčší počet bodov v kombinácii kritérií, ktoré boli rozdelené medzi ponúkanú výšku nájomného a kvalitatívne aspekty. Spoločnosť Wirtshaus by chcela s otvorením prevádzky stihnúť ešte letnú sezónu," uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Rekonštrukcia objektu je prakticky dokončená. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Ako vyplýva zo súťažnej prezentácie, Bistro Ferdinand by malo oživiť Sad Janka Kráľa od rána do večera, čo znamená, že prevádzka sa má prispôsobovať dennému a večernému režimu. V pláne je podávanie raňajok i obedov s mäsovou, vegetariánskou i vegánskou ponukou. Súčasťou bistra má byť tiež kaviarenská ponuka nápojov a koláčov. Vo večerných hodinách by sa mal koncept prevádzky zmeniť z bistra na reštauráciu.

Pomenovanie prevádzky Ferdinand má podľa spoločnosti viacero dôvodov. Okrem toho, že je ako názov gastroprevádzky originálny či zapamätateľný, avšak zároveň úzko spojený s Bratislavou a Katedrálou sv. Martina, na ktorú sa návštevníci Sadu Janka Kráľa pozerajú a ktorá bola miestom korunovácii uhorských panovníkov.

„Najfrekventovanejšie meno korunovácií v Bratislave bolo práve Ferdinand. Konkrétne Ferdinand II., Ferdinand IV. a Ferdinand V., ktorý bol aj posledným korunovaným panovníkom v Bratislave,“ vysvetľuje spoločnosť vo svojej prezentácii. Zároveň však názov vníma aj ako poctu autorovi budovy, architektovi Ferdinandovi Končekovi.

Architektonický koncept prevádzky spracúva kancelária GRAU, ktorá patrí k oceňovaným architektonickým pracoviskám s veľkými skúsenosťami v realizácii atraktívnych interiérov. „Pri návrhu interiéru prevádzky Ferdinand nadväzujeme na výborne zvládnutú obnovu objektu od architekta Jána Studeného,“ konštatuje Wirtshaus. „Nadväzujeme na nastavenú koncepciu priestoru vo forme podláh, stropov či stien, do priestoru vkladáme kusový mobiliár, ktorý umožňuje flexibilnú zmenu prevádzky na rôzne typy akcií, od rodinných osláv, svadieb, diskusií po výstavy či malé hudobné podujatia.“

Spoločnosť ďalej uvádza, že bistro by malo byť pre všetkých, teda aj pre seniorov či rodičov s deťmi v horšej ekonomickej situácii. Niektoré produkty (kávu, citronádu, bábovku, polievku) preto chce prevádzkovateľ cenovo zafixovať. V rámci bistra by mala byť aj ponuka jedla do ruky, aby si ho ľudia mohli vychutnať na tráve v parku. Preto hovorí o bistre s najväčšou terasou v meste.

Prevádzkovateľ bude platiť mesačný prenájom vo výške tritisíc eur bez DPH. Medzi svojimi referenciami zmieňuje trojicu bratislavských podnikov. Vo všetkých prípadoch ide o populárne a pomerne vysoko hodnotené prevádzky.

Zdroj: Wirtshaus

Ferdinand bude nepochybne obľúbeným miestom v rámci Sadu Janka Kráľa. Nepôjde o žiadnu „bezpohlavnú“ prevádzku, namiesto toho vznikne súčasné bistro, vychádzajúce z overeného konceptu. S funkciou parku by malo byť v dobrom súlade. Návštevnosť si pravdepodobne nájde aj napriek konkurencii neďalekého nákupného centra s množstvom reštaurácií a kaviarní.

Napriek tomu sa zámer odkúpenia a rekonštrukcie budovy stretáva s kritikou, ktorá Magistrátu vytýka predovšetkým cenu aj význam odkúpenia objektu. Približne dva milióny, ktoré Hlavné mesto do kúpy a následnej obnovy investovalo, sa pri danej výške nájmu vráti približne za 56 rokov. To je veľmi dlhá návratnosť aj pre subjekt verejnej správy.

Ide o debatu, v ktorej sa pravdepodobne nikdy nenájde všeobecná zhoda. Mesto argumentuje príležitosťou zbaviť sa jedného problému raz a navždy a pozdvihnúť park verejnoprospešným spôsobom. Oponenti naznačujú, že zásah Bratislavy nebol vôbec potrebný a skôr či neskôr by sa situácia vyriešila sama a bez nutnosti výrazných investícií.

V tomto prípade nemožno určiť, kto má pravdu, keďže to závisí od nastavenia jednotlivca a jeho vnímania ekonomických otázok. Mesto má však aspoň v jednej veci pravdu – nie vždy sa naskytne príležitosť vyriešiť raz a navždy dlhodobú kauzu, aj keď si to vyžaduje výrazné prostriedky. Zvlášť to platí v prípade majetkovej politiky. Podobne sa Magistrát rozhodoval aj v prípade návratu interiéru lekárne Salvator.

Nanešťastie, Bratislava nie je taká bohatá, aby si mohla dovoliť aktívnejšiu majetkovú politiku, najmä vykupovanie pozemkov, kde by potom umiestňovala verejnoprospešné funkcie. Keby to bolo inak, bolo by odkúpenie objektu bývalého salónu azda menej kontroverzné. Zároveň by sa mohla pokúsiť o zisk ďalších významných priestorov, vrátane pozemkov v priamom dotyku so Sadom Janka Kráľa.

Na jeho východnom okraji sa totiž rozkladajú veľké nezastavané plochy po bývalom štadióne FC Artmedia Petržalka. Majiteľom je spoločnosť Grafobal Group Development, ktorá tu chce budovať polyfunkčný komplex s bývaním, kanceláriami, obchodmi a „hotelovým zariadením“, na čo získala aj kladné záväzné stanovisko.

Je veľká škoda, že Hlavné mesto nemá dosť peňazí na to, aby túto plochu odkúpilo. Keby malo, mohlo ho využiť na zlepšenie prepojenia Sadu Janka Kráľa s budúcim parkom v rámci Nového Lida a umiestnenie významnej verejnej stavby. Azda nie je v Bratislave lepšie miesto pre vybudovanie novej kultúrnej sály, ktorá by bola náhradou za PKO. Keďže je ale mesto chudobné, predstava o kultúrnom prstenci okolo najstaršieho parku zostane naveky ilúziou.

(TASR, YIM.BA)

Fotografie z 10.2.2024. Pozrite si revitalizácie bratislavských verejných priestranstiev vo fotoalbumoch.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.