zoradiť: podľa dátumu
Bratislavský samosprávny kraj podporuje športovanie deti a mládeže. Trochu agitačne znejúci slogan, ktorý zažiaril na oficiálnej stránke župy v úvode článku len tri dni pred komunálnymi voľbami, nemohol spochybniť, že modernizácia vnútorných školských priestorov a vonkajších športovísk má čoraz systematickejší charakter, čo dokazuje ďalší projekt.
Bratislava získava sériu dokumentov technického charakteru, ktoré definujú, ako by mal vyzerať verejný priestor. Hlavné mesto už vytvorilo pravidlá pre lavičky, cyklostojany, reklamu, odpadkové koše, povrchy chodníkov, zeleň v meste a mnoho ďalších. Aktuálne sa k nim pridáva nový manuál, ktorý zjednotí povrchy nástupíšť MHD.
Štandardy a kritériá verejných priestorov prešli za uplynulé roky búrlivým vývojom, ktorý posunul latku ich náročnosti omnoho vyššie. Čoraz početnejšie úpravy chodníkov, parkov, ihrísk, terás, ulíc či námestí sú neklamným svedectvom toho, že starostlivosť o ne konečne nadobúda koncepčný a systematický charakter.
Popri rozbitých terasách, zanedbaných parčíkoch a fyzicky i morálne zvetralých asfaltových plochách predstavujú ďalší z problematických reliktov najväčšieho modernistického sídliska detské ihriská. Či už s plnohodnotnou alebo s obmedzenou funkciou, ich architektonicko-výtvarné stvárnenie zodpovedá dobovým, zväčša nízko nastaveným kritériám na spoločne zdieľaný exteriér.
Vyšliapané chodníky a viacero bariér na Adámiho ulici v Karlovej Vsi boli ešte donedávna hanbou okolia. Návštevníci priľahlého cintorína však už nemusia kľučkovať neforemným trávnatým územím medzi činžiakmi. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) sa postaral o skultúrnenie priestoru, ktorý získal väčšiu dôstojnosť. Práce napredujú aj na ďalších tzv. Živých miestach, teda zanedbaných verejných priestoroch naprieč metropolou.
Prüger-Wallnerova záhrada (Prügerka) bola donedávna skrytým a zanedbaným miestom v susedstve populárneho Horského parku. Po rokoch snáh dobrovoľníkov o zlepšenie situácie pristúpilo v roku 2020 Hlavné mesto k výraznejším úpravám priestoru. Zmeny priebežne pokračujú, záhrada je tak čoraz krajšia.
Bohatá história, vlastná identita a takmer dvadsaťšesťtisíc obyvateľov. To sú špecifiká mestskej časti Rača, ktorá bola do roku 1946 samostatnou obcou. Územie na juhovýchodných úpätiach Malých Karpát s intenzívnymi vinohradnickými tradíciami sa však v poslednom období mení k lepšiemu.
Klimatické zmeny zasahujú celú planétu, naše hlavné mesto nevynímajúc. V slovenskej metropole sa však nedajú vysádzať stromy na každom kúsku zeme a preto je nutné uvažovať nad alternatívnymi riešeniami. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) tak vytvoril manuály pre vegetačné ostrovčeky, strechy a steny.
V týchto týždňoch sa na viacerých miestach v Bratislave realizujú rekonštrukcie chodníkov. Asfaltové, ale miestami aj vydláždené priestory dostávajú nový povrch, vychádzajúci z mestských manuálov pre úpravu verejných priestranstiev. Čoskoro by sa mala zrealizovať aj očakávaná novinka: prvá plocha bude naplno vydláždená tzv. Bratislavskou dlažbou.
Nedávne otvorenie upraveného priestoru na Tyršovom nábreží otvorilo otázky o ďalšom smerovaní tejto časti mesta. Kombinácia nábrežia so Sadom Janka Kráľa vytvára možnosť pre vznik obrovského rekreačného územia špičkovej kvality. Do plánovania vstupuje predovšetkým Hlavné mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy, ktoré tvoria svoju vlastnú víziu lokality.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac