Adrian Gubčo 18.02.2021 17:00

Hlavné mesto a Bratislavský samosprávny kraj sú otvorení prestavbe Istropolisu

Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy ani Bratislavský samosprávny kraj neodmietajú premenu areálu Domu odborov Istropolis, hoci výmenou za určité verejnoprospešné opatrenia. Vyjadrili sa tak pre agentúru SITA. Na toto stanovisko už reagoval aj developer Immocap, ktorý prisľúbil, že pripomienky mesta aj kraja bude pri riešení projektu rešpektovať.

Zdroj: Immocap

SITA oslovila verejné inštitúcie v reakcii na diskusie ohľadne budúceho osudu súčasného komplexu Domu odborov Istropolis. Súťaž na riešenie dominanty Trnavského mýta prebehla už v roku 1956, víťazmi sa stali významní architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl (prezývaní aj „Lordi“). Prvý projekt vznikol v roku 1959, priebežne sa však menil a reagoval na aktuálne požiadavky. Realizácia prebehla medzi rokmi 1968-1981.

Komplex mal slúžiť prioritne odborom, veľké priestory s dvojicou univerzálnych sál a kinom však využívala na svoje zjazdy aj Komunistická strana. Na svoju dobu bola budova špičkovo vybavená a slúžila aj pre kultúrne účely Bratislavy. Po zmene režimu však začal komplex postupne chátrať. Pôvodná veľkorysá architektúra interiérov bola popretá rozličnými drobnými prevádzkami, ktoré sa tu postupne usádzali. V roku 2017 majiteľ komplexu, Konfederácia odborových zväzov, väčšiu časť Istropolisu (okrem Domu techniky, ktorý má iného majiteľa) predal súkromnej developerskej spoločnosti Immocap.

Immocap sa následných niekoľko rokov venoval analýze budov a lokality a príprave zadania pre nové riešenie priestoru. Investor zorganizoval medzinárodnú architektonickú súťaž, v ktorej sa presadila významná holandská kancelária KCAP spoločne s partnerom Cityförster. KCAP má za sebou projekty transformácie zanedbaných oblastí v Rotterdame alebo Hamburgu, kým Cityförster sa venoval predovšetkým realizáciám v Nemecku. K spolupráci si prizvali expertnú spoločnosť Charcoalblue, zameranú na dizajn kultúrnych priestorov. Tá sa podieľa riešení siení Kráľovskej opery v Londýne či Perelmanovho Centra v Svetovom obchodnom centre v New Yorku.

Zahraniční urbanisti a architekti navrhli multifunkčný komplex s bývaním, kanceláriami, službami a predovšetkým (z hľadiska verejnosti) novým kultúrno-spoločenským centrom, ktoré má umožňovať organizovanie podujatí, koncertov či kongresov na najvyššej úrovni. „Už pri nadobudnutí Istropolisu vo verejnej súťaži sme sa zaviazali, že kultúrno-spoločenskú funkciu nielen zachováme, ale povýšime ju na úroveň 21. storočia a to riešením, ktoré zaradí Bratislavu na úroveň kultúrnych európskych metropol,“ hovorí Martin Šramko, CEO spoločnosti Immocap.

Immocap predstavil svoju koncepciu v lete 2020 a okamžite tým vyvolal vlnu rozporuplných reakcií. Kým mnoho komentátorov ocenilo súčasný dizajn a potenciál nového projektu oživiť a skvalitniť Trnavské mýto, ďalší odmietli návrh, ktorého súčasťou by bola takmer kompletná asanácia modernistického diela. Kritici odmietli tvrdenie developera, že budova sa nedá zachovať v takmer miere, aby bola efektívna a zároveň ostali zachované jej architektonické a umelecké kvality. Od tej doby prebieha zapálená verejná diskusia.

Teraz sa k nej pridáva aj Hlavné mesto a BSK, keď tvrdia, že si vedia premenu územia predstaviť, majú však podmienky. „Bez ohľadu na akékoľvek budúce riešenie Istropolisu je pre Bratislavu dôležité, aby zohľadnilo prepojenie na budúcu výstavbu železničnej stanice Filiálka,“ uviedol predseda BSK Juraj Droba. „Bratislava ako jediná metropola nemá samostatne kongresové centrum. Preto župa podporuje myšlienku vzniku takéhoto centra, na hociktorom mieste to bude, pretože tých alternatív je viacero. V Bratislave by tak vznikol moderný a reprezentatívny priestor, ako aj ďalšia architektonická moderná dominanta,“ doplnil.

Hlavné mesto zas zdôrazňuje zachovanie kultúrnej funkcie. „Investor v závere minulého roka predložil štúdiu – investičný zámer Nový Istropolis na posúdenie odborným útvarom magistrátu. Mesto na jeho základe vydá tzv. stanovisko k investičnému zámeru,“ uviedla hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. „Súčasťou predloženého zámeru je aj kultúrno-spoločenské centrum s veľkokapacitnou multifunkčnou sálou. Zachovanie kultúrnej funkcie v území je požiadavkou nielen mesta, ale aj mestskej časti Nové Mesto a predložený zámer ju obsahuje.“

Developer sľubuje, že požiadavky orgánov bude plne rešpektovať. „Všetky podmienky Magistrátu, vrátane zachovania podielu občianskej vybavenosti, rešpektujeme a budeme sa usilovať o to, aby v spolupráci s mestom, župou i mestskou časťou vznikol projekt, ktorý bude obľúbeným miestom Bratislavčanov,“ sľubuje Martin Šramko. „Vnímame, že pre BSK je dôležité, aby budúce riešenie Istropolisu zohľadnilo prepojenie na výstavbu železničnej stanice Filiálka. Na našej strane urobíme všetko pre to, aby sme vytvorili priestor pre budúce riešenie Filiálky, ktorá má aj z nášho pohľadu potenciál zásadným spôsobom prispieť k zlepšeniu dopravnej situácie v Bratislave.“

Zmieňované stanovisko k investičnému zámeru ešte nie je záväzným stanoviskom Magistrátu, pre developera však bude dôležitým náznakom, do akej miery je jeho projekt v súlade s Územným plánom. Zároveň s týmto procesom taktiež prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Ak Immocap získa záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia a nakoniec aj záväzné stanovisko Hlavného mesta, o osude starého Istropolisu bude takmer rozhodnuté. Iniciatíva aktivistov a architektov zo združenia DOCOMOMO na to bude mať zrejme len malý vplyv.

Zdroj: Immocap

Racionálny postoj Hlavného mesta aj Bratislavského samosprávneho kraja je v kontexte celej verejnej diskusie potešiteľný. Na architektonickej hodnote pôvodného Istropolisu, a predovšetkým jeho interiéru, panuje všeobecná zhoda, čo nakoniec potvrdzuje aj developer tým, že v návrhu svojho projektu opätovne využíva niektoré staršie prvky a motívy. Na druhej strane, ekonomická neudržateľnosť areálu je podľa všetkého faktom a zatiaľ sa nikomu nepodarilo developera usvedčiť z nepravdy.

Istropolis nie je pamiatkou, takým zásadným symbolom mesta, a ani v takom režime vlastníctva, aby bola jeho neekonomická prevádzka ospravedlniteľná. Ide o komplex s funkciou, pri ktorej existujú vysoké požiadavky na funkčnosť – čo sa týka kongresovej časti, administratívnej a aj verejného priestoru. Viaceré myšlienky, ktoré vplývali na jeho formovanie, sú už neaktuálne, naopak, potreby súčasnej spoločnosti nedokáže v adekvátnej kvalite saturovať. S ohľadom na jeho rozsah, polohu a možný potenciál lokality, je to problém.

Napriek tomu, ešte stále nemožno definitívne potvrdiť, že Nový Istropolis v dnes prezentovanej podobne vznikne – čo však nesúvisí s architektonickou hodnotou staršej budovy. Kľúčovou bude teraz diskusia o umiestnení Národného kultúrneho a kongresového centra, strategickej investície štátu, ktorý v minulosti vyjadril záujem podporiť určitými prostriedkami takýto zámer. Nový Istropolis sa črtá ako vážny kandidát na umiestnenie tejto funkcie, má však konkurenciu najmä v podobe centra v rámci Nového Lida od developera JTRE. Rozhodnutie, kde bude NKKC umiestnené a aký bude rozsah prostriedkov, investovaných štátom, nepochybne ovplyvní podobu plánov developerov.

Pozitívom ostáva, že v každom prípade by mala Bratislava získať kvalitný projekt, ktorý prispeje k oživeniu dnes zanedbaných a nevyužitých plôch, prinesie veľmi chýbajúcu kvalitnú multifunkčnú halu a posunie slovenskú metropolu, ktorá si bez takejto budovy nedokáže zlepšiť svoju medzinárodnú pozíciu a imidž. V post-pandemickej dobe bude kľúčové naštartovať kultúru a cestovný ruch, spoločne s pridruženými odvetviami, ktoré pandémia zasiahla najviac. Slovenská metropola musí túto šancu využiť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.