Adrian Gubčo 16.07.2020 12:55

Nový Istropolis sa odhaľuje

ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ Dnešným dňom sa odhaľuje podoba dalšieho dlhoočakávaného bratislavského projektu: známe sú prvé detaily prestavby komplexu Istropolis, ikonickej stavby, tvoriacej už automatickú súčasť Trnavského mýta, asi najdôležitejšieho dopravného uzlu v meste. Developer Immocap oslovil pre návrh prestížnu architektonickú kanceláriu KCAP, víťaza medzinárodnej súťaže.

Zdroj: Immocap

Developer získal priestor približne pred dva a pol rokmi, kedy spoločne s partnerom, YIT Slovakia, zakúpil väčšinu chátrajúceho komplexu Domu odborov. YIT z developmentu vystúpilo, Immocap však pokračoval v príprave transformácie územia. Spoločne s urbanistom Igorom Markom vytvoril koncepciu, založenú na piatich princípoch, ktoré sa mali stať východiskami pre architektonickú súťaž.

Tými princípmi je kontinuita kultúrno-spoločenskej mestskej lokality, vznik mestského uzla – nového centra mesta, vybudovanie domova na mestských a zdieľaných princípoch, vytvorenie ekologickej štvrte a vykreovanie nového imidžu lokality a mesta prostredníctvom kvalitného komplexného projektu. To má byť spojené s vysokou kvalitou a otvorenosťou verejného priestoru, ktorý bude inkluzívny a zelený.

Okrem toho developer musel pracovať aj s existujúcou funkciou Istropolisu, ktorý napriek zhoršujcemu sa stavu ostáva jedným z mála veľkých kultúrnych centier v meste. Nespĺňa však súčasné nároky na flexibilitu a kvalitu prevádzky a nedokáže tak hostiť náročnejšie eventy ani kongresy. Developer upozorňuje na zaostávanie slovenskej metropoly oproti iným veľkomestám v regióne, čo možno prekonať formou výstavby novej špičkovej spoločenskej sály.

Po analýze podmienok stavby, auditov priestorov, tvorbe princípov, overovacích štúdiách v spolupráci s expertmi z viacerých oblastí (vrátane kultúry) alebo návštevách zahraničných zariadení bola vyhlásená medzinárodná súťaž, do ktorej bolo postupne vybraných sedem ateliérov (z predvýberu 250 a neskôr 32). K týmto ateliérom patrí MVRDV, Neutelings Riedijk, Adept, Sheppard Robson, AHMM, XDGA a KCAP. Medzinárodná porota označila za najlepší návrh poslednej menovanej kancelárie, ktorá spolupracovala s kanceláriou Cityförster.

Vízia KCAP sa presadila vysokou invenciou pri splnení všetkých predpokladov, kladených pri tvorbe idey Nového Istropolisu, čo zároveň spojila, podľa vyjadrenia člena poroty Robert Bishopa, s „x-factorom“, ktorým sa tento projekt vyznačuje. Cieľom architektov bolo vytvoriť novú pamiatku – landmark, ktorý bude moderným symbolom Bratislavy. Na finálnom dizajne priestorov spolupracovali aj s firmou Charcoalblue ktorá sa považuje za špičku v tvorbe kultúrnych priestorov, a lokálnym partnerom Pantograph.

Ako teda bude Nový Istropolis vyzerať?

Zdroj: Immocap

Ako architekti hovoria, ich cieľom bolo vytvoriť skutočnú štvrť v meste, kde vznikne aktívna a atraktívna zóna, ktorá bude jadrom nového mestského uzla. Nový Istropolis bude pozostávať z troch základných častí: kancelárskej, rezidenčnej a veľkej kultúrno-spoločenskej sály, ktoré budú všetky obklopené veľkorysými verejnými priestranstvami – veľkým eventovým námestím, mestským námestím s aktívnym parterom a zelenými nádvoriami v blízkosti rezidenčnej časti. Vznikne tak komplexná štvrť.

Srdcom územia bude samozrejme veľká kultúrno-spoločenská budova v západnej časti pozemku, pred ktorou vzniknú veľké nástupné priestory. Samotná sála bude mať oválny pôdorys, má byť vysoko flexibilná a bude sa dať rozdeliť až na tri časti. Maximálna kapacita bude približne 3-tisíc miest na sedenie, čo bude určené pre kongresy či koncerty vážnej hudby, pre koncerty kapiel sa bude dať kapacita rozšíriť do takmer 5-tisíc divákov (kombinácia sedenie a státie). Vo foyer budovy by mohli byť reinterpretované viaceré prvky pôvodného Istropolisu.

Developer zatiaľ nechcel špecifikovať konkrétne čísla, čo sa týka počtu bytov, výmery kancelárskych priestorov alebo výšky budov, isté je, že tu pribudne hotel a dvojica výškových budov – jedna z nich očividne aj pomerne vysoká (cez 100 metrov). Daný mix funkcií má zóne zaručiť život počas celého dňa, pričom má ísť o otvorenú a mestotvornú štvrť, inšpirovanú holandskými princípmi tvorby miest. Pôvodné objekty s výnimkou Domu techniky zaniknú.

Immocap ďalej pripomína, že kapacity sály by z nej mohli urobiť významné miesto pre medzinárodné podujatia a kongresy, čo má naštartovať cestovný ruch a zvýšiť prestíž mesta. Po vzniku takéhoto priestoru je zároveň vysoký dopyt zo strany osobností z kultúry aj turizmu. Developer má záujem uchádzať sa transparentným spôsobom o umiestnenie Národného kultúrneho a kongresového centra práve v Istropolise.

Projekt je aktuálne vo fáze investičného zámeru, čoskoro sa tak môže začať povoľovací proces. Ten by mal developer rád uzavretý do konca roka 2022, s tým, že na prelome rokov 2022 a 2023 by sa začala výstavba. V takom prípade by mohol byť Nový Istropolis dokončený v roku 2025.

Development na mieste pôvodného Istropolisu bude nepochybne predmetom živej debaty a z určitých strán bude vnímaný mimoriadne kontroverzne. Komplex Domu odborov, na ktorý sa konala súťaž už v roku 1956 a dokončený bol až v roku 1981, sa považuje za jedno z vrcholných diel neskorého modernizmu (hoci niektoré myšlienky modernizmu o ľahkosti a otvorenosti už mohutná budova opúšťala) na Slovensku. Architekti Konček, Skoček a Titl koncept postupne menili až vo výsledný produkt v podobe súčasného Istropolisu (mimochodom, členom poroty bol aj predseda Slovenskej komory architektov a syn jedného z autorov, Iľja Skoček ml.).

Ten obsahoval kino a dvojicu univerzálnych sál, predovšetkým veľkú kongresovú sálu s 1280 miestami. Určená bola pre zjazdy komunistickej strany, po revolúcii sa využívala na divadelné produkcie. Ideologický účel stavby sa odrazil na veľkoleposti riešenia, kedy tu vzniklo obrovské reprezentatívne foyer s príťažlivými interiérmi, alebo rozsiahle nástupné plochy pred pílovitým priečelím. Budova je celá obložená mramorom a v exteriéri aj interiéri je umiestnených viacero umeleckých diel.

Práve táto veľkorysosť je však problémom: hoci na svoju dobu išlo o špičkovo vybavenú stavbu, dnes už nedokáže zaručiť ekonomickú prevádzku. Hlavná sála je neflexibilná a okrem divadelných produkcií či muzikálov sa nedá využívať na nič iné. Navyše má fixnú kapacitu, ktorá je nedostatočná. Mnohé technické zariadenia sú dnes zastarané a ich obnova do veľkej miery nemožná.

Investor zo súkromného sektora si musel byť vedomý, že ani pri najlepšej snahe nie je možné Istropolis ako funkčný kultúrny priestor zachovať. Podstúpiť tak musel dlhý a vynikajúco prepracovaný proces hľadania nového konceptu, ktorý by priniesol nielen možnosti ekonomickej prevádzky (hoci to je aj pri tom najlepšom projekte mimoriadne náročná úloha), ale zároveň aj vytvoril adekvátnu náhradu problematického, no predsa len obľúbeného a vzácneho komplexu.

Doteraz zverejnené údaje a informácie pôsobia sľubne. Architektonická úroveň návrhu je bez akýchkoľvek veľkých debát špičková, a to v celosvetovom kontexte. Architekti sa vyhli prázdnej snahe o extravaganciu, spojenej s obdobnými projektami napríklad v Ázii, ale navrhli dielo, ktoré jasne odkazuje na pôvodný Istropolis, a to nielen vzhľadom a funkciou, ale aj reinterpretáciou niektorých pôvodných prvkov a materiálov.

Na eventovom námestí tak budú osadené dnes existujúce svietidlá, stojace pred Istropolisom, nový domov v projekte by si mali nájsť aj fontána pri Dome techniky alebo vitráž od umelca Dobeša. Známy mramorový obklad by mal byť podrobený analýze a v prípade dobrého stavu nanovo použitý na alebo v budove. Pravdepodobne bude v budove zrealizovaný aj rovnaký strop, ako v pôvodnom Istropolise. Jednotlivé prvky prešli umeleckým auditom a developer sľubuje, že všetko hodnotné zachová.

Pre časť verejnosti je to azda málo, treba však pripomenúť, že Bratislava konečne získa to, čím by mal Istropolis byť: kvalitným spoločenským priestorom, ktorý bude vytvárať podmienky pre rozvoj kultúry a kultúrnosti. Na Trnavskom Mýte, ktoré je síce obrovskou križovatkou, zároveň ale vyslovene odpudivým miestom, vznikne generátor aktívneho života, ktorý bude otvorený a – ako tvrdia autori – vysoko inkluzívny. To by mohlo napraviť dnes negatívny charakter územia a úplne zmeniť vzťah ľudí k priestoru.

Z Istropolisu tak nebude len okázalý monument bývalého režimu. Namiesto neho sa pretvorí na jedno z centier novej Bratislavy a dôkaz, že sa mesto stáva priateľským k svojim obyvateľom. To je veľmi dôležité, lebo práve táto kvalita mesta má zásadný vplyv na jeho imidž, čo sa ďalej odráža na charaktere, ekonomike a atraktivite urbánneho celku pre obyvateľov, turistov i podnikateľov.

Predstava kongresového usporiadania v novej hale. Zdroj: Immocap

K tomuto imidžu má prispieť aj uvažovaná funkcia, ktorá okrem kultúry zahŕňa aj možnosť organizovať kongresy s kapacitou približne 3-tisíc účastníkov. S touto víziou prichádza developer v čase, kedy v Bratislave silnie diskusia o potrebe vybudovania nového kultúrno-kongresového centra, ktorú vyvolala aktivita viacerých aktérov z prostredia kultúry aj politiky (ak tak možno nazvať organizáciu Globsec, ktorá v Bratislave usporadúva prestížnu konferenciu o globálnej bezpečnosti). Podľa mojich informácií, ide o zhodu okolností.

Iniciatíva Národné kultúrne a kongresové centrum prezentuje ideu výstavby centra, ktoré by umožňovalo v Bratislave hostiť medzinárodné stretnutia aj interpretov s vysokými nárokmi na počet divákov aj kvalitu organizácie či produkcie. Toto centrum má spĺňať niekoľko predpokladov: má byť dobre dostupné verejnou dopravou, na výraznom mieste, má byť v blízkosti hotelových kapacít, umiestnené v samostatnej budove či mať kapacitu tritisíc sediacich návštevníkov. V kombinácii so státím by sa mala rozšíriť na 5-6-tisíc, okrem toho by sa sála mala vedieť rozdeliť na menšie priestory. Toto všetko v princípe Nový Istropolis spĺňa.

Nateraz ešte nemožno predikovať ďalší postup, keďže Iniciatíva NKKC si kladie vysoké požiadavky na to, aby bol postup vzniku centra transparentný a prípadná štátna pomoc podmienená ústupkami zo strany prípadného súkromného partnera – celý zisk musí byť napríklad vrátený štátu a súkromník musí odovzdať aj pozemky, na ktorom NKKC bude. Preto je ešte otázne, či bude Immocap skutočne ochotný splniť všetky tieto podmienky, hoci štát nevylúčil možnosť podpory až do výšky 60 miliónov eur.

Každopádne, bez ohľadu na to, či bude toto NKKC práve v Istropolise, daný priestor výrazne zlepší predpoklady Bratislavy pre naštartovanie kongresovej turistiky a príchod doteraz nemysliteľných eventov a podujatí. Desaťtisíce potenciálnych návštevníkov, ktorí patria k najbonitnejším, nielen naštartujú rozvoj služieb a maloobchodu, ale aj budú šíriť meno Bratislavy v zahraničí. Nový Istropolis vytvára základné podmienky pre to, aby bolo toto meno dobré.

Do slovenskej metropoly tak prichádza ďalší development, ktorý napovie veľa o tom, čím chce v 21. storočí byť: či dopredu hľadiacim veľkomestom, ktoré je priateľské k ľuďom a vytvára podmienky pre realizáciu ich osobného potenciálu, alebo trochu provinčným a na minulosti ľpiacim mestom, ktoré sa obáva výraznejších zmien a preto sa utieka k čierno-bielej polarizácii pri každej téme, narúšajúcej zaužívaný zvyk.

Nový Istropolis je pre Bratislavu kľúčovým zámerom. Z tohto dôvodu sa mu budem venovať v najbližších týždňoch podrobnejšie a pozriem sa na to, ako vznikal, prečo vyzerá tak, ako vyzerá, a čo môže slovenskému hlavnému mestu priniesť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.