Bezprostredné okolie Sadu Janka Kráľa čaká ďalšia zmena. Na prázdnom pozemku medzi Krasovského ulicou a rovnomenným bytovým domom vznikne polyfunkčná veža, v ktorej sa majú nachádzať niektoré z najluxusnejších bytov v metropole. Projekt bol v minulosti spojený s kontroverziami, dnes za ním stojí známy politik.
Liget, teda po maďarsky park alebo lesík, plánuje strategicky využiť mimoriadne výhodnú polohu v dotyku s najväčším mestským parkom v Bratislave a vo vynikajúcej dostupnosti centra mesta, tak peši, na bicykli, ale predovšetkým električkou. V dotyku s developmentom sa už nachádza dvojica budov s podobnými výškami, preto by netvoril ani nejaký radikálny vstup do daného územia.
Liget má mať totiž podobu 18-podlažnej veže, ktorá rozrastajúcu sa panorámu vysokých budov na severnej strane Petržalky doplní, zároveň však bude priamo na okraji parku, čo je pre mnohých mimoriadne citlivá otázka. Okolo projektu tak možno očakávať ešte určité kontroverzie.
Development bude takmer výlučne rezidenčný, hoci je v Územnom pláne lokalita vedená ako zóna občianskej vybavenosti mestského a nadmestského významu, kde má 70% funkčnej plochy zaberať občianska vybavenosť. Projekt však zrejme vychádza z toho, že vybavenosť v urbanistickom bloku vyťažuje už susedná Einsteinova Business Center.
Vzniknúť tu má 90 bytov, od jednoizbových pro rozsiahle, 5-izbové mezonetové rezidencie na najvyšších podlažiach. Najväčšie majú s terasami až 250 metrov štvorcových, čo znamená, že ich cena sa napriek tomu, že nebola zverejnená, určite šplhá vysoko nad milión eur.
Liget totiž nemá vynikať len polohou, ale aj štandardom, ktorého súčasťou sú drevené podlahy, podlahové kúrenie a stropné chladenie, hliníkové okná so špeciálnou úpravou, aby nebolo vidno dnu, kvalitné výťahy alebo rozličné smart riešenia. Developer sám hovorí o „nových dejinách bývania“ a pre klientov ponúka riešenie interiérov na mieru v trojici dizajnov v tmavých, svetlých alebo prírodných tónoch. Tieto prvky robia z Ligetu jeden z aktuálne najluxusnejších projektov v Bratislave.
Hoci predaj sa ešte oficiálne nespustil, voľná je už len približne polovica (48) bytov. Medzi rezervovanými sú aj niektoré z najväčších rezidencií na najvyšších podlažiach, odkiaľ bude vynikajúci výhľad na Bratislavský hrad a historické centrum mesta.
Súčasťou developmentu by mali byť drobné obchodné prevádzky v parteri, parkovanie je riešené v garážach a na povrchu. Z celkového počtu 171 miest bude 73 na teréne, zvyšok v podzemí. Veľký počet takto riešených parkovacích miest vedie k tomu, že parkové úpravy alebo zlepšenia verejných priestorov v bezprostrednom okolí budú veľmi obmedzené.
Ak však prehliadneme riešenie okolitých plôch, dom samotný sa bude vyznačovať modernou architektúrou, ktorej dominantným prvkom sú okrem veľkých presklení vystupujúce balkóny v kontrastnej farbe a pokryté zeleňou. Návrhom tak Liget pripomína susedný Green Park, kde sa taktiež ráta s podobným riešením. Za aktuálnym dizajnom projektu stojí skúsený architekt Ľubomír Závodný.
Spustenie výstavby sa predbežne očakáva na začiatku roka 2020 a už na konci roka 2020 chce mať developer hotovú hrubú stavbu. Development by sa mal kolaudovať na konci roka 2021, jednotlivé byty tak budú majiteľom odovzdávané na začiatku roka 2022.
Ak opomeniem výšku, development nepochybne vyvolá radu ďalších kontroverzií, tak ako to bolo už v minulosti. Zámer na danom mieste je totiž v riešení takmer desaťročie. Pôvodne sa tu plánovala výstavba hotela, priebežne sa menila aj uvažovaná podlažnosť, pričom v istom momente sa hovorilo o 25 podlažiach. Okrem toho, projektantom bol brat dlhoročného starostu Petržalky a developerom príbuzný vtedajšej vedúcej Oddelenia územného rozvoja na mestskej časti.
Dnes je developerom spoločnosť VSD Development, ktorá je podľa zistení týždenníka Plus 7 Dní blízka bývalému ministrovi Tomášovi Druckerovi prostredníctvom manželky, ktorá má cez firmu Paleogene s.r.o. vo VSD Development 45-percentný podiel. Pozemok spoločnosť odkúpila v marci 2018, len chvíľu predtým, ako T. Drucker odstúpil z ministerského postu.
Aj toto môžu byť dôvody, prečo sa Liget zatiaľ zatajuje – pravdepodobne aby neohrozil vydanie stavebného povolenia. O to podľa zistení portálu TrendReality žiadal už na začiatku roka, doteraz ho však nemá vydané. V kuloároch sa však hovorí, že by sa to malo čoskoro zmeniť.
Severný okraj Petržalky tak môže čoskoro získať ďalšiu vežu, ktorá zužitkuje existenciu voľných a nezastavaných plôch v najlukratívnejších polohách popri električkovej trati. Okrem toho takt vzniká akási „brána“ do mestskej časti, čo sa posilní po dokončení iných plánovaných developmentov – za predpokladu, že sa v dohľadnej dobe pohnú.
Najkontroverznejším je už zmieňovaný zámer Green Park, ktorý ráta s výstavbou stometrovej veže priamo na okraji dunajskej hrádze. Okrem toho, že voči tomuto plánu existuje veľká nevôľa, developer Grafobal Group Development získal niektoré z povolení za veľmi neštandardných podmienok a chýba mu napríklad aj kladné záväzné stanovisko Hlavného mesta, ktoré je potrebné pre zisk územneho rozhodnutia. Hlavné mesto aj Petržalka pod novým vedením sa snažia situáciu zvrátiť.
Druhým veľkým projektom je Nové Lido, ktoré po určitom útlme opäť ožíva. Predpokladom pre jeho výstavbu je však zmena Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy a následne Územného plánu zóny CMC Petržalka, keďže aktuálny a záväzný koncept vychádza z výsledkov súťaže z roku 2006 a neodráža už súčasné nároky a podmienky. Každopádne, súčasťou plánov sú výškové budovy naproti Einsteinova Business Center. Zmena ÚP sa očakáva približne v roku 2021-2022.
Asi sa tak treba pripraviť na výrazné zmeny, ktorými ešte táto časť mesta prejde, vrátane bezprostredného okolia Sadu Janka Kráľa. Po rokoch nezáujmu o túto časť mesta, ale aj park samotný, sa dostáva do hľadáčikov investorov aj mesta, v súlade s postupnou expanziou centra Bratislavy.
Sad Janka Kráľa sa čoskoro pravdepodobne transformuje z parku na okraji centra na park uprostred centra. Ak bude táto premena dobre uchopená, výsledkom bude živý verejný priestor v dotyku s modernou a kvalitnou štvrťou – teda vzor budúceho rozvoja Bratislavy, ktorá sa z mesta len na ľavom brehu Dunaja stáva metropolou po oboch stranách veľtoku.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre