Adrian Gubčo 27.05.2022 13:22

Štart výstavby podzemnej garáže na Kollárovom námestí sa opäť odsúva

Nekončený príbeh výstavby podzemného parkovacieho domu na Kollárovom námestí pokračuje. Zámer je v príprave už vyše desaťročie a len v druhej polovici minulého roka získal stavebné povolenie. Ani to však neznamená, že je tesne pred spustením výstavby – voči povoleniu prišli odvolania, Okresný úrad (OÚ) navyše prerušil konanie. Investor tak musí aj naďalej čakať na rozhodnutie úradu, hoci s mestom spolupracuje na zlepšení námestia.

Zdroj: Parking House

Vývoj projektu sa tiahne do polovice predminulej dekády, kedy sa začalo Kollárovo námestie výraznejšie meniť. Na jeho severnej strane vznikla administratívna budova Park One, ktorá využila predchádzajúce terénne parkovisko. Rastúci dopyt po parkovaní v oblasti podnietil súkromného investora Parking House, ale aj Hlavné mesto, k hľadaniu riešenia. V roku 2009 tak bol predstavený zámer podzemnej garáže pod severnou časťou parku na Kollárovom námestí s 296 parkovacími miestami. Malo ísť o formu PPP projektu.

Zámer prešiel viacerými úpravami, a to aj v dôsledku odporu aktivistov. Tí až doteraz odmietajú akúkoľvek možnosť výstavby garáže pod zeleňou, argumentujúc jej nenávratnou deštrukciou a nízkou kvalitou náhradnej zelene po dobudovaní projektu. Projekt tak získal územné rozhodnutie len v roku 2016 a právoplatným sa stalo v roku 2017. Medzičasom investor podpísal s Magistrátom Memorandum o spolupráci, kde sa dohodli ďalšie úpravy a ústupky. Časť parkovacích miest sa má zveriť mestu, developer sa taktiež zaviazal k tomu, že existujúce stromy nevyrúbe, ale presadí.

Konečne v septembri 2021 bolo staromestským stavebným úradom vydané stavebné povolenie. Neprekvapivo, aktivisti sa voči povoleniu odvolali, v dôsledku čoho sa vec posunula na OÚ. Rozhodnutie úradu však neprišlo, práve naopak, ešte viac sa odsunie. Ako na začiatku mesiaca informovala mestská časť Staré Mesto, citujúc tlačový odbor Ministerstva vnútra, dôvodom je uplatnenie námietok odvolateľov voči záväzným stanoviskám dotknutých orgánov. V konaní bude pokračovať po doručení vyžiadaných stanovísk od týchto orgánov a od ich nadriadených orgánov.

Situácia je v tomto smere mierne zauzlená. „Na základe výzvy OÚ ŽP sme pochopili, že OÚ BA vyžiadal informáciu o stave neukončeného výrubového konania (začatého v roku 2014), ktoré bude zastavené, keďže vzhľadom na nahradenie akéhokoľvek výrubu presádzaním tento úrad v princípe nemá čo riešiť (keďže pri presádzaní ide o súkromnoprávnu dispozíciu nepodliehajúcu povoľovacím procesom) a teda stratil kompetenciu,“ vysvetľuje Michal Maštena, zástupca spoločnosti Parking House.

Dodáva však, že nejde o jediné rozbehnuté procesy. „Súčasne prebiehajú ďalšie stavebné konania na špeciálnych stavebných úradoch, ktoré do značnej miery aj napriek záväzkom súčinnosti spomaľujú oddelenia magistrátu tým, že bez zákonného dôvodu resp. akéhokoľvek opodstatnenia, nevydávajú dokumenty potrebné k ukončeniu týchto konaní,“ hovorí Maštena. Predlžovanie konaní je podľa neho nepríjemné, keďže územie je pod obrovským tlakom z hľadiska statickej dopravy s ohľadom na pripravované plošné rušenie parkovania na chodníkoch.

Magistrát si pritom podľa zástupcu investora neplní svoje záväzky. „Vzhľadom na skutočnosť, že napriek zmluvným záväzkom a opakovane deklarovanému záujmu magistrátu o realizáciu projektu dlhodobo nedochádza k skutočnej (faktickej) súčinnosti, zadala naša spoločnosť spracovanie znaleckých posudkov na účely určenia skutočnej škody a ušlých ziskov, vrátane vyčíslenia škody spočívajúcej v náraste stavebných prác oproti pôvodne dohodnutému obdobiu, kedy sa projekt mal realizovať, ak by nedochádzalo k obštrukciám,“ konštatuje Michal Maštena. Ide o tvrdý krok, ale po vyše desaťročí čakania a s ohľadom na súčasný rast cien stavebných materiálov je pomerne pochopiteľný.

Maštena naznačuje, že za nekonaním Magistrátu je presadzovanie záujmov určitých osôb. „Máme totiž viacero dôkazov, že Hlavné mesto SR v niektorých prípadoch bezdôvodne a bez právneho základu premieta vôľu konkrétnych jednotlivcov nielen do postavenia mesta ako zmluvnej strany resp. orgánu samosprávy, ale aj do postavenia magistrátu v rámci preneseného výkonu štátnej správy, čo je neprípustné a nezákonné,“ hovorí. Týchto jednotlivcov nemenuje, nie však pravdepodobne veľmi zložité dovtípiť sa, kto by to mohol byť – zvlášť keď sú medzi vedením mesta a aktivistickými združeniami priame osobné prepojenia.

Parking House dúfa, že tento tlak podnieti mesto k vyššej aktivite. Určitým pokrokom je prijatie dodatku k memorandu, v rámci ktorého sa riešia detaily súčinnosti, opatrenia na odstránenie konfliktu záujmov, určenie zodpovedných osôb a ďalšie veci. Dodatok taktiež potvrdzuje záväzok developera, že projekt prispôsobí usmerneniam zo strany mesta alebo pôvodnú výsadbu presadí na mieste, určenom Metropolitným inštitútom Bratislavy.

Zdroj: Parking House

Projekt tak aj naďalej prechádza určitými úpravami, ktoré ho majú prispôsobiť celkovému riešeniu revitalizácie Kollárovho námestia, ako aj celkovému zvýšeniu komfortu parkovania a zvýšenia úrovne pridružených služieb. Prvou zásadnou zmenou je tak pokles uvažovaného počtu parkovacích miest – namiesto 296 ich bude 265 v piatich podzemných podlažiach. 60 stojísk bude slúžiť mestu.

To ovplyvní vnútornú organizáciu dopravy. Maštena približuje, že prvé podzemné podlažie je „...navrhnuté ako prejazdné a určené pre vyššiu frekvenciu dopravy s tým, že – v súlade s našimi záväzkami voči mestu – je toto podlažie koncipované tak, aby sa mohlo v prípade prispôsobenia novej dopravnej situácií na povrchu zmeniť v súlade s novými smermi jazdy bez akýchkoľvek stavebných úprav (tj. vymení sa vjazd s výjazdom a v objekte sa uskutoční len zmena vnútorného značenia, resp. elektronickej navigácie).“

Výsledkom úprav a redukcie počtu parkovacích miest je aj možnosť umiestnenia 8 nabíjacích staníc pre elektromobily, státí pre ZŤP a pre rodiny, prípravy pre delivery boxy alebo autoumyvárne. Na povrchu budú súčasťou revitalizácie priestoru nové státia pre bicykle, osvetlenie, mobiliár, verejné WC, bankomaty,  technická podpora pre verejné a komunitné podujatia, ako aj zvýšená bezpečnosť. V zmysle usmernení MIBu sa budú osádzať pražské lavičky, koše a stojany, repasovať lampy alebo obnovovať žulová dlažba.

V podzemnej garáži sa budú nachádzať krátkodobé aj dlhodobé parkovacie miesta, vrátane rezidentských. Investor hľadá riešenie aj pre prevádzky a inštitúcie v okolí, aby tu mohli parkovať ich zákazníci, napríklad vo forme aplikácie, ktorá im bude preplácať parkovanie. Teoreticky je otvorená aj možnosť individuálnej investície do jednotlivých parkovacích miest – nielen kvôli parkovaniu, ale aj výnosu, čo zabezpečí centrálna správa objektu. „Nielen odborná verejnosť totiž začína chápať, že práve parkovacie miesta – vzhľadom na ich kritický nedostatok (obzvlášť v Starom Meste) – predstavuje typ nehnuteľného majetku s najvyšším rastom hodnoty za posledné desaťročia,“ dopĺňa Michal Maštena.

Projektovú prípravu podzemnej garáže zastrešuje spoločnosť Obermayer Helika v súčinnosti s firmou Konti. Odhadovať termíny výstavby je v tejto chvíli veľmi špekulatívne. Vývoj povoľovania ukazuje, že ide o jeden z najkomplikovanejších procesov v Bratislave. Je však vysoko pravdepodobné, že investor bude chcieť získať zelenú ešte pred voľbami – inak riskuje, že sa asi najvýznamnejší kritik projektu stane starostom mestskej časti Staré Mesto.

Základná schéma riešenia priestoru. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Ak sa však predsa len podarí garáž vybudovať, a to v dohľadom čase, pôjde o kľúčovú súčasť premeny Kollárovho námestia. Metropolitný inštitút už nejakú dobu pracuje na koncepcii tejto revitalizácie. Samotný primátor Bratislavy Matúš Vallo avizuje, že stav námestia sa čoskoro zlepší, pričom jeho slová potvrdzujú aj aktivity na úrovni Magistrátu a mestského zastupiteľstva – základné rámce budúcnosti územia už MIB prezentoval pred Komisiou územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby pri mestskom zastupiteľstve.

Podľa prezentácie inštitútu, rokovania medzi mestom a Parking House (v prezentácii MIBu PH) skutočne prebiehajú. „Vo vzťahu k dopravnému variantu mesto žiada spoločnosť PH o prispôsobenie prevádzky parkovacieho domu po tom ako prebehne finálna reorganizácia dopravy,“ píše v liste Ján Mazúr, riaditeľ MIBu. Tá spočíva v posilnení nadradenej cestnej siete (čím sú myslené hlavné trasy, ako Námestie 1. mája, Mýtna, Radlinského) a oslabení alebo zrušení tranzitu cez centrum mesta. „Na dopravný koncept prebieha obstarávanie na zhotoviteľa dopravnej štúdie, ktorá bude slúžiť pre účel komplexnej revitalizácie námestia,“ približuje Mazúr.

Samotná revitalizácia má prebiehať vo viacerých etapách. „V prvom rade pôjde o riešenie centrálneho priestoru vrátane strechy parkovacieho domu a ostatnej plochy po električkovú trať. Následne môžu prebiehať práce na dopravných stavbách a okrajových častí námestie v okolí chemickej fakulty a kasární,“ popisuje riaditeľ MIBu. Novinkami bude zobojsmernenie cesty na východnej časti námestia, kam sa presunie zastávka verejnej dopravy zo západnej časti. Tam totiž vznikne pešia zóna, čím sa park na Kollárovom námestí priamo napojí na Obchodnú ulicu. MIB počíta aj s posunom električkovej zastávky z Vysokej k námestiu, čím sa uľahčia prestupy.

Vízia MIBu zohľadňuje aj uvažovaný vznik širokej obojsmernej cyklotrasy na severnej strane Radlinského ulice (pravdepodobne v celom úseku od Račianskeho mýta po Kollárovo námestie, čím vznikne ďalšia mestská cyklodiaľnica), alebo teoretické úpravy Námestia 1. mája, ktoré je dnes v skutočnosti len veľkou rušnou križovatkou bez kvalitného verejného priestoru. Do schémy zatiaľ nie je zaradená dávnejšie prezentovaná vízia „bulváru Mickiewiczova“, ktorá počítala s utlmením tranzitnej dopravy.

Tieto úpravy povedú k veľkým zmenám v organizácii dopravy v tejto časti mesta. V kombinácii s dobrou organizáciou parkovania by taktiež mohlo dôjsť k vyčisteniu blízkych ulíc od parkujúcich automobilov. Zavedenie parkovacej politiky a zrušenie parkovania na chodníkoch urobí z parkovania pre mnohých návštevníkov aj časť rezidentov teoreticky nemožnú úlohu. Je nezmyselné snažiť sa o úplne vytlačenie automobilov z celého centra, keďže napriek negatívnym dôsledkom pri prehnanom automobilizme je jeho rozumná miera potrebná a žiadúca. Vtedy treba poskytnúť alternatívu – a tou je parkovanie v podzemí.

Po takmer 13 rokoch je už čas, aby došlo na rozuzlenie problému Kollárovho námestia. Profitovať z toho môžu miestni obyvatelia, návštevníci, zamestnanci aj turisti – teda všetci reálni užívatelia priestoru, ktorí nežijú vo virtuálnom svete bratislavských aktivistov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.