Adrian Gubčo 03.04.2020 15:10

Fenix Park v Novom Meste narazil, mestskej časti sa nepáči

Na nároží Račianskej a Jarošovej ulice, naproti novému sídlu Ministerstva spravodlivosti SR, sa už niekoľko rokov plánuje výstavba polyfunkčného projektu Fenix Park. Po dlhom posudzovaní sa developer Wigro Trade Center, spájaný s aktivitami podnikateľa Juraja Širokého, dozvedel verdikt mestskej časti: Nové Mesto s projektom v danej podobe nesúhlasí.

Zdroj: Wigro Trade Center

Projekt bol prvýkrát zverejnený v roku 2009, po úpravách sa v roku 2016 objavil v posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). O niečo neskôr obdržal aj kladné záväzné stanovisko zo strany Hlavného mesta. Zvyčajne by to malo znamenať, že projekt sa môže posunúť do územného konania, mestská časť Nové Mesto je však v tomto výnimočná, keďže si vyhradzuje právo dávať stanoviská k investičnej činnosti.

Hoci ide o duplicitu voči stanovisku Magistrátu, aj mestská časť posudzuje súlad s Územným plánom. V ÚP je plocha, kde mal projekt vzniknúť, definovaná ako stabillizované územie určené pre občiansku vybavenosť mestského a nadmestského významu a čiastočne aj pre priemyselnú výrobu. Stabilizované územie znamená, že nové projekty by nemali zásadne meniť charakter územia (hoci čo je výrazné, je sotva definovateľné).

Na základe posúdenia funkcie, hmoty či bilancií projektu Nové Mesto dospelo k záveru, že Fenix Park nie je v súlade s Územným plánom, keďže údajne zásadne mení charakter územia, nerešpektuje  charakteristický obraz a proporcie stabilizovaného územia, pozemok neúmerne zaťažuje a nerešpektuje typickú blokovú štruktúru v území. Projekt je navyše vystavený neúmernému hluku a emisiám.

Fenix Park mal byť v zmysle návrhu tvorený dvojicou blokov na spoločnej podnoži. Blok A mal mať 14 nadzemných podlaží s prvými dvoma podlažiami určenými pre občiansku vybavenosť a zvyšnými pre bývanie (48 bytov a 2 apartmány), blok B mal mať 19 podlaží, opäť s prvými dvoma podlažiami s retailom a zvyškom slúžiacim pre prechodné bývanie v apartmánoch (celkový počet apartmánov mal byť 97). Počet parkovacích miest mal byť 284, z toho 256 v podzemnej garáži a 28 na teréne.

Za návrhom projektu stála slovensko-americká kancelária Salpietra Gajdos Architects, ktorá vložila vyššiu hmotu priamo do križovatky, čím vznikala výrazná výšková dominanta. Priestor medzi budovami by bol vyvýšený a parkovo upravený, čím by vznikol akýsi vreckový parčík, čiastočne odclonený od ruchu cesty. Ambiciózny projekt mal byť v prvej verzii dokončený už v roku 2014, v prípade promptného a kladného posúdenia aktuálnej verzie sa mohlo teraz už stavať.

Aktuálne sa však zdá, že Fenix Park zapadne do kategórie pozastavených projektov. Jeho ďalší vývoj je neistý.

Zdroj: Wigro Trade Center

Nové Mesto je známe veľmi problematickým schvaľovaním nových projektov, ktoré trvá nesmierne dlho. Asi najznámejším prípadom je výstavba tretej etapy obytného súboru Pri Mýte, kde sa developerovi Penta Real Estate roky nedarí získať povolenie na desiaty bytový dom, aj napriek tomu, že predložilo už druhú verziu projektu a mesto obe odsúhlasilo. Rozhodnutia Nového Mesta vnášajú do celého investičného procesu neistotu a samé osebe sú kontroverzné.

Aj bez ohľadu na postoj k Fenix Parku sú totiž tvrdenia, že development by negatívne ovplyvnil charakter územia, neprešpektuje jeho charakteristický obraz a proporcie, narúša blokovú štruktúru alebo pozemok neúmerne zaťažuje, zvláštne. Daná lokalita je totiž prevažne zanedbaným postindustriálnym územím, kde sa už nachádza dvojica výškových budov (Vojenská ubytovňa Hviezda a bytový dom Manhattan) či električková trať s hustým grafikonom, kým pozemok má len veľmi obmedzené proporcie na to, aby tu mohol vzniknúť nejaký blok.

Ak je charakteristikou územia zanedbanosť, potom je stanovisko v poriadku, inak však je tento krok mestskej časti nedostatočne odôvodnený. Na druhej strane, celá situácia dokonale ilustruje dôvod, prečo by stavebné úrady nemali ostať v rukách mestských častí. Dôvody odmietnutia projektu sú vysoko pravdepodobne skôr politického rázu, keďže Fenix Park sa stal predmetom odporu nielen z titulu hmoty či architektúry, ale aj pozadia investora.

Politický vplyv na vysoko odborné témy územného plánovania a stavebného poriadku treba eliminovať. Našťastie, štát má skutočne záujem k tomuto kroku pristúpiť – prenesený výkon štátnej správy, ktorým stavebné úrady sú, by sa mal totiž opäť vrátiť do rúk okresných úradov. Zmena má prísť s novým stavebným zákonom.

Medzičasom, developer Fenix Parku má niekoľko možností, čo robiť ďalej. Jednou z nich je počkať na nový zákon a politickú reprezentáciu, druhou projekt upraviť a treťou ho odpredať. Teoreticky by mohol development vložiť do zásobníka projektov pre Zmeny a doplnky Územného plánu, aby viac vyhovoval aktuálnym, resp. možným budúcim potrebám, to však opäť znamená viacročný odklad.

V každom prípade si však nemyslím, že zmeny budú (alebo by mali byť) radikálne. Daný priestor je ideálny pre osadenie výškovej budovy a vznik lokálneho hniezda vyšších objektov, na čo už existujú precedensy. Už v dohľadnej budúcnosti môže ísť o jednú z brán do širšieho centra Bratislavy. Architektúra a hmota nového projektu – bez ohľadu na pocity politikov či aktivistov – by to mala zohľadňovať.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.