Adrian Gubčo 24.03.2022 18:00

Eurovea Tower prerastá bratislavské veže

Prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower sa definitívne stáva dominantou Bratislavy. Veža už takmer dosiahla úroveň výškových budov v bezprostrednej blízkosti a čoskoro ich výrazne prevýši. Medzičasom, nižšie časti pokračovania Eurovey získavajú finálnu podobu s finišovaním prác na fasádach. Developerom projektu je J&T Real Estate.

Pokračovanie Eurovey je v súčasnosti asi najvýraznejším projektom v Bratislave. Polyfunkčný development vypĺňa pozemok v priestore medzi prvou etapou Eurovey z roku 2010 a Mostom Apollo. Donedávna išlo o zanedbanú časť Bratislavy so zvyškami nákladného prístavu, dnes sa však mení na rozšírenie jej centra. Transformácia je spojená s budovaním výškových budov – a tá najvyššia vzniká práve v Eurovei 2. Poprednú pozíciu si pravdepodobne udrží dlhšie, keďže po dokončení bude so 160 (168) metrami omnoho vyššia ako ostatné bratislavské veže.

Eurovea Tower je dnes už vo vysokom štádiu výstavby. Po dosiahnutí polovice budúcej výšky v januári prekonala v uplynulých dňoch ďalší míľnik: developer oznámil, že veža presiahla výšku sto metrov. Dostáva sa tak do prvej desiatky najvyšších budov v Bratislave, veľmi skoro však bude na vrchole. Stavebníkovi sa totiž darí pridávať jedno podlažie každých 11 dní. Z celkového počtu 46 nadzemných podlaží má Eurovea Tower aktuálne 32 podlaží.

Popri pridávaní jednotlivých podlaží sa pracuje aj na fasádach, teda zaskleniach, balkónoch či dlažbách na balkónoch. V priebehu posledného víkendu sa pracovalo na zaskleniach na 23. podlaží. Celkovo to dáva už celkom dobrú predstavu o finálnej podobe mrakodrapu. Vo výsledku by mohlo ísť o elegantnú vežu, hoci z medzinárodného pohľadu nebude architektonicky výnimočná. Zaujímavá bude skôr z konštrukčného a statického hľadiska, keďže vzniká v priamom dotyku s Dunajom, základy má pod hladinou spodnej vody a navyše musí spĺňať požiadavku na vysoký priestorový štandard vnútorných priestorov.

Vo veži sa bude nachádzať 389 bytov a apartmánov, ktoré majú patriť do najvyššieho segmentu. Developer deklaruje, že projekt je prakticky vypredaný – oficiálny web neuvádza ako voľnú alebo rezervovanú žiadnu jednotku. 45 jednotiek na najvyšších podlažiach má mať úroveň štandardu posunutú ešte o čosi vyššie. Developer preto hovorí, že pôjde o najprestížnejšie bývanie v Bratislave. Do štandardného vybavenia patrí chladenie, vysoké stropy, exteriérové tienenie, drevené parkety, alebo veľkoformátové dlažby. Okrem toho JTRE zdôrazňuje aj možnosť prechodu suchou nohou do nákupného centra.

To je dnes asi v najvyššom štádiu dokončovania. Takmer kompletne zhotovené je už prestrešenie nákupnej galérie, v interiéri sú už nainštalované všetky eskalátory a budujú sa deliace priečky. Vo vysokom štádiu realizácie je aj nábrežný rezidenčný dom Eurovea Riverside a administratívna budova Pribinova X. Kým rezidencie sa výrazovo snažia nadviazať na prvú etapu Eurovey, pri kanceláriách vidno podobnosť s bizniscentrom Pribinova 19. Nepochybne to súvisí s faktom, že Euroveu 2 navrhujú tí istí architekti ako Pribinovu 19, teda štúdio GFI.

Súčasťou projektu je aj kancelársky objekt Pribinova Y. Tento vzniká východne od Eurovea Tower a len vďaka jej rozmerom trochu zaniká. Objekt je však sám o sebe obrovský a viditeľný aj z diaľky – napríklad z Bratislavského hradu. 15-podlažná budova, z čoho 5 spodných podlaží je tvorených parkovacími kapacitami, onedlho dosiahne plnú výšku. Stavebník už medzičasom začal s realizáciou fasády.

Popri prácach na budovách prebiehajú aj masívne úpravy okolitých verejných priestranstiev. Developer plánuje Pribinovu ulicu premeniť na atraktívnu mestskú triedu, kde bude prioritu hrať peší pohyb. To si však vyžaduje vybudovanie nových vjazdov do podzemných garáží na severnej strane ulice. Ďaleko od získania definitívnej podoby je aj verejný priestor zo strany nábrežia. JTRE nedávno ohlásilo zámer osadiť tu umelecké dielo, na ktoré vyhlásilo súťaž.

Eurovea 2 každopádne smeruje k dokončeniu. Prvá administratívna budova (Pribinova X) bude odovzdaná pravdepodobne ešte pred koncom tohto roka, celý komplex, vrátane Eurovea Tower, v polovici roka 2023. Nové komerčné centrum aj nábrežná promenáda sa tým opäť rozšíri.

Čo sa každopádne nezmení, je prítomnosť železničnej vlečky, ktorá sa bude nachádzať priamo pod promenádou aj Eurovea Tower. Ide o kontroverzný prvok – kým pre niektorých môže ísť o zaujímavé doplnenie nábrežia, pre iných môže ísť o rušivý kúsok infraštruktúry, zvlášť keď sa po vlečke posúvajú nákladné vlaky. Vlečka je totiž stále aktívne využívaná a potrebná pre obsluhu Zimného prístavu. V najbližšej dobe tak nemožno predpokladať, že by sa vlečka odstraňovala alebo sa jej prevádzka utlmovala.

To príde až s transformáciou Zimného prístavu, ktorá je v strednodobom horizonte pravdepodobná. Prístav sa nachádza v tesnom dotyku s rozvíjajúcim sa downtownom Bratislavy, ktorý bude v najbližších rokoch expandovať pozdĺž jeho severnej hrany. Kombinácia polohy a atraktívneho vodného prvku z prístavu urobí miesto pre rozvoj nadštandardného bývania aj občianskej vybavenosti. Samotné bazény by mohli byť využité v prospech maríny pre súkromné plavidlá a prístaviská pre osobné lode. Tak to plánuje aj samotný vlastník, Verejné prístavy.

Rezidenti v Eurovea Tower sa tak budú musieť na pár rokov zmieriť s tým, že sa pod ich oknami a balkónmi budú posúvať ťažké nákladné vlaky. V budúcnosti sa však nevýhoda premení na výhodu – Zimný prístav bude totiž bez akýchkoľvek pochýb miestom, kde bude vznikať jeden z najvýznamnejších developmentov v Bratislave. To by mohlo priniesť aj vznik príťažlivých priestranstiev a promenád, najlepšie prístupných práve z Eurovei.

Čo sa týka veží v Zimnom prístave, podľa dnešných a ani pripravovaných regulatívov ich rozsiahlejšia výstavba v území plánovaná nie je. Tie však vychádzajú z toho, že ide stále o areál prístavu, nie o polyfunkčnú mestskú štvrť. Ak príde k zmene Územného plánu, vhodné bude pracovať s priestorom tak, aby došlo k vhodnému prechodu medzi vežami Eurovea City a Klingerky a prístavnou zónou. Kým v západnej časti Zimného prístavu sú vhodné aj vyššie budovy (nárožie Košickej a Prístavnej si pýta azda aj druhý mrakodrap), vo východnej by už nemali byť domy vyššie ako prístavné žeriavy – ktoré by, mimochodom, mohli byť podľa môjho názoru zachované tiež.

Celá táto časť Bratislavy má každopádne potenciál pre vznik výnimočného mestského prostredia. Porovnateľné upravené zóny sa nachádzajú vo viacerých západoeurópskych alebo severoeurópskych mestách a ide o niektoré z najpopulárnejších štvrtí pre bývanie aj trávenie voľného času. Slovenská metropola môže navyše spojiť upravený Zimný prístav s ďalšou (a možno aj mimoriadne kvalitnou) novou zónou v Novom Lide, prebudovaným okolím ulice Mlynské nivy, o niekoľko rokov snáď už existujúcim Bratislavským Dunajským Parkom a v neposlednom rade s rozšírenou Euroveou, korunovanou najvyššou vežou mesta.

Vzniká tak súčasná a nemenej príťažlivá protiváha historického jadra Bratislavy. Nie je to bez problémov v podobe nedostatočnej verejnej dopravy, neprepojených verejných priestranstiev alebo chýbajúcej nekomerčnej občianskej vybavenosti. Ak sa ich však podarí prekonať, spoločná kombinácia jednotlivých typov zástavby a prostredia zvýši zaujímavosť slovenskej metropoly a dodá jej charakter moderného a vyspelého veľkomesta. Čo je ale najdôležitejšie – nepôjde len o imidž.

Fotografie z 20.3.2022. Pozrite si výstavbu Eurovey vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.