Výstavba pokračovania Eurovey napreduje mimoriadnym tempom, pričom veľká časť objektov je dnes v štádiu hrubej stavby. Stavebník, developer J&T Real Estate, tak už začal pracovať na inštalovaní okien a realizácii fasád. Najväčšiu pozornosť však púta dominanta projektu, mrakodrap Eurovea Tower. So svojimi aktuálnymi dvadsiatimi podlažiami je viditeľný aj z iných častí mesta, hoci ešte nedosiahol ani polovicu finálnej výšky.
Eurovea II je dnes jedným z najrušnejších, ak nie najrušnejšie stavenisko v meste. Patrí taktiež k najväčším developmentom – celá druhá etapa zahŕňa šesť hlavných stavebných objektov, v ktorých sa nachádza celkovo 485 bytov, viac ako 40-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov, 25-tisíc metrov štvorcových retailu v rozšírenom nákupnom centre a rozšírenie parkingu, v dôsledku čoho bude k dispozícii 4-tisíc parkovacích miest. Hoci je vo výstavbe viacero väčších projektov, príp. ich etáp, takto veľké ani viditeľné komplexy sa aktuálne nerealizujú.
Stavebník nasadil vysoké tempo, keďže prvé časti projektu sa majú dokončiť a otvoriť už v priebehu budúceho roka. Vo vysokom štádiu realizácie tak je nákupná galéria, dobudované sú už aj priestory podzemnej garáže. V tomto prípade sa už začalo aj s odstraňovaním obvodovej steny, ktorá od seba oddeľovala prvú a druhú etapu. S ohľadom na polohu pri Dunaji ide o náročný technologický proces, keďže musí byť aj počas búrania zaručená vodotesnosť. Stena sa odstránila najprv na najnižších podlažiach, teda na treťom a druhom podzemnom podlaží.
Z nadzemných častí projektu je v najpokročilejšej fáze výstavby nižšia z rezidenčných častí projektu, Eurovea Riverside. Okrem okenných otvorov sa už spúšťa aj zatepľovanie a inštalovanie fasády. Zo strany Pribinovej sa fasáda realizuje na sekcii s rozšírením multiplexu, pred dosiahnutím plnej výšky je kancelárska budova Pribinova X. Vo výstavbe je ôsme podlažie z deviatich. Hoci z vizualizácií pôsobí budova ako priemerne vysoká, v realite je skutočne mohutná.
Ešte mohutnejšia bude druhá kancelárska budova, Pribinova Y, ktorá už má vybudovanú parkovaciu podnož a postupne pribúdajú administratívne podlažia. V tejto chvíli boli postavené štyri z desiatich. Obzvlášť gigantickým dojmom objekt pôsobí z východnej časti Pribinovej ulice, ktorá je inak v tejto chvíli uzavretá a v prestavbe. Zhotoviteľ totiž realizuje nové vjazdy do podzemnej garáže. Cieľom je podľa developera pretvoriť Pribinovu na príjemnú mestskú triedu, čo si vyžaduje vytlačenie automobilovej dopravy z povrchu.
Samostatnou kategóriou je Eurovea Tower, budúca najvyššia budova Bratislavy. Každých približne 11 dní tu pribudne jedno podlažie, aktuálne ich je postavených 20. Hoci je veža už pomerne vysoká, stále nie je ešte ani v polovici svojej výšky, ktorá bude 160 (168 metrov) pri 46 podlažiach. Už teraz sa každopádne začali realizovať balkóny a presklené fasády. Z väčšej časti sú osadené na jedenástich podlažiach, vďaka čomu sa dá vytvoriť už celkom verná predstava toho, ako bude Eurovea Tower vo výsledku vyzerať.
Už v tejto chvíli možno konštatovať, že sa Eurovea II stala silnou a výraznou súčasťou ľavobrežného nábrežia Dunaja. Postupom času sa bude táto exponovanosť ešte posilňovať. Veža je dobre viditeľná z pravého brehu rieky, hlavnej mestskej promenády medzi Mostom SNP a Osobným prístavom, z mostov na Dunaji a miesto si získava aj v typickej panoráme z východnej terasy Bratislavského hradu alebo zo Slavína. Veľmi veľkorysý je pohľad z priestoru bývalého Lida, odkiaľ bude veža vrcholom panorámy bratislavského downtownu s ďalšími budovami v pozadí. Monumentálne budú aj pohľady z Pribinovej ulice a námestia pred vstupom do nákupnej galérie a mrakodrapu.
Eurovea Tower bude s ohľadom na svoje dimenzie dokončená ako posledná z celého projektu, až v roku 2023. Ostatné časti komplexu by mali byť dobudované už v priebehu budúceho roka. Presné dátumy otvorenia napríklad nákupného centra však ešte známe nie sú. Dá sa len predpokladať, že to bude na (neskorú) jeseň, aby developer zachytil predvianočné obdobie.
Autorom architektúry projektu je kancelária GFI, „dvorné“ štúdio developera. Ten ho uprednostnil pred radou popredných medzinárodných pracovísk, medzi ktorými boli aj také mená ako Zaha Hadid, Stefano Boeri alebo Daniel Libeskind. Zvlášť posledný menovaný architekt prišiel so vzrušujúcim konceptom, investor sa však rozhodol pre overených spolupracovníkov. Eurovea Tower na základe doteraz dokončených častí pripomína štandardné londýnske veže.
JTRE tak úspešne napreduje vo výstavbe svojho aktuálneho vlajkového projektu v Bratislave. Vo výhľade má síce aj ďalšie zámery, dokonca aj omnoho väčšie, ani jeden (možno s výnimkou Nového Lida) nezmení obraz Bratislavy tak výrazne, ako práve Eurovea II. Okrem výrazného predĺženia pobytovej časti nábrežia je to predovšetkým dosahom projektu na panorámu mesta. Eurovea Tower má navyše neprehliadnuteľnú polohu, priamo na hrane Dunaja.
Prvý mrakodrap môže navyše na dlhú dobu ostať aj jediným. V tejto chvíli nie je v povoľovacej fáze žiaden projekt, ktorý by výškou presahoval 150 metrov. Druhým v poradí je návrh administratívnej budovy Klingerka Tower so 141 metrami, taktiež od JTRE. Plány firmy Arca Capital na vznik vyššej veže vyzerajú byť nateraz pozastavené. V dohľadnej dobe sa navyše očakáva predstavenie novej výškovej regulácie Bratislavy a nič nenaznačuje, že by Hlavné mesto plánovalo revidovať svoje postoje k výškovým budovám – práve naopak, podľa mne známych informácií viacmenej potvrdí doterajšiu stratégiu obmedziť výšky budov na približne 115-120 metrov.
Ak tomu tak bude, považujem to za veľkú chybu. Už teraz je panoráma mesta narušená tým, že sa v minulosti na základe pochybných argumentov prijala (hoci oficiálne nie) hranica 115 metrov. Jedným z dôvodov mala byť výška Národnej banky Slovenska, druhým hradný kopec a výška Korunnej veže, ktorú by údajne nemalo nič prevyšovať, bez ohľadu na polohu v rámci Bratislavy. V dôsledku toho začína séria výškových budov v priestore Nív pripomínať z hlavných vyhliadkových bodov vysokú stenu. Eurovea Tower na jej „rozbitie“ stačiť nebude.
V Bratislave ešte ostáva miesto, kde by malo zmysel trochu reguláciu uvoľniť a nechať priestor pre vyššie veže. Je to najmä Zimný prístav, konkrétne plochy nad severným bazénom. Dnes je prístav aktívne využívaný a nie je v bezprostrednom záujme Bratislavy, aby sa to zmenilo. V strednodobom horizonte však k jeho redevelopmentu, spojenému s odsunom prístavu do inej polohy, dôjde. Keď sa tak stane, jeho transformácia musí priniesť špičkovú kvalitu a aj určitú mieru „ikonickosti“. Dobudovanie bratislavskej panorámy a možno umiestnenie skutočne špičkovej – a teoreticky aj najvyššej – veže by mohlo byť súčasťou tohto procesu.
Dokončenie Eurovey potvrdí zmenu obrazu Bratislavy, ktorá sa stala mestom výškových budov. Ich počet je s ohľadom na veľkosť (alebo skôr malosť) mesta výnimočný v medzinárodnom meradle. Len kvantita však nestačí, aby sa z mestskej panorámy (skylinu) stal jeho symbol. Popri všetkých snahách o zlepšenie obrazu mesta, demonštrovaných najmä vo verejnom priestore, by sa na tento aspekt tvorby imidžu nemalo zabúdať.
Fotografie zo 7.11.2021. Pozrite si výstavbu Eurovey vo fotoalbume.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre