Adrian Gubčo 05.12.2019 12:50

Do Bratislavy definitívne prichádza Primark, boj o značky medzi nákupnými centrami sa zostruje

Médiá aktuálne masívne informujú o príchode prvej pobočky siete Primark, ktorá bude v rozšírenej Eurovei od developera J&T Real Estate. Pozorní čitatelia YIMBA.sk však o tom vedeli - alebo tušili - už takmer pred dvoma mesiacmi.

Zdroj: J&T Real Estate

Zdá sa, že boj nákupných centier o nové značky sa rozbehol naplno. Kým JTRE avizuje, že rozšírenie Eurovey s dátumom dokončenia 2023 je naplnené na 70%, o nových príchodoch informoval taktiež aj HB Reavis, developujúci Stanicu Nivy – hoci žiadne veľké novinky sa nekonali.

Aj v tomto prípade sa moje informácie viacmenej zhodujú s oficiálnymi, v Stanici Nivy tak bude viacero značiek od Inditexu, Zara Home, supermarkety Lidl a YEME, a zatiaľ nepotvrdené hračkárstvo Hamleys, kníhkupectvo Martinus alebo presunutá Alza. V gastre je potvrdený Burger King, neoficiálne je Vapiano. Stanica Nivy má byť otvorená pribižne v októbri 2020.

Konkurenčný boj nákupných centier si najhoršie odnesú mestské ulice, kde je retail pod obrovským tlakom a s dobudovaním ďalších nákupných plôch v centre mesta to bude len horšie. V Bratislave v skutočnosti neexistuje ani jedna klasická nákupná ulica (Obchodná sa mení skôr na kombináciu gastra a second-handov) a v blízkej dobe sa nečrtá ani potenciál pre jej vznik. Nové komplexnejšie developmenty, napríklad Vydrica alebo Zwirn, nebudú dotovať vznik nákupných tried a uprednostnia komerčný úžitok, t.j. ďalšie gastro, banky, potraviny a podobne, čo je síce vhodné, ale určite to nevytvorí alternatívu voči nákupným galériám.

Mesto tým prichádza o podstatnú časť vitality, ktorá definuje mnohé väčšie, resp. vyspelejšie mestá. Aj napriek nástupu automobilizmu sa podarilo udržať tradičné ulice a nové obchodné domy tieto funkcie skôr rozvíjajú. V Bratislave tento model ako-tak fungoval, keď bol jediným väčším centrom Prior na Kamennom námestí, odvtedy však vzniklo hneď niekoľko nových komplexov, ktoré staré centrum mesta umŕtvili. 

Tento development má vo všeobecnosti negatívny efekt na kvalitu verejného priestoru aj lokálnej ekonomiky. Ulice sú prázdnejšie, čo multiplikačným efektov odrádza iných ľudí. Menšie obchody nezískavajú dostatok zákazníkov, zvlášť, ak sú závislé od vizibility v uličnom priestore. Masívne nákupné centrá vznikajú v Európe hlavne tam, kde ešte nestihla vzniknúť kvalitná lokálna produkcia. Pri úplnej voľnosti vo výstavbe nových centier však ani nevznikne, resp. nebude konkurencieschopná.

Bratislava by už mala zaujať k rastu nových nákupných centier jasné stanovisko a v jeho zmysle aj konať. Hlavným nástrojom je Územný plán, ktorý dnes absurdným spôsobom predpisuje občiansku vybavenosť, hoci tá je už pre Bratislavu prakticky vyčerpaná. Napriek tomu, idealistická predstava o meste krátkych vzdialeností je stále vzdialená, keďže pôvodné idey sa nestretli s realitou.

Bolo by príjemné, keby bol príchod obchodu, ktorý je vo Veľkej Británii základným doplnkom a do istej miery symbolom high street, bodkou za vznikom nových nákupných centier. V Bratislave by už nemalo vzniknúť ani jedno – naopak, dôraz by sa mal teraz klásť na vznik nových obytných štvrtí s aktívnym parterom a bezpečnými a priestornými verejnými priestranstvami. Iba tak sa Hlavné mesto Slovenska zmení na skutočne živú metropolu, ktorá je orientovaná nielen na zisk, ale aj na vytváranie príjemného a udržateľného života.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.