Popri západnej strane Karadžičovej ulice sa do veľkej miery tiahne vyrovnaná, niekoľkopodlažná zástavba. Okrem Ondrejského cintorína predstavuje výnimku len nárožie Karadžičovej s Malým trhom, kde je dvojica nízkych objektov s reštauráciou a vývarovňou. Už čoskoro by sa to ale mohlo zmeniť. Prvé zásadné povolenie získal projekt, ktorý dotvorí mestský blok a prinesie aj revitalizáciu verejného priestoru.
Miesto, kde sa zámer nachádza, predstavuje akúsi vstupnú bránu do historického centra Bratislavy. Ide o hranicu Starého Mesta, kde sa už nachádzajú areály blokovej zástavby väčšinou s tromi a viac podlažiami a s mestským charakterom. Do veľkej miery sa týka aj predmetného bloku – v susedstve sa nachádza historizujúci objekt z prelomu 19. a 20. storočia, prestavaný funkcionalistický dom, patriaci spoločnosti Wüstenrot, alebo známy dom „Loď“, dokončený v roku 2001. Nízkymi ostávali len dve parcely smerom do Malého trhu.
Nemusí to tak ale byť nadlho. Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy totiž vydal kladné záväzné stanovisko pre projekt „Dom na Malom trhu“, za ktorým stojí spoločnosť L.B. s.r.o. Podľa plánov investora má vzniknúť polyfunkčný nárožný objekt, ktorý nahradí existujúce objekty s gastroprevádzkami.
Od Karadžičovej bude novostavba podobne vysoká ako budova Wüstenrot a bude mať šesť nadzemných podlaží. Zo strany Malého trhu má vzniknúť akási pergola, ktorá vizuálne zjednotí ulicu – kvôli svetlotechnike sa hmoty domov dotýkať nemôžu. Z tejto strany budú fasády postupne ustupovať, čím vznikne séria terás a balkónov. Nárožie bude zaoblené, strechy budú ploché a z väčšej časti pochôdzne.
Dominantnou funkciou domu bude bývanie, nachádzať by sa tu malo 17 bytov. Okrem vlastných terás vznikne terasa aj na streche, pričom má byť zelená a umožňovať „pestovanie väčších stromov“. Umiestnené tu budú aj solárne panely. Na ostatných zas majú byť kroviny a menšie stromy. Zeleň v podobe vertikálnej záhrady má byť vysadená aj na štítovej stene susedného domu. Na prízemí novostavby budú služby vo výmere 279 m2, pričom v zámere sa hovorí o návrate gastroprevádzky, ktorá tu má dlhodobú tradíciu – teda asi vývarovne. Prízemie bude vyvýšené a bude obsahovať aj mezanín. V dvoch podzemných podlažiach bude 28 parkovacích miest, prístup bude smerovať z Karadžičovej na Malý trh, ktorý ostane zaslepený.
Architektonickému výrazu by mala dominovať kombinácia presklených a betónových prefabrikovaných plôch v pravidelnom rastri. Okná budú posuvné a doplnené o malú loggiu, vhodné riešenie do dopravne zaťaženej lokality. Vizualizácie projektu zatiaľ nie sú k dispozícii, za architektúrou však stojí architekt Vladimír Vršanský s tímom z kancelárie Ateliér obchodu a cestovného ruchu (AOCR). Ide o kvalitnú a oceňovanú kanceláriu, čo je prísľubom, že najnovší development bude na dobrej úrovni.
Dotvoriť by ho malo aj riešenie verejného priestoru. Priamo na nároží Karadžičovej a Malého trhu by mala vzniknúť malá fontána s plastikou, ktorá bude výtvarným symbolom budovy, priľahlá časť Malého trhu bude revitalizovaná. Parkovanie na ulici ostane zachované, no bude preriešené a doplnené o výsadbu stromov. Snahou bude aktivácia Malého trhu tak, aby mohol byť verejný priestor využívaný lokálnymi prevádzkami.
Keďže má projekt záväzné stanovisko, posunie sa teraz na územné a následne stavebné konanie. Dátum realizácie nie je v tejto chvíli známy, predbežne ho však možno odhadnúť na roky 2023-2024.
Zisku záväzného stanoviska predchádzali diskusie o optimálnom riešení zasadenia budovy do lokality. Investor predložil ešte pred riadnym konaním žiadosť o stanovisko k investičnému zámeru. Nejde o záväzné stanovisko, skôr o prvotné posúdenie projektu, na základe ktorého potom dôjde k úpravám. Dom na Malom trhu bol analyzovaný dopravnými inžiniermi, Kanceláriou Hlavnej architektky aj Metropolitným inštitútom Bratislavy.
V zmysle pripomienok tak bude Malý trh riešený ako pojazdný chodník v jednej úrovni. Vznikne tak akási zdieľaná zóna, pre čo je táto ulička ideálna. V súčasnosti sa už realizuje rekonštrukcia povrchu chodníka na ulici Mlynské nivy z druhej strany, od križovatky s Ulicou 29. augusta a Dunajskej. Investorovi nového projektu je odporúčané, aby spolupracoval s MIBom pri technickom riešení chodníka – tento by tak mal mať podobu, pripomínajú práve rekonštruované nárožie. Súčasťou projektu má byť aj infraštruktúra pre cyklistov.
K ďalším pripomienkam, ktoré zmenili podobu projektu, patrilo zmenšenie zastavanej plochy, navýšenie podielu plôch občianskej vybavenosti na úkor bytov, znížená bola podlažnosť objektu a čiastočne bol upravený a zjednodušený architektonický výraz objektu, najmä na úrovni strešnej krajiny. Magistrát odporúča doplniť nárožie domu horizontálnou konzolovitou konštrukciou, pravdepodobne aby bolo toto nárožie viac zdôraznené.
Nanešťastie, bez vizualizácií nie je možné posúdiť, či ide o zmeny k lepšiemu. V každom prípade je ale plán využiť toto nárožie a nahradiť súčasné objekty budovou, ktorá by dorovnala výškovú úroveň budov v bloku, správny. Doterajší stav nezohľadňoval význam lokality a bol skôr hanbou. Samozrejme, funkcia vývarovne je (bola) pomerne obľúbená, ak sa však naozaj v novostavbe zachová, potom nie je dôvod na smútok. Karadžičova aj Malý trh budú pôsobiť o čosi mestskejšie.
Táto významná ulica si zaslúži zvýšenie svojej architektonickej úrovne, resp. úrovne stavieb, ktoré ju vymedzujú. Karadžičova je súčasťou vnútromestského okruhu, ktorý vymedzuje staré centrum mesta. Jeho úlohou je odvádzať tranzitnú dopravu, aby nedochádzalo k zaťažovaniu staromestských ulíc – podobnú úlohu plnia vo veľkomestách bulváre, ktoré aj disponujú náležitou mestotvornou kvalitou. Nie je dôvod, aby to tak nebolo v budúcnosti aj tu. Karadžičova by si tak zasluhovala aj prestavbu, ktorej súčasťou by bol vznik obojstranných širokých dláždených chodníkov, segregovaných cyklotrás, stromoradí a výhľadovo aj električkovej trate. Šírku na to má.
Nanešťastie, v poradí priorít je takáto premena asi veľmi ďaleko. Mesto ešte nezačalo s komplexnými rekonštrukciami takto mohutných ulíc a ak áno, tak to bolo iniciované (a financované) developermi v lokalitách, ktorých sa to priamo týka (Mlynské nivy). V prípade električkových tratí sú v tejto chvíli omnoho vážnejšie úlohy. Komplikovaná bude aj urbanizácia dosiaľ nezastavaných pozemkov popri ulici, teda v priestore medzi CBC V a Záhradníckou ulicou, resp. až Krížnou. Karadžičova nie je ani medzi cykloprioritami.
Vývoj tak bude ešte nejakú dobu prebiehať podobne, ako doteraz – po kúskoch a fragmentoch. Najbližším z nich bude nový dom na Malom trhu. Podľa všetkého by ale malo ísť o sebavedomú architektúru, ktorá prospeje nielen jednému mestskému bloku, ale aj celej ulici.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre