Adrian Gubčo 19.01.2021 17:12

Nové projekty v bratislavských prielukách

Napriek pokroku v posledných rokoch, v bratislavskom vnútornom meste sa ešte stále nachádza veľké množstvo prázdnych priestorov v rámci uličnej zástavby – v prielukách. Ide o najideálnejšie miesto pre výstavbu nových projektov, preto je potešujúce, že sa pripravuje vyplnenie niektorých parciel, ktoré sú v provizórnom stave už roky, až desaťročia.

Prieluka na nároží Dunajskej a Lazaretskej. Zdroj: Google Maps

Prvou novinkou je vydanie stavebného povolenia v rámci spojeného stavebného a územného konania pre spoločnosť Koruna Reality, ktorá pripravuje nový bytový dom na nároží Dunajskej a Lazaretskej ulice. Na pozemku sa aktuálne nachádza len vydláždené povrchové parkovisko, vznikom novostavby tak nepríde ku zániku akýchkoľvek hodnôt. Pôvodná zástavba zanikla ešte pred desaťročiami.

Projekt počíta s výstavbou štvorpodlažného domu, pričom najvyššie podlažie je tvorené obytným podkrovím. Na prvom nadzemnom podlaží od Dunajskej by mal vzniknúť jeden obchodný priestor v ktorom bude schodisko vedúce ku kanceláriám na druhom a treťom podlaží. Od Lazeretskej budú technické a komunikačné priestory, ako aj hromadná garáž s 12 parkovacími miestami. Zvyšná plocha vyšších podlaží bude obytná, naplánovaných tu je sedem bytov, z toho tri jednoizbové, jeden dvojizbový a tri trojizbové mezonety. Strecha bude sedlová.

Architektúra projektu nie je známa, autorom je však Iľja Skoček ml., jeden z popredných slovenských architektov, predseda Slovenskej komory architektov a (spolu)autor niekoľkých vydarených rekonštrukcií (Pálffyho palác na Ventúrskej, mestská vila na Mudroňovej, rekonštrukcia domu na Godrovej). Popis domu nasvedčuje tomu, že tento bude citlivo nadväzovať na svoje okolie a na historický charakter podstatnej časti miestnej zástavby. Malo by tak ísť o skutočne vhodné doplnenie prostredia.

Voči zámeru však predsa len prišli v minulosti námietky, a to zo strany vlastníka susednej nehnuteľnosti na Dunajskej 54, ktorý sa obáva, že výstavba a existencia domu naruší možnosť prevádzkovať tu podnikateľskú činnosť – gastronomické zariadenie. Investor však svoj projekt upravil, v dôsledku čoho vyhodnotil stavebný úrad námietky za neopodstatnené. Výstavba by sa tak mohla spustiť už v najbližších mesiacoch. Vzhľadom na komorný rozsah projektu predpokladám, že by mohol byť dokončený do konca roka 2022.

O niečo neskôr sa pravdepodobne spustí realizácia projektu polyfunkčného domu na Ul. 29. augusta, v prieluke medzi novostavbami z prvej dekády 21. storočia (resp. z roku 2011, kedy bol dokončený dom Arwag), so zvyškami výrobného areálu. Spoločnosť AMALCA Development tu naplánovala vznik budovy v tvare písmena L s uličnou a dvorovou časťou. Do ulice sa bude obracať fasádou so štyrmi podlažiami kopírujúcimi stavebnú čiaru a dvomi ustupujúcimi, pričom výška bude stúpať smerom k vyššej zástavbe z južnej strany. Dvorová časť má mať päť podlaží, z toho najvyššie ustúpené.

V projekte je celkovo naplánovaných 9 bytov a 52 apartmánov, v parteri do ulice by mal vzniknúť jeden obchodný priestor. Dvor bude parkovo upravený, pod ním vznikne v štyroch podzemných podlažiach 78 parkovacích miest. Investor však v minulosti zorganizoval na riešenie developmentu vyzvanú architektonickú súťaž, v ktorej podľa všetkého zvíťazila kancelária Endorfine.

Kedy by sa mohla naštartovať realizácia, nie je v tejto chvíli známe. Projekt už má vydané stavebné povolenie, voči ktorému však prišli odvolania. Sťažovatelia sa odvolali aj voči rozhodnutiu stavebného úradu predĺžiť lehotu na odstránenie dnes na pozemku stojacich stavieb do konca roka 2021, pravdepodobne v záujme čo najväčšieho skomplikovania výstavby.

V prípade realizácie tohto zámeru sa v každom prípade vyplní posledná prieluka v tomto bloku, ktorý bude stavebne ukončený. Ulica 29. augusta bude v tomto úseku pôsobiť o čosi mestskejšie.

Prieluka na Ulici 29. augusta. Zdroj: Google Maps

Hoci je informácia o (pravdepodobnom) vyplnení týchto medzier pozitívna, v Bratislave aj naďalej ostáva niekoľko mimoriadne viditeľných parciel, ktoré svojim súčasným stavom znižujú úroveň svojho okolia, ktoré je nezriedka tvorené významnými pamiatkami, inštitúciami alebo súčasťou „pohľadnicových“ pohľadov.

Asi najznámejším príkladom je obrovská prieluka v priestore medzi Gorkého a Laurinskou ulicou, teda v priamom dotyku so Slovenským národným divadlom a historickým jadrom mesta. Od SND sa tu nachádza povrchové parkovisko, od Laurinskej nevzhľadný dvojpodlažný objekt, v ktorého parteri je niekoľko nepríťažlivých prevádzok. Do konca 18. storočia tu bola dvojica gotických domov, ktorý bol nahradený reprezentačným trojpodlažným klasicistickým domom. Tento zanikol v 40-tych rokoch 20. storočia.

Na konci 80-tych rokov sa tu plánovala výstavba novej budovy so skúšobňami divadla, klubom pre hercov a do Laurinskej mal byť obrátený hotel. Po roku 1989 však z plánov zišlo, keďže časť pozemku smerom do Gorkého síce vlastní štát, nízky objekt je ale vo vlastníctve súkromných osôb. Navyše, správca štátneho pozemku, Ministerstvo kultúry SR, odmieta pozemok predať tiež a má s ním iné, bližšie nešpecifikované plány. Potreba nových skúšobní či riaditeľstva divadla zanikla so vznikom nového SND.

Iným prípadom je prieluka na Vajanského nábreží v dotyku s budovou kúpeľov Grössling a naproti Slovenskému národnému múzeu. Táto parcela, ideálna pre vznik reprezentatívnej budovy s bývaním alebo kanceláriami, je vo vlastníctve súkromných osôb. Pred časom sa objavili inzeráty, ktoré ponúkali pozemok na predaj, podľa nepotvrdených informácií sú však medzi vlastníkmi spory, ktoré využitiu bránia.

Treťou mimoriadne viditeľnou „dierou“ je prieluka na Špitálskej, naproti obchodnému domu Prior. Na ploche je dnes veľké parkovisko, ktoré je absolútne nevhodnou formou využitia. Pozemky vlastní Onkologický ústav sv. Alžbety, ktorý tu má údajne vlastné plány a priestor chce zastavať, kým súčasné parkovisko sa presunie do podzemia. Odpredaj plochy tak podľa všetkého neprichádza do úvahy, s ohľadom na iné plány ústavu na expanziu sa ale odsúva aj prestavba parkoviska.

Vyzerá to teda tak, že niektoré z najviditeľnejších prieluk v Bratislave tu budú strašiť ešte dlhé roky. Pre mesto, jeho kompaktnosť, efektivitu využitia priestoru, ale aj estetiku, to je zlá správa. Ak by na všetkých týchto miestach vznikla kvalitná a citlivá architektúra, mnohé z kľúčových priestranstiev a ulíc v meste by pôsobili omnoho lepšie.

Zástavba prieluk by tak mala byť priamo podporená, a to rozličnými incentívami. Azda najväčšou pomocou by však bolo zjemnenie požiadaviek na parkovanie – nutnosť výstavby veľkého počtu parkovacích miest je jedným z hlavných dôvodov, prečo mnohé medzery ostávajú desaťročia bez využitia, keďže výstavba nových projektov je potom investične neatraktívna. Ide o jeden z mnohých spôsobov, ako prehnaný dopyt po individuálnej automobilovej doprave oberá Bratislavu a jej centrum o jeho – už bez toho nízku - vitalitu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.