Martina Gregová 05.01.2025 12:55

Zastávky autobusov meniace čakanie na zážitok. Takto vyzerajú funkčné a estetické riešenia verejného priestoru

Zastávky hromadnej dopravy nemusia mat normovaný vizuál, ani plniť iba jeden účel. Naprieč Európou aj svetom existujú miesta, ktoré ukazujú inovatívnu architektúru, kreatívne riešenia alebo pútavý priestor s viacerými funkciami. 

Zdroj: Vorarlberg travel, mesto Krumbach

O nutnosti podporovať rozvoj verejnej dopravy hovoria metropoly po celom svete už niekoľko desaťročí. Viaceré európske mestá predstavujú rekonštrukcie autobusových či vlakových staníc, prípadne prichádzajú priamo s výstavbou úplne nových objektov tohto typu. Za uplynulé roky vznikol napríklad návrh novej stanice vo Vilniuse, projekt modernizácie a dostavby známej London Liverpool Street či renovácia stanice Madrid Chamartín.  

Veľké pokroky v tejto oblasti možno pozorovať aj v susednom Česku, kde zažíva obdobie výrazného rozvoja najmä vlaková doprava. Medzi najnovšie úspechy patrí napríklad nedávne otvorenie zrekonštruovanej historickej stanice v Českých Budějoviciach či plánovaná obnova staníc v Prahe, Brne či Plzni.  

Okrem rozvoja prímestskej dopravy je však neoddeliteľnou súčasťou udržateľnejšej formy cestovania aj mestská hromadná doprava. V tomto smere môže k zlepšeniu dopomôcť architektúra, a to aj napriek tomu, že autobusové zastávky sú dnes z pohľadu rozvoja vnímané vo veľkej miere takmer totožne - ako nutné „body” na obrovskej mape mesta.  

Čakanie na verejnú dopravu a chôdza na ňu a z nej je ale rovnakou súčasťou zážitku z používania verejnej dopravy ako samotné cestovanie v danom dopravnom prostriedku. To, ako tieto, na prvý pohľad nepodstatné verejné priestory vyzerajú teda vo veľkej miere ovplyvňujú to, či sa ich obyvatelia miest napokon rozhodnú využiť.  

V USA pred pred niekoľkými rokmi vznikla iniciatíva Sorry bus stop (v preklade Prepáč autobusová zastávka), ktorej cieľom nebola oprava jednotlivých zastávok ale snaha prinútiť kompetentné osoby a verejnosť, aby sa zamysleli nad týmito často opomínanými priestormi. Vďaka iniciatíve sa napokon niekoľko autobusových zastávok skutočne podarilo zrekonštruovať a pridať im tak vážnosť, akú si zaslúžia.  

Za zmienku tiež stojí neúspešný projekt La Sombrita ( v preklade malý tieň), ktorý bol odhalený v máji 2023 v Los Angeles. Ide o prototyp slnečnej clony, ktorej účelom malo byť poskytnutie tieňa pre ľudí čakajúcich na autobusovej zastávke. Výsledkom ale v konečnom dôsledku bolo len množstvo ľudí, ktorí na autobus čakali v priľahlom tieni a nie pod dizajnovým prvkom, ktorý stál mesto neuveriteľných 10.000 amerických dolárov.  

Krumbach. Zdroj: mesto Krumbach

Vo svete však možno nájsť aj pozitívne príklady tohto typu projektov. V roku 2014 zožal pomerne veľký úspech projekt z rakúskej obce Krumbach, ktorý niesol názov Bus:Stop. V spolupráci s Architekturzentrum Wien (AZW) a Vorarlberger Architektur Institut (vai) bolo pozvaných sedem architektonických firiem z Ruska, Španielska, Belgicka, Nórska, Japonska, Číny a Čile, aby navrhli sedem architektonicky zaujímavých a plne funkčných autobusových zastávok.   

Známy je tiež projekt s názvom Soviet Bus Stops, v rámci ktorého kanadský fotograf Christopher Herwig cestoval po krajinách bývalého sovietskeho zväzu a dokumentoval rôzne fascinujúce a architektonicky zaujímavé autobusové zastávky postavené prevažne v druhej polovici 20.storočia. Ich rekonštrukciou by mnohé krajiny mohli výrazným spôsobom podporiť využívanie prímestskej dopravy a hádam aj podporiť cestovný ruch.

Puerta de Moguer. Autor: Jesús Granada

Za zmienku stojí tiež projekt autobusovej zastávky Puerta de Moguer, za návrhom ktorej je štúdio Ahaus arquitectos. Autori návrhu novú podobu zastávky označujú ako funkčnú sochu, ktorá sa zároveň stala významným orientačným bodom. „Pozornosť bola venovaná detailom, ľahkosti, účelovosti a práci so svetlom a tieňom,” opisujú.

Pri podpore mestskej a prímestskej verejnej dopravy však nemožno zabúdať ani na modulárne objekty tohto typu, ktoré predstavujú ekonomickejšie riešenie daného problému. Pôvodom česká firma mmcité má vo svojom portfóliu hneď niekoľko autobusových prístreškov, ktoré sa od klasických zastávok odlišujú niekoľkými funkčnými detailmi.  

Umeå. Autor: Samuel Pettersson

Už dnes je bežnou súčasťou týchto objektov napríklad wi-fi pripojenie či nabíjacie spoty. Vo švédskom meste Umeå bola navrhnutá interaktívna zastávka so zaujímavým svetelným dizajnom. Pokrok navyše možno badať aj v udržateľných riešeniach. V mestách ako Londýn či Hong Kong majú niektoré zastávky napríklad integrované čističe vzduchu a v mnohých metropolách autobusové zastávky dopĺňajú zelené strechy či solárne panely.

Osobitnou kategóriou sú zastávky, ktoré obyvateľom miest poskytujú dodatočnú vzdelávaciu funkciu. V brazílskom meste Curitiba sa napríklad nachádza niekoľko objektov s názvom Tuboteca. Ich súčasťou sú police s knihami, ktoré cestujúcich môžu spríjemniť čakanie na mestskú hromadnú dopravu. Podobné multimediálne zastávky sa objavili aj v Krakove na Svetový deň knihy. Cestovateľom predstavili spisovateľov spojených s Krakovom.

K návrhu autobusových zastávok sa zvyčajne pristupuje čisto technicky a ekonomicky. S rozvojom udržateľnej mobility a verejnej dopravy sa však čoraz viac autobusových zastávok mení na inšpiratívne verejné priestranstvá. Takáto zdanlivo malá zmena môže vo výsledku úplne zmeniť zážitok z cestovania a povzbudiť obyvateľov miest, aby vo väčšom množstve používali verejnú dopravu. Autobusové zastávky by mali byť integrálnou súčasťou územného plánu mesta, stať sa priestorom pre ľudí, zabezpečiť komfort a pohodlie pre všetkých užívateľov verejnej dopravy.  

(ecity, strongtowns, dezeen, archdaily, mmcité, sovietbusstop, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.