Martina Gregová 17.10.2024 17:10

Zaostávanie sa prehlbuje. Kým slovenské školy čakajú na investície, susedia sa posúvajú medzi európsku špičku

Od vyhlásenia výsledkov súťaže na nové priestory VŠMU ubehol už nejaký čas, no ich realizácia je zatiaľ stále v nedohľadne. Podobne je na tom aj VŠVU. V susednom Česku bol podobný projekt dokončený už pred rokmi. Dnes sú priestory Technologického centra UMPRUM plnohodnotnou súčasťou vyučovacieho procesu a inštitúciu posunuli medzi špičkové európske vysoké školy s umeleckým zameraním.

Autor: Petr Šmídek

V poslednom období sa viaceré bratislavské školy dočkali nových extenzií. Prvotným zámerom bolo rozšírenie priestorových kapacít či zlepšenie energetickej udržateľnosti. Architektúra bola aj napriek viacerým vydareným realizáciám (najmä v Devínskej Novej Vsi, Rači a čiastočne Novom Meste) na druhom mieste. Vytvoriť udržateľnejšie a kvalitnejšie prostredie pre študentov sa snažia aj niektoré slovenské univerzity.

V oblasti umeleckého vzdelávania sa roky hovorí najmä o Vysokej škole múzických umení, ktorá je najväčšou a najznámejšou umeleckou školou na Slovensku. V roku 2021 bola vyhlásená architektonická súťaž, ktorej cieľom bolo získanie podoby novej dostavby školy na Svoradovej ulici. Víťazný návrh pochádza od dvojice architektov Iľja Skoček a Danica Ščepková.

Aj po takmer troch rokoch od vyhlásenia výsledkov súťaže a po niekoľkých úpravách pôvodnej štúdie však najväčšia umelecká škola na Slovensku na začatie stavebných prác stále ešte čaká. Ako dôvod bola donedávna udávaná nová stavebná legislatíva. Škola chcela povoľovanie projektu realizovať podľa nového zákona, ten však bude nahradený iným. Za daných okolností malo prebehnúť štandardné povoľovanie, zatiaľ však nie známe, že by v tomto smere nastal výraznejší pokrok. 

O čosi ďalej je VŠVU, ktorá hodlá dobudovať svoj kampus (Art Campus) na Drotárskej ceste. Aj podoba tejto dostavby je výsledkom súťaže, v ktorej sa presadila kancelária SLLA. Po určitých úvodných nezhodách sa podarilo rozbehnúť povoľovací proces a dotiahnuť jeho prvú časť, teda posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Škola by chcela začať stavať v roku 2025, čo je ale s ohľadom na pomerne vysoký rozpočet (33,5 milióna eur) vcelku optimistické. 

Zatiaľ čo budúcnosť novej prístavby VŠMU i VŠVU zostáva otázna, v susednom Česku sa môžu pochváliť architektonicky veľmi kvalitným projektom Technologického centra, ktoré spadá pod Vysokú školu uměleckoprůmyslovú v Prahe. Za jeho návrhom stojí štúdio Ivan Kroupa architekti, ktoré v minulosti navrhlo napríklad Centrum moderného umenia DOX v Prahe.

Rovnako ako pri slovenských školách, aj v tomto prípade nové priestory vznikli najmä z kapacitných dôvodov. V 80. rokoch minulého storočia škola na praktickú časť výučby využívala rôzne dielne v najbližšom okolí školy v centre mesta. Situácia sa zmenila po revolúcii v roku 1989, keď boli tieto budovy v reštitúciách vrátené pôvodným majiteľom. Odvtedy sa situácia vyplývajúca z absencie dielní stala neúnosnou. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa tento problém podarilo vyriešiť až v roku 2017, keď prípravy na budúcu rekonštrukciu zahájil vtedajší rektor Jindřich Smetana.

Architekti museli pri návrhu rešpektovať všetky potreby prevádzky, rovnako aj technologické a bezpečnostné štandardy. Zároveň bolo potrebné skĺbiť identitu modernej inštitúcie s historickým rázom budovy. Okrem novej funkčnej náplne je podľa architektov objekt zároveň aj „potvrdením Vysokej školy umeleckopriemyselnej ako súčasti historického jadra mesta, potvrdením a posilnením jej funkcií v meste. Ide o projekt na ochranu a udržanie autentickej komunity (študenti, umelci) v jadre mesta a projekt proti vysídľovaniu centra Prahy.”

Objekt v ktorom Technologické centrum sídli, sa skladá z dvoch traktov. Všetky potrebné funkcie boli rozmiestnené na piatich nadzemných a dvoch podzemných podlažiach. Vnútorné komunikačné a priestorové usporiadanie rešpektuje historický modulový systém. Jednoznačnou priestorovou dominantou celej stavby sa stala zastrešená dvorana. Z funkčného hľadiska slúži najmä na prezentačné účely. Plnohodnotne využitá je aj strecha objektu, ktorá je prístupná študentom aj zamestnancom školy.

Z materiálového hľadiska je jednoznačne čitateľný zámer autorov dostať do jednotlivých vnútorných priestorov čo najviac denného svetla. V interiéri totiž dominujú sklenené steny či iné svetlopriepustné materiály. Vzhľadom na funkčnú náplň Technologického centra sa aj zvyšok interiéru nesie v tomto duchu. Z materiálov okrem skla dominuje aj pohľadový betón a kov.

V súčasnosti je Technologické centrum UMPRUM sídliace na Mikulandskej ulici najmodernejšou stavbou svojho druhu v Česku. Aj vďaka tomuto architektonickému počinu sa UMPRUM stala konkurencieschopnou voči iným, špičkovým európskym vzdelávacím inštitúciám tohto typu. Zostáva len konštatovať, že slovenské školy, čeliace absencii dostatočného financovania, ostávajú opäť pozadu. 

(Archiweb, UMPRUM, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.