Adrian Gubčo 31.01.2023 18:32

Vznikne druhá Jurkovičova tepláreň? Vzácny industriálny objekt v Istrocheme čaká rekonštrukcia

Rekonštrukcia Jurkovičovej teplárne v bratislavskom downtowne sa po zásluhe stala jedným z najlepších projektov v Bratislave v poslednom období. Atraktívny industriálny objekt je pripomienkou priemyselnej histórie Mlynských Nív, kde ostáva ako jeden z posledných zvyškov pôvodnej zástavby. V meste sa však nachádza hneď dvojica podobných budov – a jedna z nich má ísť do rekonštrukcie.

Autor: Miroslav Beňák / Čierne diery via Denník N

Areál Dynamit Nobel začal vznikať v roku 1873 a postupne sa prepracoval medzi najvýznamnejšie chemické zbrojárske závody v Rakúsko-Uhorsku (ak nebol priamo najvýznamnejší). Vrchol výroby zažil počas Prvej svetovej vojny, po jej konci nastal prudký pád – nielen kvôli poklesu dopytu v mierovom období, ale aj odňatiu licencie na produkciu výbušnín a presunu výroby do Semtína v Česku. Podnik sa tak preorientoval na výrobu hnojív a chemických produktov, neúspešne aj na výrobu cukru.

Práve v súvislosti s výrobou cukru bola v roku 1924 vybudovaná budova strojovne a sušiarne repných rezkov. O svoj účel ale rýchlo prišla, keďže v roku 1928 cukrovar v Dynamitke v dôsledku tlaku konkurencie skončil. V predvečer Druhej svetovej vojny kontrolu podniku prebral nemecký koncern IG Farben, ktorý obnovil výrobu trhavín, doplnenú o výrobu viskóznych vlákien Vistra v budove naproti (bývalom cukrovare). V tom čase, v roku 1942, bol objekt prestavaný a premenil sa na tepláreň (tzv. Tepláreň alebo Elektráreň III), ktorá dodávala energiu okolitému závodu či Mierovej kolónii.

Nie je známe, kto je architektom monumentálne pôsobiacej stavby, obloženej režným murivom (tehličkami), špekuluje sa však, že to mohol byť Dušan Jurkovič. V tom čase bol „dvorným architektom“ Západoslovenských elektrární, pre ktoré postavil s najväčšou pravdepodobnosťou aj dnes najznámejší objekt na Čulenovej ulici. Tepláreň III v Istrocheme však svojho známeho bratranca mimoriadne pripomína a spoločne s budovou bývalého cukrovaru tvorí atraktívny komplex, hodný ochrany.

Objekt bol v prevádzke až do roku 2008, kedy bol odstavený a technológie z neho odstránené. Odvtedy je prázdny a chátra, hoci jeho technický stav ostáva uspokojivý. Výraznejšiemu využitiu bráni charakter okolia, teda zanedbaný a opustený areál Istrochemu, navyše zaťažený výrazným znečistením po chemickej výrobe.

Napriek tomu sa predsa len objavil investor so záujmom o využitie budovy a jej okolia. Majiteľom priľahlých pozemkov sa stala spoločnosť Mikona, známa najmä ako pneuservis. Sprvoti to bolo spojené s obavami – organizácia Čierne diery informovala o možnosti asanácie objektu, čo vyvolalo vlnu verejného pobúrenia. Mikona to odmietla s tvrdením, že nad búraním nikdy neuvažovala, práve naopak, chcela by budovu zrekonštruovať a zriadiť si v nej reprezentatívne sídlo. To však bolo v roku 2018. Odvtedy záujem o objekt opäť poklesol.

Mikona každopádne zo svojich plánov neupustila. Nový projekt skutočne pripravuje. Elektráreň III – prevádzková budova (teda nie úplne celý objekt) by sa mala premeniť na administratívno-prevádzkovo-skladové centrum spoločnosti Mikona. Organizačne bude členené na 5 blokov: „A“, „B“, „C“, „D“ a „E“. V predmetných blokoch sa navrhujú administratívne priestory spoločnosti Subaru a spoločnosti Mikona, obchodno-predajné priestory (showroom, autoservis) spoločnosti Subaru, skladové priestory a zázemie pre zamestnancov.

Z vymenovaných blokov ostane bezo zmeny len blok E. V ostatných blokoch objektu sa navrhuje zmena dispozičných riešení, odstránenie nevyhovujúcich konštrukcií, odstránenie tehlových blokov a obnovenie stropu haly kotolne. Celková podlažná plocha prekročí 6,7-tisíc metrov štvorcových. Súčasťou projektu je aj riešenie spevnených a parkovacích plôch pred objektom. Nachádzať by sa tu malo 39 parkovacích miest.

Architektonický koncept vypracoval menej známy architekt Jaroslav Lalík, ktorý má zatiaľ na konte skôr menšie projekty. Nie je s ním spájaná výraznejšia rekonštrukcia industriálneho objektu. V tom majú expertízu skôr dobre známe mená z architektonickej brandže ako GutGut, DF Creative Group alebo Pavol Paulíny, ktorý je renomovaným odborníkom na pamiatkovú obnovu.

Zámer má aktuálne vydané kladné záväzné stanovisko Hlavného mesta. Magistrát nemal k projektu špeciálne pripomienky. Pripomína však, že toto záväzné stanovisko k investičnej činnosti nenahrádza záväzné stanoviská hlavného mesta SR Bratislavy, vydávané v rámci iných konaní. Investorovi by sa každopádne mala otvoriť cesta pre ďalší rozvoj vízie, zakončený samotnou realizáciou.

Využitie budovy na kancelárie s autoservisom a showroomom znie ako veľmi veľkorysé pre obe značky (Mikonu a Subaru), ktoré takto získajú veľmi efektné priestory. Je dobrou správou, že sa budova podľa všetkého nebude búrať, jej funkčné riešenie a architektúra však vyvolávajú obavy. Žiadne bližšie informácie ani vizualizácie zámeru neboli dosiaľ zverejnené.

Budova nemá pamiatkový status*, čo umožňuje investorovi robiť v podstate hocičo. V prípade citlivého developera to môže byť aj výhoda (napríklad YIT Slovakia opravilo nechránenú Silocentrálu v Zwirne kvalitne), pri menej skúsenej firme je to ale stávka na istotu, že proces bude prísne sledovaný.

Mohutná industriálna budova je na bratislavské pomery výnimočná. Okrem tejto teplárne a Jurkovičovej teplárne je v meste porovnateľná ešte jedna stavba – cukrovar a budova Vistra priamo naproti. Spoločne majú potenciál pre vytvorenie mimoriadne atraktívneho urbánneho jadra, na ktoré sa bude viazať život väčšej štvrte. Dokazuje to napokon Jurkovičova tepláreň, ktorej rekonštrukcia zbiera jedno ocenenie za druhým. Pritom ide opäť len o komerčný projekt – keby išlo o verejnú funkciu, mohlo to byť ešte lepšie.

V tejto chvíli tak nemožno ešte povedať, či Bratislava získa ďalší výnimočne obnovený objekt. Azda aspoň prežije v dobrom stave do momentu, kedy sa zmení celé okolie. Istrochem je obrovskou zónou, kde by teoreticky mohli žiť desiatky tisíc ľudí – po tom, ako sa územie vyčistí a odstránia sa menej hodnotné objekty. Jedinečný charakter jej môžu dodať vzácne budovy, ktorá sa snáď zachránia.

Jednoznačne k ním patria zmieňovaná Elektráreň III a susedná Vistra, budova výroby viskóznych vlákien v Závode mieru (mohutná viacpodlažná stavba s vodojemom na streche, viditeľná z Vajnorskej), vodojem v severnej časti Istrochemu (dvojička objektu, kde má sídlo ateliér Architekti BKPŠ) a teoreticky aj hala „starej ochrany“ (ktorá je však značne zamorená, keďže sa tu vyrábalo DDT). Doplnené o novostavby v blokovej štruktúre by mohli tieto budovy spolutvoriť peknú štvrť a vhodne ju dotvárať.

Kedy to však bude, je dnes úplne neznáme. Hoci sa na okraji Istrochemu už začínajú sústrediť developeri (Penta Real Estate na Vajnorskej a do istej miery aj Corwin v Palme), rozsiahle pozemky fabriky ostávajú nevyužité. Vlastník, firma Istrochem Reality, blízka koncernu Agrofert českého miliardára a expremiéra Andreja Babiša, o územie ani jeho vyčistenie nejaví záujem. Ak by k téme pristupovala aktívnejšie, Bratislava by možno získala obrovské rozvojové plochy, dobre napojené na dopravnú infraštruktúru.

Keďže to tak doteraz nie je, lokalita sa rozvíja veľmi nesúrodým spôsobom. Súčasťou tohto procesu sú aj showroomy v budovách, ktoré by mohli byť pokladmi metropoly, prípadne autosalóny na budúcich mestských bulvároch. Aj to je však tvár rozvoja Bratislavy – mesta, ktoré nevie využívať svoj potenciál.

*DOPLNENIE: Budova je v konaní za pamiatku, aktuálne teda požíva status NKP. Či sa ňou však stane, je s ohľadom na znečistenie územia otázne. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.