Simona Schreinerová 10.10.2024 14:30

Veľké slová, málo činov. Mesto hovorí o masívnom rozvoji cyklodopravy, podľa kritikov má strach

Doprava v Bratislave je, podobne ako v iných väčších mestách, vnímaná ako problematická. Utlmovanie individuálnej automobilovej dopravy si však vyžaduje poskytnutie iných dostupných možností. Jednou z nich by mohla byť cyklodoprava. Mesto plánuje určité zlepšenia, ozývajú sa však hlasy, že sú nedostatočné. 

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Rozvoj cyklodopravy patril medzi priority nejedného politického kandidáta. Ambicióznym plánom v tejto oblasti sa nevyhlo ani súčasné vedenie. Aj keď výsledky zaostávajú za očakávaniami, isté zlepšenia predsa len prichádzajú.

Výrazné zmeny sa očakávajú v priebehu budúceho roka. „Najväčšou a najdôležitejšou vznikajúcou cyklistickou infraštruktúrou je 6 km novej oddelenej cyklotrasy v Petržalke, ktorá vzniká priamo popri trati petržalskej električky a mala by byť dokončená v priebehu budúceho roka. Tento projekt dáva cyklodoprave veľkú dôležitosť,“ uviedol hovorca magistrátu Peter Bubla.

V budúcom roku by mohlo prísť aj k zlepšeniu bezpečnosti cyklistov realizovaním úprav dopravného značenia na viacerých úsekoch hlavných komunikácií v centre mesta. Úpravy budú realizované podľa kapacít Magistrátu. „Ich realizácia závisí od schvaľovacích procesov a možností povrchu vozovky v konkrétnych miestach. Týkať sa bude napríklad Záhradníckej, Pribinovej, Krížnej, Hradskej, Račianskej alebo Štúrovej ulice,“ pokračoval Bubla.

Zo stavebných projektov na rok 2025 by podľa hovorcu mala byť na realizáciu pripravená výstavba združeného chodníka na Hradskej ulici. Vzniknúť by mal aj úsek hlavnej mestskej radiály R17 – Prievozská v úseku Mlynské nivy, čo napokon potvrdzuje oznámenie o začatí stavebného konania. 

Ochranné pruhy na Karpatskej. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

V roku 2025 sa bude pokračovať aj v projektovaní. Podľa hovorcu má ísť o pokračovanie projekcie rozbehnutých úsekov cyklotrás, teda najmä o prebiehajúcu projekciu a povoľovacie procesy. Zoznam ropzracovaných úsekov je pomerne rozsiahly. 

„S výhľadom na stavebné povolenie a prípadnú realizáciu do horizontu troch rokov má magistrát rozpracované úseky na týchto cyklistických trasách: R18 - Petržalská radiála, R17 - Prievozská radiála v úseku od Bajkalskej po Hraničnú, R1 - Lamačská radiála v úseku medzi Lamačom a Záhorskou Bystricou, R14 - Vajnorská radiála v úseku popred OC VIVO, riešenie križovania Bosáková – Jantárova – Farského, R13 - Račianska radiála v úseku medzi Račianskym mýtom a Kraskovou ulicou, R55 - Letisková radiála v dvoch úsekoch, od Tomášikovej ulice po ulicu Maximiliána Hella a na Ivánskej ceste od priecestia po Galvaniho ulicu, okruh číslo 6 na Harmincovej ulici, okruh číslo 5 na Opavskej ulici, okruh číslo 5 v Mlynskej Doline, R52 - Podvornícka radiála na Agátovej ulici, okruh číslo 4 v úseku medzi Prístavným mostom a Kopčianskou cestou, R51 - Devínska radiála v úseku okolo Karloveského ramena,“ vymenúva Bubla.

Hovorca Magistrátu priblížil aj to, ktoré úseky mesto považuje za prioritné. „Najdôležitejšie úseky pre rozvoj cyklistickej dopravy sú časti, prepájajúce oblasti mesta s najväčšou hustotou obyvateľstva s centrom mesta a tiež mestské časti medzi sebou. Zároveň je pri týchto úsekoch potrebné prihliadnuť na výškové vedenie cyklistickej komunikácie na riešených úsekoch,“ pokračoval Bubla.

Medzi najdôležitejšie majú patriť prepojenia Starého Mesta s priľahlými mestskými časťami (Nové Mesto, Ružinov, Petržalka, Karlova Ves) a následné pokračovanie do nadväzujúcich mestských častí (Rača, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Dúbravka).

„V prípade nadväzujúcich mestských častí je potrebné vybudovať aj tangenciálne spojenia s dôrazom na hustotu zástavby a intenzitu potenciálnej cyklistickej dopravy. Plošne umiestnená kontinuálna sieť cyklistickej dopravy na východnej a južnej časti Bratislavy musí byť vytvorená minimálne po 5. mestský cyklistický okruh. Veľmi dôležité je aj prekonávanie križovatiek a ostatných dopravných bariér,“ uzavrel hovorca.

Budovanie cyklotrasy v susedstve električkovej trate v Petržalke. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Napriek optimisticky znejúcim plánom mesta, tempo rozvoja cyklodopravy je pomerne vlažné. Spôsobuje to viacero faktorov vrátane dlhého projektovania a zdĺhavejších povoľovacích procesov. Spomínaný úsek na Mlynských nivách sa mal stavať približne pred dvoma rokmi, ale momentálne iba začína stavebné konanie s víziou realizácie v budúcom roku.

Komplikáciou je nepochybne aj financovanie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR nedávno vyhlásilo prvú časť eurofondovej výzvy na podporu cyklodopravy na Slovensku v objeme takmer 84 miliónov eur. V budúcom roku bude výzva rozšírená na 100 miliónov eur, čo dáva určitú nádej na získanie finančných zdrojov aj pre Bratislavu. Predkladať je možné projekty v hodnote viac ako 201.000 eur.

V neposlednom rade môže situáciu komplikovať aj verejná mienka, čo sa prejavilo predovšetkým na Vajanského nábreží. Časť verejnosti prijala redukciu priestoru pre automobily negatívne, podobne ako mimoriadne veľkorysú šírku cyklopruhov. Kritici sa obávali dopravných zápch, nehôd, emisií a argumentovali aj nízkou využívanosťou cyklopruhov. Dáta zatiaľ potvrdzujú, že ide o jednu z najvyťaženejších cyklotrás v Bratislave. Po úvodných rozpakoch sa upokojila aj dopravná situácia.

Napriek tomu urobila cyklotrasa rozvoju tejto formy mobility do istej miery medvediu službu. Naznačuje to cykloaktivista, odborník na cyklodopravu a bývalý cyklokoordinátor Bratislavy Tomáš Peciar v rozhovore pre portál Euractiv. „...Ako keby od vybudovania cyklotrasy na Vajanského nábreží mesto neurobilo v podstate nič... Ale Vajanského nábrežie bolo taký danajský dar pre cyklistov, lebo strašne rozdelilo spoločnosť. Dovtedy sa mohlo urobiť nespočetne viac cyklotrás," hodnotí Peciar. 

Bratislava má excelentné podmienky pre rozvoj cyklodopravy a v budúcnosti by sa mohla priblížiť k európskym metropolám, označovaným za cyklomestá. Ak to však myslí s budovaním trás vážne, musí sa vysporiadať aj s istým odporom. Transformácia si jednoducho vyžaduje zásahy, ktoré nebudú populárne, k čomu patrí aj obmedzovanie individuálnej dopravy na niektorých relatívne frekventovaných komunikáciách.

Budovanie oddelených a bezpečných cyklotrás, zlepšovanie podmienok pre chodcov, ako aj skvalitňovanie MHD, sú základné formy, ako spraviť mobilitu v meste zdravšou, čistejšou a menej problematickou. Motivácia k výmene auta za inú formu prepravy však podľa skúseností z metropol, kde to zvládajú lepšie, nemôže byť len pozitívna. Bez určitej miery represie v podobe parkovacej politiky, redukcie pruhov, zmien dopravného značenia a organizácie alebo tvorby peších zón sa nezaobíde.

Bratislava zatiaľ zrealizovala len veľmi mäkké opatrenia. Nateraz sa ukázalo, že navonok pokrokové mesto ešte zostáva v preferencii automobilov hlboko v 20. storočí. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.