Adrian Gubčo 07.08.2022 17:58

Uprostred púšte vzniká mesto ako zo sci-fi. Ukazuje budúcnosť ľudstva?

V uplynulých dňoch vzrušili svetovú verejnosť predstavené vizualizácie kľúčovej časti pripravovaného nového mesta Neom v Saudskej Arábii. The Line (Čiara) má byť novým divom sveta: 170 kilometrov dlhá, 500 metrov vysoká a 200 metrov široká megaštruktúra, prepájajúca Červené more a púštne vnútrozemie, má byť domovom 9 miliónov ľudí. Ide o nový vzor v rozvoji miest, alebo o smutný omyl?

Zdroj: Neom

V posledných desaťročiach si svet už zvyká na fantastické stavebné projekty, prichádzajúce z Arabského poloostrova. Rozprávkovo bohatí monarchovia, ktorí kontrolujú ťažbu ropy a zemného plynu, predstavujú zámery najvyšších mrakodrapov, umelých ostrovov, obrovských letísk aj zábavných parkov. V poslednom období k ním pribúdajú aj rozličné ekologické a smart štvrte, vysokorýchlostné železnice a veľké solárne elektrárne. V mnohých prípadoch ide o extravaganciu, v iných však o celkom rozumnú politiku: niektoré krajiny sa pripravujú na obdobie po rope.

K nim patrí aj Saudská Arábia, najväčšia krajina v oblasti, ašpirujúca na postavenie regionálnej veľmoci. Doteraz sa o to usilovala najmä vďaka najväčším ložiskám ropy a nákupu najmodernejších zbraní. Potom, ako sa k moci dostal kontroverzný korunný princ Mohammed bin Salman (MBS), sa však ultrakonzervatívne kráľovstvo začalo výraznejšie meniť. MBS prišiel so Saudskou víziou 2030, monumentálnym plánom na transformovanie od ropy závislého štátu na diverzifikovanú a vyspelú ekonomiku. K hlavným úlohám patrí kultúrny vzostup spoločnosti, ekonomický rozvoj a rast národných ambícií.

K výrazným zmenám patrí postupné uvoľňovanie v oblasti práv žien (hoci je stále na míle vzdialené od toho, čo sa v Európe považuje za štandard), opätovný rozvoj kultúry (ktorá bola donedávna s výnimkou náboženských aktivít zakázaná) a snaha o aktiváciu cestovného ruchu. Nesmierne dôležitou súčasťou celkovej stratégie je aj masívna urbanizácia. Saudská vláda podporuje vznik rezortov a nových osídlení na pobreží Červeného mora, ktoré majú prispieť k intenzívnejšiemu zapojeniu krajiny do svetového ekonomického života.

Jedným z kľúčových projektov Saudskej vízie 2030 je vybudovanie nového mesta Neom na severozápade Saudskej Arábie. MBS zámer predstavil prvýkrát v roku 2017 a oznámil, že doňho krajina investuje 500 miliárd dolárov. Neom má byť medzinárodne atraktívnou metropolou, ktorá bude mať špecifické zákony a daňový a súdny systém, nebude teda natoľko zviazaná konzervatívnou saudskoarabskou legislatívou. Podľa MBS pôjde o absolútne ekologické a smart mesto s inovatívnym prístupom k mobilite, logistike a vo všeobecnosti k mestskému životu. Samotný názov Neom znamená „Nová budúcnosť“.

Koncepcia projektu

Saudská vláda postupne predstavovala jednotlivé časti Neomu, ktoré sú tvorené niekoľkými kľúčovými sektormi. Ako prvý sa začal rozvíjať Neom Bay, teda záliv na brehu Červeného mora, kde vzniklo letisko a prvé rezidenčné zóny.

Ďalšou dôležitou oblasťou je priemyselná a prístavná zóna, ktorá má byť ekonomickou bázou Neomu. Tento sektor sa nazýva Oxagon, bude tvorený veľkým kontajnerovým a osobným prístavom, výrobnou zónou a plávajúcim mestom pre 90-tisíc obyvateľov. Okrem výroby a logistiky sa tu má rozvíjať aj výskum a vývoj nových technológií. Plán počíta s vysokým stupňom robotizácie, využívaním princípov priemyslu 4.0 či umelej inteligencie a aplikovaním nových technológií v doprave (napríklad dronov), celý Oxagon má byť navyše poháňaný na 100% obnoviteľnými zdrojmi energie – predovšetkým obrovskou vodíkovou elektrárňou na brehu mora. Prístav už v princípe existuje a bude sa ďalej rozširovať.

Ďalšou časťou je Trojena, predstavená v marci tohto roku. V tomto prípade už ide o mimoriadne ambiciózny projekt, keďže predpokladá vznik horského strediska zimných športov. Autori Neomu chcú využiť fakt, že hory v oblasti siahajú do výšky 2.600 metrov nad morom a klíma je v nich približne o desať stupňov chladnejšia ako okolie (v zime tu tak býva aj pod nulou). Aj v tomto prípade má ísť údajne o ekologický rezort, ktorý bude počas celého roka ponúkať rozličné možnosti pre vyžitie, spojené so športom, turistikou alebo kultúrnymi podujatiami. Plán ráta s vybudovaním obrovského umelého jazera v horskej doline, vertikálneho turistického mestečka alebo lyžiarskej dediny.

Napokon, najväčšiu pozornosť púta jadro celého Neomu, teda mesto The Line. Podľa MBS, „od obdobia priemyselnej revolúcie sa v mestách preferovali stroje, autá a továrne pred ľuďmi. Aj v mestách, ktoré sa označujú za najpokrokovejšie, strávia obyvatelia roky svojho života tranzitovaním.“ Kvalitu života navyše zhorší rastúci objem oxidu uhličitého v atmosfére, zlá kvalita ovzdušia alebo rastúce hladiny oceánov. Preto je treba zmeniť konvenčný pohľad na mesto.

Riešením má byť lineárne mesto, ktoré nebude obsahovať žiadne autá, ulice ani emisie. Všetky potreby sa budú dať zabezpečiť do piatich minút chôdze, kým z jedného konca na druhý (pripomínam, že ide o vzdialenosť 170 kilometrov, teda vzdušná čiara z Bratislavy do Martina) sa bude cestovať 20 minút. The Line vďaka svojmu tvaru umožní ubytovať milióny ľudí a zároveň zachovať 95% prírodného prostredia Neomu. Celé mesto má byť „civilizačným skokom“ a revolúciou v urbanizme.

Pred niekoľkými dňami predstavené materiály priniesli detailnejší pohľad na The Line. Do istej miery pôjde o dvojicu horizontálnych mrakodrapov, hoci s výškou 500 metrov budú podobne vysoké, ako najvyššie vertikálne veže. Zatiaľ nie celkom konkretizované konštrukčné detaily naznačujú, že pôjde o sériu modulov pre 80-tisíc ľudí, ktoré vďaka svojej organizácii zabezpečia každému obyvateľovi prístup ku službám, ale aj čerstvému vzduchu či zeleni vnútri jednotlivých modulov. V strede „kaňonu“, ktorý vznikne medzi vonkajšími časťami The Line, totiž budú parky, vodné plochy, športoviská alebo dokonca štadióny a golfové ihriská. Vonkajšie fasády zas budú zrkadlové, takže The Line bude vyzerať, ako keby v púšti ani nebol umiestnený.

Hoci ide o do veľkej miery utopický projekt, ktorý znesie prívlastok megalomanský – ale aj fantastický či futuristický – podľa saudskej vlády nie je vôbec nereálny. Koniec-koncov, prvé práce na projekte už prebiehajú. Buduje sa „chrbtica“ The Line v podobe základov a podzemného tunelového systému, kde bude logistický koridor a nad ňou správna štvrť mesta. V prvej etape má vzniknúť aj vlastná marína pre výletné lode a (super)jachty.

V priebehu tohto roka budú navyše ohlásené ďalšie nové zóny v rámci celého Neomu. Popri The Line, Oxagone a Trojene sa tak plánuje ešte sedem ďalších ambicióznych vízií.

The Line. Zdroj: Neom

The Line – budúcnosť miest?

Predstavitelia projektu pri jeho prezentovaní hovoria, že súčasné mestá sú nefunkčné. Nenechávajú miesto ani ľuďom, ani prírode. Ako príklad dokonca ukazujú New York, kde by sa v prípade koncentrácie ľudí do obdobného projektu mohol uvoľniť celý Manhattan pre zeleň. Dizajn lineárneho mesta s vertikálnym urbanizmom je tak vhodnejšou alternatívou pre ľudstvo, ako v budúcnosti žiť.

Treba otvorene povedať, že Saudská Arábia nie je ani zďaleka prvá, ktorá prišla s utopickými mestskými víziami, ktoré majú „zachrániť“ ľudstvo. Koncepcie ideálnych miest sa tvoria celé storočia a zvlášť v 20. storočí ich vzniklo množstvo – a niektoré sa dokonca aj realizovali. Cieľom všetkých bolo adresovať dobové problémy s využitím vtedy moderných a pokrokových prístupov. Moderní architekti a urbanisti chceli odstrániť staré, znečistené mestá s ich preľudnenými ulicami a vytvoriť nové, kde by ľudia žili vo vežiach – strojoch na bývanie – medzi ktorými by sa presúvali po diaľniciach uprostred parkov.

Výsledkom týchto myšlienok sú samozrejme v niektorých prípadoch modernistické sídliská, inokedy „záhradné mestá“ v podobe rozvoľnených a monofunkčných predmestí. V 60-tych rokoch 20. storočia začali práce prvých odborníkov a kritikov (najmä Jane Jacobs) ukazovať, že ide o nefunkčnú myšlienku. Hoci postupne a s ťažkosťami, predsa len možno badať, že mnoho miest modernistické idey opúšťa. Inde, najmä v novorozvinutých a rýchlo sa urbanizujúcich sa krajinách, sú však stále živé a s rozvojom „smart“ technológií získavajú na sile. Podľa mnohých sú to totiž nové technológie, ktoré spasia ľudstvo aj mestský život.

The Line v Neome je zatiaľ vrcholom všetkých utopistických vízií miest budúcnosti. Od modernistov preberá odpor k tradičnému mestu a jeho základným stavebným kameňom (napríklad ulici), pridáva k tomu technooptimizmus a završuje to populárnymi súčasnými tézami o udržateľnosti alebo 5-minútovom meste krátkych vzdialeností. Ako vo svojej analýze píše architektonický kritik Financial Times Edwin Heathcote, ide o bukolickú techno-utópiu a úplne nový Babylon, ktorého nedostatky sú však prekryté trochou zelene na vizualizáciách.

Pri hodnotení The Line treba brať do úvahy mnohoraký kontext jeho vzniku. Z politického hľadiska ide o silný symbol ambícií radikálneho mladého princa, ktorý sa snaží získať vedúcu úlohu v arabskom svete, vo svojej krajine, rodine a získať pozitívny imidž pred celým globálnou komunitou. Takisto ide o snahu vybudovať úplne novú metropolu a v podstate aj národ v prostredí, ktoré nepraje ľudskému osídleniu. Existujú logické dôvody, prečo sa najväčšie mestá sveta nenachádzajú na Arabskom poloostrove a prečo až rozvoj technológií v 20. storočí umožnil výraznejší rast populácie. Saudi sa tak spoliehajú na najmodernejšie vynálezy aj pri plánovaní svojej budúcnosti.

Keď je v stávke tak veľa, či už pre Saudskú Arábiu alebo pre MBS, odpovedať treba výrazným projektom, o ktorom bude hovoriť celý svet. Hoci podobný efekt by mohlo mať aj dobré navrhnuté tradičné mesto, predsa len ide o menej fascinujúcu myšlienku ako obrovská „neviditeľná“ línia, pretínajúca púšť aj hory. Faktom je, že na výstavbe takéhoto monumentálneho projektu nie je nič ekologické, potenciálne environmentálne a sociálne dôsledky existencie obrovského lineárneho mesta nie sú absolútne preskúmané a otázkou je aj ochota ľudí žiť v takomto experimente. Na to sa ale pri kreovaní vízií budúcnosti nezvykne myslieť.

Vychádzajúc zo skúseností, overených tisícročiami, The Line, ak vznikne, sa veľmi skoro ukáže ako omyl. Ľudstvo dosiaľ nenašlo efektívnejší a lepšie fungujúci systém spoločného spolunažívania, ako je dobre navrhnuté kompaktné mesto, rešpektujúce prírodné aj sociálne zákonitosti. Kombinácia ulíc, námestí a parkov, využívanie a nie potláčanie terénu, ľudská mierka, pohyb s využitím vlastných fyzických síl, maximalizácia interakcií rozličných skupín a ohľad na prírodné predpoklady a klímu, či už globálnu alebo lokálnu, sú niektoré z hlavných nástrojov, aké dať mestu kvalitu a spraviť ho udržateľným. Aj napriek technologickému pokroku, úspech miest sa v podstate naďalej spája s tými istými vlastnosťami, ako pred tisíckami rokov.

Neom a The Line je zaujímavým experimentom. Pre Saudskú Arábiu by však bolo možno lepšie, keby sa pokúsila k riešeniu svojich problémov pristúpiť tradičnejším spôsobom vo forme klasického mesta. Inšpirovať sa pritom môže bohatou históriou starších arabských metropol (napríklad Sanaá alebo Shibam v Jemene, ktoré práve MBS pomáha deštruovať), ktoré aj v relatívne nehostinnom prostredí vybudovali žiarivé majáky civilizácie v predmodernom období.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.