Simona Schreinerová 15.01.2024 15:28

Tvrdý úder pre ochranu dunajskej krajiny. Národný park Podunajsko sa nekoná, envirorezort sa stavia proti

Lužná krajina v dotyku s Dunajom patrí medzi klenoty Bratislavy. Jej relikty sa zachovali dodnes a vďaka plánovanému vyhláseniu Národného parku Podunajsko mala byť lepšie chránená. Podľa vyhlásenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sa ale zdá, že nový národný park vyhlásený nebude.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Národné parky ako ekonomický problém?

Koncom minulého roka priniesol TASR správu o tom, že Národný park Podunajsko, ktorý mal vzniknúť na juhozápade Slovenska, nebude. Vyhlásil to šéf rezortu životného prostredia Tomáš Taraba. ​„Mám absolútne negatívny názor na to, ako to plánovali, ako to robili, s nikým nekomunikovali a išli zaberať aj najúrodnejšie poľnohospodárske plochy. Takže v tejto veci sa teraz nerobí nič," povedal Taraba.

Envirorezort podľa neho nebude zakladať žiadne nové národné parky. Bude manažovať tie, ktoré už na Slovensku sú. „Máme ich viac ako Rakúsko a pritom nespĺňajú ani medzinárodné základné normy. Zonácie urobili tak, že národné parky nemajú žiaden príjem a generujú ročnú stratu 24 miliónov eur," skonštatoval minister. 

Na toto vyhlásenie reagoval Bratislavský samosprávny kraj (BSK). BSK mrzí rozhodnutie ministra životného prostredia nevyhlásiť Národný park (NP) Podunajsko. Dúfa, že myšlienka jeho vyhlásenia nezanikne. Uviedla to hovorkyňa BSK Lucia Forman. „Mrzí nás rozhodnutie aktuálnych predstaviteľov Ministerstva životného prostredia SR, ale zároveň chápeme, že vznik nížinného národného parku nemá na Slovensku obdobu a je potrebná dlhodobá diskusia napriek širokým spektrom dotknutých subjektov a vlastníkov pozemkov," povedala Forman.

Podotkla, že navrhované územie národného parku sa vo veľkej miere prekrýva s chránenými územiami rôznych stupňov, kde ochrana prírody je zabezpečená a regulovaná aj územným plánom regiónu a jeho záväznými regulatívmi.

Myšlienka vzniku NP Podunajsko má podľa jej slov viac ako 30 rokov. „Za vznik nového národného parku sa postavila odborná, ale aj laická verejnosť, ale aj riaditelia národných parkov z Rakúska, Maďarska či Čiech," dodala s tým, že NP Podunajsko by v krajine vytvoril prepojenie medzi existujúcimi národnými parkami v prihraničnom území.

Mikuláš Huba zo Slovenského ochranárskeho snemu vníma rozhodnutie nevyhlásiť NP Podunajsko veľmi negatívne. Podľa neho to poškodí prírodu, verejný záujem obyvateľov Podunajska i renomé Slovenska v medzinárodnom kontexte, keďže okolité štáty národné parky v oblasti Dunaja už vyhlásili.

Národný park Podunajsko mal vzniknúť na území zasahujúcom do okresov Bratislava II, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky, predovšetkým v hraniciach existujúcich chránených území. Išlo by o prvý národný park nížinného typu a stal by sa tak desiatym národným parkom na Slovensku. Zámer vyhlásiť tento národný park predstavil bývalý minister životného prostredia Ján Budaj v januári minulého roka.

Jeho rozsah mal byť 18-tisíc hektárov a tiahol by sa od Devína v Bratislave po pohorie Burda na hranici Slovenska a Maďarska. Mal pritom zahŕňať existujúcu Chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy, časť Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy a ďalšie priľahlé maloplošné chránené územia.

Nové chránené územie malo vzniknúť k 30. marcu 2024. Pri zonácii národného parku malo byť podmienkou 50 percent bezzásahového územia. Zónované mali byť predovšetkým majetky, ktoré patria štátu. 

NP Podunajsko mal byť v súlade so snahami o vznik Bratislavského dDunajského parku. Zdroj: Iniciatíva Bratislavský Dunajský park

Vznikne aspoň Bratislavský Dunajský park?

Vyhlásenie NP Podunajsko malo byť v súlade so snahami o vznik Bratislavského dunajského parku (BDP). Bratislavský Dunajský Park je chápaný ako ucelené územie na ľavom aj pravom brehu Dunaja. Výnimočné je tým, že si aj napriek zásahom do profilu a charakteru okolia rieky stále zachováva zvyšky krajinného a prírodného výrazu.

Záujem o ochranu územia sa v roku 2019 pretavil do rámcovej štúdie, ktorej cieľom je obnova prírodnej krajiny a scelenie a sprístupnenie jednotlivých lokalít. Za štúdiou stála nezávislá občianska iniciatíva a týkala sa predovšetkým pravého brehu Dunaja. Následne sa iniciatíva spojila s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB), ktorý sa stal jej odborným garantom a ďalej zastrešoval ďalší rozvoj vízie BDP. 

Urbanisticko-krajinárska štúdia z roku 2021 má slúžiť ako podklad pre aktérov v území, ktorí majú možnosti realizovať návrhy zo štúdie. Územie BDP je rozdelené na 22 segmentov na oboch brehoch Dunaja. Do riešenia nie sú zahrnuté husto urbanizované ľavobrežné časti centra mesta od Mosta Lanfranconi po Vlčie Hrdlo, ktoré majú byť súčasťou iných projektov celomestského významu.

Základnými cieľmi štúdie je zastaviť akúkoľvek ďalšiu devastáciu územia, či už z pevniny alebo z rieky, obnova riečneho charakteru územia tam, kde to je možné, a sprístupnenie územia pre verejnosť tak, aby nedochádzalo k devastovaniu chránenej prírody.

Vízia DBP je v procese tvorby už niekoľko rokov. Aj keď štúdia rozvinula pôvodnú koncepciu, termín začiatku realizácie jednotlivých odporúčaní štúdie nie je jasný. „Čo sa týka mestských pozemkov, jednou z priorít je Sad Janka Kráľa, kde Metropolitný inštitút Bratislavy vyhlásil súťaž na vytvorenie štúdie," priblížila v októbri minulého roka Michaeala Pavelková, PR špecialistka MIB.

Projekt BDP koordinuje Metropolitný inštitút Bratislavy, teda príspevkovou organizáciou Hlavného mesta. Ešte dôležitejším hráčom je však štát. „Mesto nie je z pohľadu pozemkov a kompetencií zásadný stakeholder na vytvorenie Bratislavského Dunajského parku, má minimum pozemkov, je to otázka na kompetentných aktérov – najmä na štát," upozorňuje Pavelková. Súčasťou pracovnej skupiny je aj Slovenský vodohospodársky podnik.

Bratislavský Dunajský park má stále šancu na úspech. NP Podunajsko je však nateraz pravdepodobne uzavretou témou napriek tomu, že vízia jeho vzniku bola vítaná aj na úrovni štátnej ochrany prírody. Vďaka jeho vytvoreniu by ochranári získali do správy štátne pozemky, čo by zlepšilo možnosti pre skvalitňovanie územia. Ochrana prírody ale nateraz očividne nie je prioritou vlády. 

(YIM.BA, TASR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.