Author photoAdrian Gubčo 25.01.2023 11:48

Vzácna príroda bude lepšie chránená. Nový národný park vznikne aj priamo v Bratislave

Jedným z prírodných pokladov Bratislavy a jej okolia je lužná krajina v dotyku s riekou Dunaj. V minulosti sa práve v susedstve metropoly veľtok rozlieval do sústavy ramien, ostrovov, mokradí a lesov, označovanej ako vnútrozemská delta. Dnes sa z nej zachovali len relikty. Tie by však mali získať lepšiu ochranu v podobe vyhlásenia Národného parku Podunajsko.

Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, Iniciatíva Bratislavský dunajský park

Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, Iniciatíva Bratislavský dunajský park

O plánovanom vyhlásení prvého národného parku nížinného typu a desiateho národného parku na Slovensku informoval na utorkovej tlačovej konferencii dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Jeho rozsah by mal byť 18-tisíc hektárov a tiahnuť sa bude od Devína v Bratislave po pohorie Burda na hranici Slovenska a Maďarska. Bude pritom zahŕňať existujúcu  Chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy, časť Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy a ďalšie priľahlé maloplošné chránené územia.

Národný park zároveň nadviaže na existujúce parky v Rakúsku a Maďarsku. Edith Klauser, riaditeľka Národného parku Donau Auen v Rakúsku, vyjadrila zámeru priamu podporu. V Bratislave doňho budú patriť Slovanský ostrov, Sihoť, Pečniansky les, Soví les, Kopáčsky ostrov, Starý háj či Ostrovné lúčky. Ďalej doňho budú patriť zachované zvyšky lužných lesov, mŕtvych ramien alebo podmáčaných území.

Nové chránené územie má vzniknúť k 30. marcu 2024. Poslanci OĽaNO a nezaradení poslanci okolo Kristiána Čekovského predložili do NR SR návrh novely zákona o ochrane prírody, ktorý má zaviazať vládu k jeho vyhláseniu. Po schválení novely parlamentom musí ešte národný park vyhlásiť vláda. Podľa Jána Budaja sa dovtedy ešte musí pripraviť zonácia. Pri zonácii národného parku by malo byť podmienkou 50 percent bezzásahového územia. „Budeme, samozrejme, sledovať cieľ čo najväčšieho percenta,“ podotkol Budaj.

Zónované by mali byť predovšetkým majetky, ktoré patria štátu. Predstavujú viac ako polovicu navrhovaného územia. Na vykupovanie pozemkov nemá ministerstvo životného prostredia dosť veľké možnosti, povedal Budaj. Zároveň poukázal na Slovenský pozemkový fond, cez ktorý by sa dali pozemky zamieňať. Minister sa má v tejto súvislosti v najbližších dňoch stretnúť s jeho šéfom Jánom Maroszom.

Predpokladom ku zonácii je vypracovanie príslušnej dokumentácie. Envirorezort podľa vlastných slov poveril Štátnu ochranu prírody SR vypracovaním projektu a odbornej dokumentácie nového národného parku na Dunaji. Jeho ambíciou je predložiť návrh na rokovanie vlády počas tohto roka.

Na určité riziká v súvislosti so zonáciou poukázal Denník N, podľa ktorého je nereálne, aby bola do zóny A – teda bezzásahového územia – zaradená taká veľká časť územia budúceho parku. Cituje pritom ochranárov, podľa ktorých kritériá na zaradenie do tejto zóny spĺňa len asi 24% parku, kde sú zachované pôvodné ekosystémy. Zvyšok je tvorený topoľovými monokultúrami. Ich transformácia na prirodzené spoločenstvo bude trvať desaťročia. Z tohto dôvodu je podľa ochranárov vhodnejšie označenie prírodný park.

Najväčším problémom je však prítomnosť Vodného diela Gabčíkovo, ktoré narušilo prirodzené procesy, predovšetkým záplavy, ktoré menili krajinu a prinášali sem potrebné živiny. Záplavy tak treba simulovať, čo sa ale nedeje v dostatočnom rozsahu. To je aj riziko z hľadiska možností premeny plantáží na prirodzenejší lužný les.

V každom prípade, vízia vzniku národného parku je vítaná aj na úrovni súčasnej štátnej ochrany prírody – vďaka jeho vytvoreniu by ochranári získali do správy štátne pozemky, čo nepochybne zlepší možnosti pre skvalitňovanie územia. S potešením informáciu prijal aj Trnavský samosprávny kraj, podľa ktorého to prispeje k ochrane vodných zdrojov a v neposlednom rade k rozvoju udržateľného cestovného ruchu.

 

Koncepcia Bratislavského dunajského parku počíta so vznikom územia, kde sa bude kombinovať rekreácia s ochranou prírody. Zdroj: Iniciatíva Bratislavský dunajský park

 

V tomto smere je zlepšenie ochrany územia mimoriadne dôležité aj pre Bratislavu. Vyhlásenie NP Podunajsko by malo byť v súlade so snahami o vznik Bratislavského dunajského parku (BDP). Ide o rozsiahlu iniciatívu lokálnych ochrancov prírody, vodákov a dnes už aj Hlavného mesta. Priniesť má spojenie zlepšenia ochrany predovšetkým pravobrežnej dunajskej krajiny s jej lepším využitím pre účely rekreácie a cestovného ruchu, no s prihliadnutím na vysoké environmentálne požiadavky.

Rieka by sa po implementácii viacerých opatrení mala lepšie zapojiť do života mesta. Iniciatíva BDP rozdelila dunajské brehy do viacerých segmentov, pričom v každom navrhuje určité úpravy, ktoré by podporili ich udržateľnosť či využiteľnosť. K navrhovaným zásahom patrí tvorba výhonov, obnova brehov, sprietočňovanie ramien, budovanie vyhliadkových chodníkov či cyklotrás, rozvíjanie lodeníc a na niektorých miestach aj samostatné informačné centrá BDP či rodinné atrakcie.

Potenciál celého projektu je mimoriadny. Určitým náznakom môže byť popularita Bratislavského lesoparku, ktorý sa počas príjemných a voľných dní stáva miestom rekreácie tisícok ľudí. Koncentrujú sa pritom na dvoch-troch miestach s lepšou infraštruktúrou. Napriek tomu boli bratislavské lesy označené britskými médiami za jedny z najlepších mestských lesov na svete.

V prípade, že by Bratislava získala národný park, ktorý by zasahoval do jej srdca – napokon, Pečniansky les je priamo naproti Bratislavskému hradu – spojený s možnosťami návštevy autentického prírodného prostredia lužných lesov, dostupného pešo či verejnou dopravou, išlo by o obrovský unikát. Niečím podobným sa nemôže pochváliť skoro žiadne väčšie európske mesto. Slovenská metropola by sa v budúcnosti mohla profilovať ako miesto, kde sa stretáva (s výnimkou mora) to najlepšie zo všetkých svetov – história, moderná a súčasná architektúra a fascinujúce prírodné prostredie zalesnených kopcov, vinohradov aj lužných lesov.

Platiť to pritom bude s prihliadnutím na vysoký stupeň ochrany pôvodných ekosystémov a či nahrádzanie nepôvodných druhov. Zo strednodobého či dlhodobého hľadiska tak môže byť Národný park Podunajsko čoraz atraktívnejší a vzácnejší. Platiť to bude aj o Bratislave ako celku. 

 

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Komentáre

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube