Adrian Gubčo 09.08.2019 15:48

Staromestské rekonštrukcie, leto 2019

Od posledného updatu, mapujúceho rekonštrukcie v historickom centre mesta, prešli takmer tri mesiace. Odvtedy bol značný počet objektov zrekonštruovaný a ďalšie sa začali rekonštruovať, vrátane niekoľkých dlhšie zanedbaných objektov. Centrálna Bratislava tak bude opäť o čosi príťažlivejšia.

Asi najdôležitejšou ukončenou rekonštrukciou v poslednom období je reštaurovanie a obnova Maximilánovej fontány na Hlavnom námestí, jednej z najvzácnejších pamiatok Bratislavy. Fontána vznikla v roku 1572 ako zdroj vody pre vtedajších obyvateľov Bratislavy a jej výstavba bola objednaná kráľom Maximiliánom II, potom, ako počas jeho korunovácie v roku 1563 mesto ľahlo popolom.

Vrchol fontány zdobí socha panovníka, po aktuálnej obnove sa sem vrátili aj sošky cikajúcich chlapcov, ktorí boli odstránení v 30-tych rokoch 18. storočia. Ďalšou výraznou zmenou je odstránenie moderného kruhu okolo fontány z roku 2005, ktorý bol k dielu pridaný proti vôli odborníkov. Maximilánová fontána má tak dnes svoj pôvodný, renesančný vzhľad.

V susedstve Maximilánovej fontány pokračuje rekonštrukcia budovy Paláca Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky. Budova v secesnom štýle, dokončená v roku 1911, bola sídlom známej kaviarne Roland, no na konci roka 2018 bola poškodená požiarom. Hoci som pôvodne písal, že budova bola už po požiari obnovená, poškodenie bolo v skutočnosti výraznejšie a práce preto ešte určitý čas potrvajú. Po dokončení by na mieste kaviarne malo sídliť zariadenie Mondieu.

Maximilánova fontána a Palác Uhorskej eskontnej a zmenárenskej banky

Mimoriadne potešiteľné sú rekonštrukcie na jednej z najstarších a najhistorickejších ulíc Bratislavy, na Kapitulskej. Lešenie je momentálne na budove budovy na Kapitulskej 20, známej ako Collegium Emericanum, ranobarokovom objekte z roku 1641. V prostredí ulice bola typická výraznou červenou fasádou, či to tak bude aj po ukončení prác, nie je známe. Budova je NKP od roku 1963.

Na tej istej ulici postupne napreduje aj rekonštrukcia domu a nádvoria na Kapitulskej 1, známeho ako Albrechtov dom. Základ budovy pochádza už zo 14. storočia, prevládajúci sloh je renesančný. Svoj názov si vyslúžil tým, že tu dlhé roky žili hudobní skladatelia Albrechtovci, ktorí tu aj za socializmu udržiavali umelecké a intelektuálne prostredie. Rekonštrukciu dnes realizujú nasledovníci tejto tradície. Aktuálne by sa malo upravovať nádvorie objektu, ktorý bude po dokončení pripomínať život týchto osobností a bude akýmsi kultúrnym centrom.

Nanešťastie, výraznejší pohyb zatiaľ nebol zaznamenaný na Esterházyho paláci, asi najznámejšej ruine v Bratislave. Na konci mája získala spoločnosť Esterhazy Real Estate prístup ku všetkým pozemkom, potrebným pre naštartovanie stavebných prác. Podľa všetkého sa čaká práve na vydanie povolenia zo strany mestskej časti Bratislava – Staré Mesto.

Collegium Emeritanum

Zdá sa, že renesančné pamiatky zažívajú aktuálne skutočnú renesanciu, keďže sa práve ukončila prvá časť obnovy fasády na Ventúrskej 3, teda na Academii Istropolitane. Dom vznikol v 14. storočí, neskoršie prestavby mu dali súčasnú podobu v neskorogotickom, resp. renesančnom slohu. Najslávnejšie obdobie zažila v rokoch 1465-1491, kedy tu sídlila univerzita, dnes v budove sídli Vysoká škola múzických umení.

Albrechtov dom

Zo začiatku 20. storočia pochádza zástavba na Klobučníckej ulici, kde sa opravujú až dva susedné domy naraz. Prvým z nich je objekt banky na nároží Klobučníckej a Námestia SNP z roku 1912, kde dnes sídli Poľský inštitút, no budova samotná je vo verejnom vlastníctve (Najvyšší súd SR). Jeho susedom je mestský nájomný dom z roku 1903, ktorý vlastnia súkromné osoby.

Predpokladá sa, že rekonštrukcia týchto budov bude ukončená do konca augusta, resp. v septembri. Pre Klobučnícku ulicu to bude znamenať veľkú zmenu, keďže v tom istom čase sa má zmeniť v rámci iniciatívy Živé námestie.

Klobučnícka ulica

K potešiteľným zmenám patrí obnovenie domu na Obchodnej 48, ktorý je vlastne v medzivojnovom období nadstavaný vinohradnícky dom. Nadstavba od Jirího Merganca jee v Bratislave zriedkavým príkladom kubistickej architektúry. Dnes tu sídli hostel a gastronomická prevádzka.

V neveľkej vzdialenosti pokračuje rekonštrukcia obytného domu na nároží Mariánskej a Heydukovej ulice, známeho ako Mariánsky dvor (Marienhof). Funkcionalistický objekt pochádza z roku 1934, architektom je Josef Nowotný. V posledných rokoch bol už veľmi zanedbaný, našťastie sa to mení. Aktuálne prebiehajú práce v dvorovej časti domu, neskôr predpokladám, že sa rozšíria aj na uličné časti.

Veľký záujem verejnosti vzbudili v posledných dňoch práce na budove niekdajšej školy na rohu Lazaretskej a Cukrovej ulice, ktorá sa mala pôvodne stať sídlom Okresného súdu Bratislava I. Aktuálne práce sú však len zabezpečovacie. Podľa zistení denníka SME, definitívne rozhodnutie, čo sa s veľmi schátraným objektom spraví, ešte nepadlo.

Mariánsky dvor

Posledné rekonštrukcie v tomto update patria do Dunajskej štvrte, lokality medzi Dunajskou ulicou a Dostojevského radom. Za Prvej republiky išlo do veľkej miery o úradníckú štvrť, dnes sa stáva jednou z najpopulárnejších častí metropoly pre život. Veľká časť budov v tejto oblasti je už úplne obnovená, aktuálne k nim pribudol dom na Dunajskej 38 v eklektickom štýle, a mohutný mestský dom na Bezručovej 5 zo začiatku 20-tych rokov 20. storočia.

Po dokončení obnovy niekdajšej Okresnej sociálne poisťovne, dnes projektu Bezručova Residence, sa ďalej zvýši prestíž územia, ktoré dnes asi najviac asociuje staršie obytné štvrte západoeurópskych veľkomiest.

Dunajská 38

Pomaly, ale isto sa tak v centre metropoly znižuje počet zanedbaných či nevyužitých objektov, čo možno označiť ešte za dedičstvo bývalého režimu a dôsledok nejasných vlastníckych vzťahov. Noví súkromní majitelia vo vysporiadaných objektoch však už majú záujem o revitalizácie a zhodnotenie svojich nehnuteľností, vďaka čomu je už veľká časť historických objektov v uspokojivom stave.

Stále však ostáva aj mnoho takých, kde to neplatí. Okrem vyššie zmienených problémov s vlastníctvom (prípadne sú vo vlastníctve verejného sektora, ktorý je dlhodobo podfinancovaný a o svoj majetok sa nezvláda adektvátne postarať) môže byť v určitých prípadoch príčinou zanedbania vysoká cena rekonštrukcie, ktorú majitelia nedokážu zvládnuť.

Nanešťastie, podpora zo strany verejných inštitúcií je len obmedzená, niekedy dokážu úrady efektívnejšej obnove vyslovene brániť. Príkladom zlého prístupu je vyrubenie masívnych poplatkov za záber priestoru pri lešeniach, obohnaných okolo Národných kultúrnych pamiatok. Ak skutočne existujú budovy, ktoré by v tomto smere mali mať výnimku, sú to práve NKP.

YIM.BA plánuje v tomto smere spolupracovať s občianskym združením Amres, ktoré sa snaží usmerňovať majiteľov pri rekonštrukciách pamiatok a poskytnúť im odbornú aj technickú podporu. V súvislosti s tým sa budem na stránkach tohto blogu intenzívnejšie venovať aj rekonštruovaným pamiatkovým objektom.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.