Kristína Liďáková 10.10.2024 12:15

Slovensko na chvoste. Drevo je materiál budúcnosti, slovenská legislatíva ho odmieta

Drevostavby si v posledných rokoch získavajú čoraz väčšiu popularitu ako ekologické a esteticky atraktívne riešenie pre súčasné bývanie aj tvorbu pracovísk či verejných budov. Vzhľadom na narastajúci záujem o udržateľnú architektúru sú atraktívnou alternatívou, ktorá spĺňa nároky na zabezpečenie vysokých štandardov komfortu a energetickej efektívnosti. Napriek tomu nie je situácia drevostavieb na Slovensku ružová. 

Zdroj: Maroš Fečík, PUUInfo

Výhody drevostavieb, ale aj ich vplyv na architektúru a interiérový dizajn, poukazujú na ich široký potenciál, využiteľný v našom stavebnom a kultúrnom prostredí. Napriek tomu na Slovensku naďalej čelia výzvam, ktoré obmedzujú ich širšie využitie. Drevo ako obnoviteľný materiál prispieva k redukovaniu uhlíkovej stopy a tým znižuje negatívne vplyvy na klímu. Udržateľnosť drevostavieb je jedným zo zásadných dôvodov, prečo sa radia medzi stavebné technológie budúcnosti.

Adekvátnym prístupom a organizáciou lesných zdrojov sa dá zabezpečiť trvalá udržateľnosť a minimálny dopad na životné prostredie. Organická sadba a následná výsadba, spolu s regulovaným spracovaním, sú prirodzenými, ekologicky nenáročnými procesmi. Drevené stavby navyše vynikajú nižšími energetickými nárokmi, čo je výhodou oproti bežným stavebným materiálom.

Technológia umožňuje budovať stabilné konštrukcie a objemnejšiu výstavbu v kratšom čase a samotná výstavba z prefabrikovaných dielcov znižuje aj energetické požiadavky na výrobný proces, pričom náklady na výstavbu a následný život v nich sú efektívnejšie a lacnejšie. Prefabrikované drevené moduly urýchľujú proces stavby v priemere o 30 až 50%, a to aj v nepriaznivých poveternostných podmienkach. Takýto proces skracuje dobu výstavby, keďže zvyšuje produktivitu práce a zároveň minimalizuje stavebný odpad vzhľadom na predpripravenosť častí. 

Areál Monio vo Fínsku. Zdroj: PUUInfo

Stavby na báze dreva sú na Slovensku možné do výšku 12 metrov, avšak v zahraničnom stavebníctve je ich výstavba oveľa masívnejšia. Severské krajiny, ako aj štáty Beneluxu ako Holandsko či Belgicko nemajú žiadne výškové limity v rámci konštrukcií z dreva. To isté platí aj v prípade Talianska či Španielska, pričom modulárnosť drevostavieb vyhovuje domácemu prostrediu najmä kvôli ich flexibilite. Tá dokáže zabezpečiť komplexnú výstavbu veľko- aj malometrážnych objektov.

Drevo má ideálne tepelnoizolačné vlastnosti, čo vedie k nižším nákladom na vykurovanie aj chladenie. Okrem toho, masív v interiéri vytvára príjemné prostredie, ktoré prirodzene reguluje vlhkosť. Zdroje tohto materiálu najmä v kontexte Slovenska umožňujú efektívne využitie lokálnej suroviny a k efektivite výstavby tak prispievajú krátke prepravné vzdialenosti.  

Areál Monio vo Fínsku. Zdroj: PUUInfo

Drevo prináša do interiérov aj pridanú estetickú hodnotu, keď vytvára prírodnú atmosféru, pocit útulnosti a tepla. Priznané konštrukčné prvky z dreva môžu navyše fungovať ako výrazný estetický prvok v interiéri, ktorý vzhľadom na štruktúru materiálu dodá priestoru hĺbku a sofistikovanosť.

Drevostavby tak ponúkajú množstvo možností pre kreatívny interiérový dizajn. Prírodné drevo alebo jeho imitácia sa často využíva na obklady stien a stropov, a samozrejme na podlahy. Umožňuje tak vizuálne propojenie interiéru s exteriérom a zvyšuje pocitový komfort v priestore. Zároveň odkazuje na prirodzený charakter stavby. 

Kombinácia dreva s inými materiálmi, ako sú kov, sklo alebo betón, umožňuje vytvárať vizuálne pútavý dizajn, pričom v interiéri podporuje minimalistické riešenia, ale aj tradičnejšie štýly. Použitie teplých farebných tónov a prírodných textúr evokuje pocit pohodlia a celkového súladu, pričom flexibilita drevostavby spočíva aj v jej vizuálnej neutrálnosti, ktorá podporí akékoľvek zariadenie.

Možnosti využitia drevostavieb na Slovensku sú tak pomerne široké. Vzhľadom na svoje prírodné zdroje má ideálne podmienky na ich rozvoj. Väčšie využívanie lokálneho dreva by mohlo prispieť k podpore ekonomiky a trvalo udržateľného rozvoja. 

Moderné drevostavby by sa mohli uplatniť nielen v oblasti rezidenčnej výstavby, ale aj pri verejných budovách a mestských projektoch. Podpora zo strany štátu, zlepšenie legislatívnych podmienok a zvýšenie povedomia verejnosti o výhodách drevostavieb by mohli prispieť k ich širšiemu uplatneniu na našom trhu. 

Areál Monio vo Fínsku. Zdroj: PUUInfo

Zahraničným príkladom inovatívnej práce s novým typom hybridnej konštrukcie, ktorá kombinuje trámový drevený systém s betónovými panelmi a oceľovými nosníkmi, je škola a kultúrno-komunitné centrum Monio. Trojposchodová budova sa nachádza práve vo fínskom meste Hyrylä a patrí medzi najväčšie stavby z dreva v krajine. 

Školské stavby sú aktuálnou témou a zdá sa, že drevo a drevené konštrukcie môžu mať v tomto segmente zelenú. „Praje tomu typologická pripravenosť funkcie a aj aktuálne platné požiarne predpisy. Tri nadzemné podlažia sú z povahy funkcie školy ideálna podlažnosť. Zároveň je tu veľký priestor pre prefabrikáciu a čiastočne aj pre modularitu,“ skonštatoval Ivan Kolárik, konateľ spoločnosti Kontrakting stavebné montáže. 

Práve vďaka vonkajšej fasáde z masívnych lamiel objekt zapadá do prírodného prostredia. Kreatívne formovaný je aj celkový výraz budovy, v rámci ktorého drevo funguje ako dominantný architektonický prvok, ktorý ju geometricky člení. Vizuál rešpektuje historický ráz mesta, v ktorom pretrváva dlhodobá tradícia drevostavieb. Drevo ako materiál tak v drsnom okolí fínskej prírody nie je rušivým elementom. Samotný objekt nepotrebuje ani zateplenie, čo je vzhľadom na severské podmienky unikátne riešenie.

Interiér odráža drevoobklad exteriéru a podporuje izolačné vlastnosti priestoru, pričom buduje pocitovo komfortnú atmosféru. Dizajnové riešenie priestorov je ukážkou, ako pracovať s drevom v interiéri. Farebnosť a štruktúra dreva je natoľko osobitá, že nepotrebuje výrazné zariadenie a napriek tomu inak čistý priestor v kombinácii so sklom nepôsobí surovo.

Drevodomy v Bratislave a v Rajeckej Lesnej. Zdroj: Maroš Fečík, Inroom štúdio

Pavol Kukura, predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy, vníma nevyužité možnosti výstavby s použitím dreva najmä v slovenskom kontexte. Uviedol, že stavby na báze moderných drevených materiálov sú celosvetovým trendom, pretože vyhovujú požiadavkám kladeným na dnešnú architektúru a výstavbu, ktorými sú udržateľnosť, rýchlosť výstavby, prefabrikácia a modularita. 

„Žiaľ, na Slovensku protipožiarna legislatíva neumožňuje stavať drevostavby vyššie ako 12,5 metra, čo nás radí na chvost moderného stavebníctva v tejto oblasti. Napriek veľkej snahe developerov investovať do drevostavieb, je pochopenie a podpora štátu pre zmenu protipožiarnej legislatívy minimálna,“ dodal. V Rakúsku či Škandinávii sú drevostavby často využívané nielen ako rodinné domy, ale aj ako verejné budovy či administratívne komplexy.

Na Slovensku sú vhodným príkladom využitia dreva najmä projekty rodinných domov, ktoré kombinujú moderný dizajn s lokálnym materiálom. Drevené panely, ktoré sú súčasťou konštrukcie domu, využíva pri návrhu interiéru napríklad štúdio Inroom. Vnútorné priestory sú vďaka veľkoplošným oknám a priznaným dreveným priečkam citeľne prepojené s vonkajším prostredím a zároveň pracujú s pútavým prvkom odkrytého dreva. 

Vrstvy tohto organického materiálu interpretujú prirodzené prostredie aj v realizácii drevodomu v bratislavskom Devíne, za ktorý získali plusminus architekti prestížne ocenenie CE ZA AR. Interiér na vysokej úrovni pracuje s rôznymi podobami dreva, ktoré farebne dopĺňajú zemité odtiene. 

Inšpiratívne projekty zo Slovenska aj zo zahraničia dokazujú, že drevostavby môžu byť inovatívne, trvácne a vizuálne atraktívne. Jednotlivé príklady poukazujú na potenciál drevostavieb aj v zmysle udržateľného a ekonomicky výhodného stavebníctva. Upriamujú pozornosť na neduhy slovenskej stavebnej legislatívy, ktorá v protiklade s mnohými vyspelými krajinami sveta využitia dreva v takej šírke neumožňuje. 

(Slovenská rada pre zelené budovy, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.