Andrej Sárközi 15.02.2023 12:47

Príbeh bez konca. Bratislava čaká na veľké cestné projekty, kreslí ich už desaťročia

Dopravná sieť Bratislavy je dnes preťažená. Napriek tomu, že v metropole pribúdajú buspruhy, cyklotrasy a čoraz častejšie sú preferovaní peší, mestu by výrazne pomohlo dobudovanie cestných projektov, ktoré sú dlhodobo v štádiu plánovania. Cesta k ich realizácii je však tŕnistá a je otázne, či sa vôbec niekedy vybudujú.

Ilustračná fotografia. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Mnohé cestné projekty sú nakreslené už roky, stále však čakajú na realizáciu, hoci majú poteciálne mimoriadny význam. Mesto stále nemá dobudované kľúčové dopravné okruhy. Ak sa obyvateľ spýta, prečo tieto stavby ešte neexistujú, odpoveď je zrejmá: chýbajú peniaze. Hlavné mesto nedisponuje finančnými prostriedkami, aby mohlo vybudovať cestné projekty väčšieho významu.

Výsledkom tohto nekonečne dlho trvajúceho nedostatku finančných prostriedkov je výrazný investičný dlh v infraštruktúre. Bratislave už v minulosti výrazne pomohol relatívne malý dar vo výške 10 miliónov eur, za ktorý mohlo mesto uskutočniť desiatky nových projektov. Ide o ukážku, že aj relatívne malé peniaze dokážu priniesť mimoriadny efekt. Bratislava tak súrne potrebuje väčší rozpočet. Kým napríklad slovenské mestá a obce dostávajú asi štvrtinu daňových príjmov štátu, v Česku je to až tretina. Vďaka tomu má menšie Brno asi o sto miliónov eur vyššie prostriedky - a dobudovanú základnú cestnú sieť, vrátane vnútorného okruhu. 

Z tohto vyplýva jasný záver: väčšie projekty dnes mesto nedokáže realizovať bez štátnej podpory. Druhou stránkou však je, že sa nerealizujú ani mnohé projekty, ktoré sú v kompetencii štátu. Problematicky vyzerá najmä prioritizácia kľúčových zámerov, medzi ktorými bratislavské vízie absentujú.

V článku sme sa pozreli na tie najdôležitejšie cestné projekty, ktoré by skompletizovali dopravnú kostru Bratislavy a umožnili upokojenie obytných lokalít. Vychádzali sme pritom z blogu urbanistu Matúša Bizoňa, ktorý sa aktuálne podieľa na príprave Zmien a doplnkov Územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja.

Severná tangenta. Zdroj: Ministerstvo dopravy / EIA

Severná tangenta

Asi najdôležitejšou cestnou investíciou, ktorú Bratislava potrebuje je realizácia Severnej tangenty, teda spojenia Bajkalskej, Jarošovej a Pionierskej s Pražskou, pričom súčasťou je aj tunel pod Jaskovym radom. Vytvorením spojnice Pionierskej a Pražskej ulice by sa konečne dotvoril hlavný mestský okruh a ukľudnila by sa doprava na Šancovej ulici. Tento finančne i stavebne náročný projekt by mal začínať na Jarošovej ulici, viesť popod križovatku Račianska - Jarošova a pokračovať 360 metrov dlhým podjazdom. Následne je komunikácia naprojektovaná opäť na povrchu a pokračuje cez Pioniersku ulicu až po Smrečiansku. Tu cesta vchádza popod Jaskov rad do tunela, ktorý má mať dĺžku tamer 700 metrov a vyústiť na povrchu Pražskej ulice. 

K realizácii projektu však vedie ešte dlhá cesta. „V súčasnej dobe aktívne nepripravujeme predmetný projekt, preto sa nedá špecifikovať horizont výstavby,” povedala pre YIM.BA hovorkyňa Hlavného mesta Dagmar Schmucková. Odhadované náklady pri tomto zámere sú na úrovni 100 miliónov eur. „Čo vieme určite potvrdiť je, že predmetný projekt nie je možné financovať z vlastných zdrojov mesta,” dopĺňa.

Hlavné mesto zvažuje určité úpravy oproti pôvodnej dokumentácii. „Mesto nepreferuje časť výjazdovej vetvy z Legionárskej cez park, aj keď sa toto riešenie nachádza v územnom pláne. Predpokladáme, že v čase projektovania Severnej tangenty sa prehodnotí predmetná vetva a nebude ju potrebné budovať,” konštatuje Schmucková. 

Predĺženie Bojnickej

Projekt predĺženia Bojnickej po Račiansku ulicu by mal byť v pláne najskôr po roku 2023. Oznámil to ešte v roku 2018 starosta mestskej časti Rača Michal Drotován, pričom dokumentácia tohto úseku bola vyhotovená ešte v roku 2002, teda pred vyše dvadsiatimi rokmi. Bojnická ulica by mala byť predĺžená v úseku Vajnorská – Račianska, vrátane mimoúrovňovej križovatky s Račianskou. Vznikne tak vonkajší dopravný polokruh. 

Tento projekt chce Magistrát riešiť v postupnosti, teda neskôr, vzhľadom na prioritu iných projektov. „Odhadované finančné náklady sú cca 840 mil. € bez DPH (= celý úsek aj s vonkajším mestským polokruhom, vrátane tunela). Aj v tomto prípade ide o projekt, ktorý nie je možné realizovať bez zapojenia externých financií,” uviedla v krátkosti hovorkyňa mesta. Tunelom myslí spojnicu Rače a Lamača, o ktorej píšeme nižšie.

Predĺženie Tomášikovej ulice z Vajnorskej po Račiansku. Zdroj: dialnice.info

Predĺženie Tomášikovej

Podobne je na tom aj projekt predĺženia Tomášikovej ulice. Komunikácia vedie popri jazere Kuchajda a naráža na Vajnorskú ulicu. Pokračovať by mala cez Zátišie a pri supermarkete Lidl je naplánované jej napojenie na Račiansku ulicu. Nové Mesto pripravovalo pred šiestimi rokmi aj urbanistickú štúdiu, ktorá mala overiť, či je projekt realizovateľný. Jej obstaranie sa však odložilo a predĺženie Tomášikovej je v nedohľadne, čo potvrdilo aj mesto.

„Predĺženie Tomášikovej podobne ako projekt predĺženia Bojnickej bude riešené neskôr, vzhľadom na prioritu iných projektov. Odhadované finančné náklady - 8,9 mil. € bez DPH,” uviedla pre YIM.BA hovorkyňa mesta. Tento projekt by mal výhľadovo počítať aj s rezervou pre električkovú trať, v najbližšom období sa však projekt ako celok pravdepodobne nespustí. Zrealizovať by sa však mala nultá etapa (križovatka Vajnorskej a Tomášikovej) v rámci výstavby projektu Polyfunkčný komplex Zátišie od developera Atrios.

Spojenie Kramárov a Koliby cez Vlársku ulicu

Dopravné prepojenie Koliby s ostatnými časťami mesta je ďalším dôležitým projektom, ktorý by ocenili najmä obyvatelia čoraz atraktívnejšej mestskej štvrte. Koliba sa pre výstavbu nových developmentov neustále rozrastá, zvyšuje sa tlak na miestne komunikácie a to isté možno povedať o Kramároch.

Výstavba prepojenia Koliby a Kramárov cez predĺženú Vlársku ulicu sa však už dlhobo odkladá. Pritom jej realizácia by pomohla čiastočne odbremeniť aj Pražskú ulicu či ďalšie preťažené cesty v centre mesta. Ani s týmto významným projektom však Magistrát nepočíta. „V najbližšej dobe sa neuvažuje s daným prepojením, nemáme informáciu o odhadovaných finančných nákladoch,” uviedla Dagmar Schmucková.

S realizáciou projektu sa pritom začalo už v minulosti. Pozostatkom plánov mesta je veľkorysé premostenie nad Magurskou ulicou. V trase uvažovanej spojnice sa však medzičasom postavili rodinné domy, takže riešenie je dnes extrémne náročné až nereálne. 

Na Vlárskej vznikol v minulosti mohutný most s prípravou na trolejbusovú trať. Zdá sa, že zbytočne. Zdroj: Google Maps

Tunel medzi Lamačom a Račou

Bratislava by mala v budúcnosti disponovať aj ďalším tunelom. Vzniknúť by mal medzi diaľničnou križovatky Lamač pri štvrti Bory a Račou. Vyústiť by mal na Račianskej ulici pri vozovni Krasňany. Projektom by sa tak dotvoril stredný dopravný okruh. Jeho súčasťou je aj predĺženie Bojnickej, ktorú zmieňujeme vyššie. 

„Daný projekt a jeho reálnosť ovplyvní časová a finančná postupnosť iných prioritných projektov, momentálne nie je stanovený časový rámec možnej realizácie. Odhadované finančné náklady - 1 miliarda eur bez DPH,” uviedla na margo jedného z najdôležitejších dopravných projektov hovorkyňa mesta. Nielen v tomto prípade ide o sumu, ktorá by bola reálna v krajinách, kde vláda aktívne pomáha svojmu hlavnému mestu. To ale nie je prípad Slovenska. 

Obchvat Vrakune – predĺženie Galvaniho južne

Súčasťou realizácie stredného dopravného okruhu mesta je aj predĺženie Galvaniho ulice južným smerom. Cesta je vedená popod diaľnicu D1, južným okrajom letiska a následne sa napája na Ráztočnú ulicu až na diaľnicu D4. Obchvat pritom povedie cez nové premostenie Malého Dunaja, popri čistiarni odpadových vôd a letisku až do zóny Pharos, kde je už infraštruktúra pripravená na napojenie. Význam cesty zvyšuje aj predpoklad, že v prípade vybudovania predĺženia rýchlostnej cesty R1 až po Bratislavu bude II/572 slúžiť ako pripájač.

V súčasnej dobe je v príprave výstavba jeho prvej etapy. Konkrétne sa na nej podieľa súkromný investor Atrios, ktorý v tejto lokalite stavia logistický areál. „Súkromný investor pripravuje projekt pod záštitou mesta - ohľadom tejto investície pripravujeme s investorom zmluvu o spolupráci,” uviedla hovorkyňa Hlavného mesta a dodala: „Prvá etapa by sa mohla stavebne povoliť v priebehu budúceho roka a následne by sa mala aj realizovať. Druhá etapa sa bude pripravovať v závislosti od dostupných zdrojov.” 

Budúci obchvat Vrakune. Zdroj: A3 Architekti

Záver

Na záver Magistrát dopĺňa, že Hlavné mesto aktuálne realizuje viaceré projekty, ktoré súvisia s rozvojom cestnej infraštruktúry. „Ide o rozšírenie Harmincovej, v procese verejného obstarávania máme stavebné práce na predĺženie Saratovskej ulice, pokračuje sa v príprave predĺženia Tomášikovej ulice a pod.), ďalšie infraštruktúrne projekty sa pripravujú a v príprave ich majú aj súkromní investori – developeri z dôvodu výstavby svojich zámerov," dodáva na záver hovorkyňa mesta Dagmar Schmucková.

Z uvedeného textu je zrejmý záver: Bratislava je bez väčších financií bezradná. Namieste je preto podpora štátu, zvlášť v prípade dôležitých projektov, ktoré nemožno prefinancovať prostredníctvom eurofondov. Pravidelná finančná injekcia pre Hlavné mesto zo strany vlády by metropole umožnila pozviechať sa a Bratislava by tak mohla prekonať investičný dlh. V slovenskej realite však ide o hypotetický variant, priam až nereálny. Tu nastáva opačná situácia, keď politici samosprávam a Hlavnému mestu peniaze skôr uberajú. Budovanie uvedených dôležitých projektov sa tak stáva pre Bratislavu len zbožným želaním.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.