Adrian Gubčo 29.12.2022 17:56

Najdlhší na Slovensku. Tunel Karpaty je bližšie k realite

Ministerstvo životného prostredia súhlasí s výstavbou tunela Karpaty v masíve Malých Karpát, ktorý má byť súčasťou obchvatu Bratislavy, teda diaľnice D4. Envirorezort vydal záverečné stanovisko v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), kde sa priklonil k variantu projektu V3a. Vyplýva to zo zverejnenej dokumentácie.

NDS via ASB.sk

Tunel s dĺžkou 11,76 kilometra by mali vybudovať na trase Rača - Záhorská Bystrica. Začiatok riešeného územia je severovýchodne od bratislavskej Rače. Vyústenie tunela sa plánuje severozápadne od obce Marianka. Ráta sa aj s mostom, cez ktorý bude diaľnica D4 prechádzať ponad štátnu cestu I/2.

Úsek diaľnice má končiť v mimoúrovňovej križovatke Záhorská Bystrica, kde sa má napojiť na úsek Stupava Juh a križovatku diaľnic D4 a D2. Navrhovaný variant projektu má spĺňať pôvodné zameranie trasovania diaľnice D4 ako veľkého diaľničného okruhu okolo miest Viedeň a Bratislava, ktorý by mal zásadný dopravný význam.

Ministerstvo životného prostredia ukončilo proces posudzovania viacerých variantov vedenia diaľnice. „Na základe záverov komplexného posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona príslušný orgán súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti podľa realizačného variantu V3a, ktorý možno vyhodnotiť za najpriaznivejší v porovnaní s ostatnými navrhovanými variantmi, a to hlavne z hľadiska únosnosti jeho vplyvov na životné prostredie,“ konštatuje envirorezort. Alternatíva V3a rátala s dlhším tunelom, V1 a V2 predpokladali, že tunel bude mať 10,5 kilometra.

Celý úsek diaľnice D4 Rača – Záhorská Bystrica bude mať 12,4 kilometra. Dĺžka hĺbeného tunela (budovaného zhora) bude od východného portálu 140 metrov, od západného portálu 1.570 metrov. Zvyšných 10.050 metrov bude razený tunel. Šírka diaľnice bude 26,5 metra, návrhová rýchlosť je 120 kilometrov za hodinu (100 km/h v tuneli). Súčasťou projektu je jedna mimoúrovňová križovatka a jeden mostný objekt.

Ako dopĺňa Bratislavský samosprávny kraj, pri výrube tunela bude postupne horninový masív rozpojovaný rotačným pohybom frézovej (raziacej) hlavy, ktorá je vybavená reznými a valivými dlátami, rozpojená hornina bude padať na hlavu raziaceho stroja, odkiaľ bude rôznymi dopravníkmi transportovaná von z tunela. Priemerná dĺžka doby razenia tunelových rúr bude 22 mesiacov, tzn. celková dĺžka výstavby sa predpokladá na 5 alebo 6 rokov.

Bratislavský samosprávny kraj v minulosti uviedol, že odklon tranzitnej dopravy z vnútromestskej diaľnice D1 v Bratislave budú motoristi cítiť až po dobudovaní diaľničnej križovatky D1 a D4 a vybudovaní tunela Karpaty. S ohľadom na stav prípravy to nebude skôr ako v priebehu prvej polovice 30-tych rokov tohto storočia. Po procese EIA totiž ešte musí prebehnúť územné a stavebné konanie alebo výber zhotoviteľa.

Vyriešiť taktiež ostáva otázku financovania. Pred tromi rokmi, keď sa začínal proces EIA, sa cena variantu V3a odhadovala na 1.073 miliárd eur, dnes to bude výrazne viac. Minister dopravy a výstavby SR Andrej v minulosti naznačil, že s financovaním by mohli pomôcť súkromní partneri v rámci PPP projektu. Podobným modelom bol realizovaný aj úsek diaľnice D4 medzi Jarovcami a Račou.

Bratislava je každopádne o krôčik bližšie k výstavbe projektu, ktorého súčasťou má byť najdlhší tunel na Slovensku. Ide o paradox, že takáto stavba má vzniknúť práve tu a nie v hornatých častiach krajiny. V každom prípade ale pôjde o enormne náročný projekt - finančne aj technicky. Pred jeho realizáciou je teda potrebné vyhodnotiť, či je jeho hodnota za peniaze v tejto chvíli adekvátna.

(TASR, BSK, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.