Adrian Gubčo 09.06.2023 11:00

Zložitá cesta dôležitej spojnice. Proti tunelu Karpaty sú výhrady

Na konci minulého roka Ministerstvo životného prostredia (MŽP) oznámilo, že súhlasí s výstavbou diaľničného úseku D4 Rača – Záhorská Bystrica. Jeho súčasťou bude aj najdlhší tunel na Slovensku, tunel Karpaty. Príprava projektu však bude zložitejšia. Voči rozhodnutiu rezortu sa odvolali viaceré aktéri, vrátane Národnej diaľničnej spoločnosti.

Zdroj: NDS

Zámer výstavby diaľnice je známy už dlho, akútnym sa však stal po takmer kompletnom dokončení diaľničného úseku D4 medzi Jarovcami a Račou. Na MŽP bolo predložených viacero variánt trasovania, ktoré sa týkali predovšetkým podoby tunelu popod masív Malých Karpát. Posudzovanie ideálneho variantu trvalo bezmála tri roky.

Proces sa napokon ukončil na konci minulého roka. „Na základe záverov komplexného posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona príslušný orgán súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti podľa realizačného variantu V3a, ktorý možno vyhodnotiť za najpriaznivejší v porovnaní s ostatnými navrhovanými variantmi, a to hlavne z hľadiska únosnosti jeho vplyvov na životné prostredie,“ skonštatoval envirorezort. Alternatíva V3a rátala s tunelom o dĺžke 11,76 kilometrov, V1 a V2 predpokladali, že tunel bude mať 10,5 kilometra.

Teraz sa ale situácia zauzľuje. Súhlas s realizáciou diaľnice D4 medzi Račou a Záhorskou Bystricou, musí preveriť komisia ministra životného prostredia SR. Proti záverečnému stanovisku, ktorým MŽP súhlasí s navrhovanou činnosťou, boli podané viaceré odvolania. Právo podať rozklad uplatnili viaceré fyzické osoby, ale aj obec Marianka a tiež navrhovateľ činnosti - Národná diaľničná spoločnosť (NDS).

„Vec bude postúpená Osobitnej komisii ministra životného prostredia SR pre konanie v záležitostiach rozkladov vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ ozrejmuje odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) ministerstva. Podané rozklady voči súhlasnému záverečnému stanovisku namietajú nedostatočné doplnenie či vypracovanie častí záverečného stanoviska a žiadajú celé stanovisko zrušiť, NDS sa zasa odvoláva voči viacerým technickým opatreniam, ktorými MŽP podmieňuje súhlas s realizáciou.

Proces sa tak opäť natiahne. Investor môže až po správoplatnení záverečného stanoviska pokračovať v ďalších stupňoch projektovej prípravy. Tá bude taktiež nesmierne zložitá, keďže pôjde o jeden z najkomplikovanejších infraštruktúrnych projektov v krajine.

Celý úsek diaľnice D4 Rača – Záhorská Bystrica bude mať 12,4 kilometra. Dĺžka hĺbeného tunela (budovaného zhora) bude od východného portálu 140 metrov, od západného portálu 1.570 metrov. Zvyšných 10.050 metrov bude razený tunel. Šírka diaľnice bude 26,5 metra, návrhová rýchlosť je 120 kilometrov za hodinu (100 km/h v tuneli). Súčasťou projektu je jedna mimoúrovňová križovatka a jeden mostný objekt ponad štátnu cestu I/2.

Pri výrube tunela bude postupne horninový masív rozpojovaný rotačným pohybom frézovej (raziacej) hlavy, ktorá je vybavená reznými a valivými dlátami. Rozpojená hornina bude padať na hlavu raziaceho stroja, odkiaľ bude rôznymi dopravníkmi transportovaná von z tunela. Priemerná dĺžka doby razenia tunelových rúr bude 22 mesiacov, tzn. celková dĺžka výstavby sa predpokladá na 5 alebo 6 rokov.

S ohľadom na dlho trvajúci proces prípravy a nepochybne aj obstarávania sa neočakáva, že by sa výstavba diaľnice mohla spustiť skôr ako na konci tohto desaťročia alebo možno aj v budúcom. Vyriešená nie je ani otázka financovania, keďže odhadovaný rozpočet je už teraz mimoriadny. Na začiatku roka 2020 sa cena variantu V3a odhadovala na 1.073 miliárd eur, dnes to bude v dôsledku inflácie či rastu cien materiálov výrazne viac. Nie je vylúčené, že sa zvolí cesta PPP projektu, podobne ako to je pri zvyšnej časti diaľnice D4.

Ak však dôjde na realizáciu, Bratislava získa takmer kompletný obchvat, ktorý odkloní tranzitnú dopravu z vnútromestských úsekov diaľnic D1 a D2. Výsledkom by mali byť rozsiahle dopravné, ekonomické aj environmentálne benefity. V prípade, že sa zlepší napojenie na Rakúsko (D4 má smerovať na zatiaľ neexistujúcu rýchlostnú cestu S8), je možný vznik veľkého obchvatu Bratislavy a Viedne.

Z dlhodobého hľadiska ide o dôležitý a potrebný zámer. Je ale na debatu, či by ešte predtým nemali byť štátne zdroje investované do iných, ešte súrnejších projektov – napríklad do bratislavskej Severnej tangenty, rozsiahlej modernizácie Bratislavského železničného uzla alebo do pomoci pri rozvoji električkovej siete.

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.