Hoci mesto Prešov nepatrí k ekonomicky najsilnejším ani najviac rozvinutým mestám na Slovensku, vo viacerých veciach by mohol byť pre Bratislavu vzorom. Jeden z týchto príkladných prístupov k rozvoju mesta bol práve predstavený – Prešov má dokončený Manuál tvorby verejných priestranstiev.
O zámere mesta pripraviť takýto koncepčný dokument, ktorý by nastavil základné kritériá intervencií do mestského verejného priestoru som písal už dávnejšie, aj v súvislosti s prípravou analytických podkladov pre dokument v podobe tzv. Pocitových máp. Autori manuálu z architektonickej kancelárie Atrium, spoločne s externými prispievateľmi, sa venovali zodpovednému prieskumu, ktorý sa odrazil na finálnej podobe materiálu.
Dokument sa zoširoka venuje základným definíciám verejného priestoru, resp. priestranstva, kritériám jeho kvality, ako aj zhodnoteniu aktuálneho stavu mestského exteriéru v Prešove. Súčasťou tvorby materiálu bola rozsiahla participácia v podobe zmieňovaných pocitových máp, ako aj konzultácií s odborníkmi aj širokou verejnosťou. Výstupy upozornili na najproblémovejšie body, ako aj príkladné riešenia.
Časť Manuálu, ktorá prechádza na popisovanie ideálnych riešení, rozčleňuje verejný priestor do určitých typologických druhov a prihliada na špecifiká Prešova, hoci sa inšpiruje príkladmi zo Slovenska i zahraničia, ako aj najnovšími trendmi v tvorbe verejných priestranstiev. Práca sa venuje aj detailu mesta – ako riešiť vedenie cyklotrás, dizajn autobusových zastávok, prevedenie parkovacích miest a pod.
Dôležitou časťou je odporúčané materiálové riešenie jednotlivých priestorov, veľmi významnou je časť o ekologických opatreniach či o odporúčanych druhoch stromov na výsadbu. Materiál sa zaoberá aj redukciou vizuálneho smogu či odporučeniam pre osadzovanie umeleckých prvkov. Práca je podporená solídnym bibliograckým podkladom.
Prešov takto získal vizuálne veľmi príťažlivý a zrozumiteľný materiál, ktorý môže osloviť nielen odborníkov, ale aj laikov. Hoci je cítiť veľmi silnú inšpiráciu napríklad pražským manuálom, to samo osebe neznižuje hodnotu práce z Prešova. Ak sa mesto bude pri ďalších obnovách verejného priestoru držať svojho Manuálu, výsledkom bude výrazne zvýšenie úrovne mesta, nielen po stránke vzhľadu, ale aj bezpečnosti, odolnosti voči klimatickým zmenám, ako aj kvality života.
Bratislava zatiaľ na podobný dokument čaká. Zatiaľ jediný pokus zrealizovala v uplynulých mesiacoch mestská časť Bratislava – Staré Mesto, ktorá pripravila Manuál pre Panenskú a okolie. Tento materiál však nebol podľa viacerých aktérov dostatočne dopracovaný a nakoniec nebol ani prijatý ako záväzný. Zastupitelia vyjadrili vôľu ho po dopracovaní podporiť, každopádne však z tohto prvého bratislavského pokusu cítiť určitú pachuť v ústach.
V najbližšej dobe bude potrebné prijať koncepčný dokument na celomestskej úrovni, hoci jeho konkrétna forma ešte nie je ujasnená – vzhľadom na veľkú heterogenitu Bratislavy, môže byť vhodnejšou formou všeobecnejší dokument, stanovujúci len niekoľko základných kritérii, s dopracovaním do konkrétnejšej podoby na miestnej úrovni. To všetko je však na expertnú debatu.
Či a kedy sa mesto aktívne pustí do prípravy Manuálu, nie je zatiaľ známe, hoci aktuálne vedenie mesta ešte pred časom avizovalo, že rozhodne chce koncepčný materiál stanovujúci kritériá prístupu k verejným priestranstvám vypracovať. Hoci to je stále len proklamácia, ide o posun oproti minulosti, kedy sa mesto odvolávalo na existenciu viacerých stavebných úradov, čiže bolo podľa neho spracovanie podobného materiálu zbytočné.
Tento totálne nezmyselný postoj má za následok, že viacero nedávnych opráv ulíc bolo zrealizovaných len veľmi povrchne a nekvalitne. Nanešťastie, v meste s tak obmedzenými prostriedkami, ako je Bratislava, to znamená, že daných ulíc sa už dlhé roky nikto nedotkne.
Zhotovenie a dodržiavanie Manuálu tvorby verejných priestranstiev je tak pre Bratislavu nevyhnutnosťou, ak chce táto uvažovať o reálnom zvýšení kvality verejných priestranstiev. Tie sa výraznou mierou podieľajú na kvalite života, čo je významný faktor rozvoja mesta, potvrdený merateľnými dátami. Doterajšia absencia daného materiálu je zahanbujúca a vedie k zaostávaniu metropoly, a to nielen oproti vyspelým mestám v zahraničí, ale postupne aj oproti iným slovenským municipalitám.
Prešov Bratislave ukazuje, ako má vyzerať zodpovedný prístup k verejnému priestoru, a Hlavné mesto Slovenska sa môže od svojich ekonomicky zaostávajúcich, no rozumnejších kolegov jedine učiť.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre