Adrian Gubčo 20.11.2019 17:30

Parčík na Karadžičovej sa blíži k dosiahnutiu finálnej podoby

Pred mesiacom som informoval o menšom projekte, v rámci ktorého Hlavné mesto revitalizuje parčík na nároží Karadžičovej a Záhradníckej ulice. Zelená plocha sa mala dočkať úprav zelene, osadenia novej dlažby a zlepšenia pripravenosti na klimatické zmeny. Ako vyzerá parčík dnes?

V tejto chvíli už priestor získava svoje definitívne kontúry. Vo väčšine parčíka bola položená nová dlažba typu Asti Eko, ktorá umožňuje lepšiu retenciu dažďovej vody do podložia, bol vysadený nový trávnik a zriadená závlaha, vďaka čomu ostane plocha zelená aj počas suchého obdobia. V priestore ešte ostáva dokončiť dláždenie, vysadiť trvalkový záhon a osadiť prvky mobiliáru – lavičky a koše. Fontána bola zrekonštruovaná v nedávnej minulosti.

Iniciátorom revitalizácie je Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý uzavrel zmluvu so spoločnosťou TravnikServis, s.r.o. za celkovú sumu 98-tisíc eur. Zhotoviteľ prebral projekt, ktorý bol pripravený Oddelením tvorby mestskej zelene na Hlavnom meste. Dokončenie sa očakáva v priebehu niekoľkých dní.

Priestor tak nebol riešený súťažou a projekt ako taký vznikol ešte pred založením Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý organizuje architektonické súťaže. Na druhej strane, rozsah zámeru je veľmi komorný. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti bude podobné zadanie riešiť zmluvný architekt, ktorého MIB aktuálne hľadá.

Napriek všetkému tento projekt prispeje k zlepšeniu lokality v okolí Karadžičovej ulice, ktorá je významnou a zaťaženou dopravnou líniou. Parčík vytvorí akúsi „oázu“ v dotyku s rušnou mestskou triedou, čím sa aspoň v obmedzenej miere zvýši kvalita prostredia. Že sa popritom myslelo aj na opatrenia smerujúce k lepšej klimatickej udržateľnosti, je mimoriadne pozitívum, bohužiaľ zatiaľ nie automatické.

Parčík pri Justičnom paláci by mohol byť taktiež lepšie využitý, tomu však bránia aktivisti

Podobný šťastný príbeh ako v prípade parčíku na Karadžičovej by mohlo písať viacero zelených verejných priestranstiev v meste. Najbližší z nich sa nachádza priamo na Záhradníckej ulici – v dotyku s budovou Justičného paláca. Súčasťou bloku je totiž dvojica zelených plôch s fontánami v strede, plochy samotné sú však okrem okrasnej funkcie bez využitia.

Nie tak dávno existovala snaha tento stav zmeniť. V rokoch 2014 a 2015 sa intenzívne riešila otázka výstavby garáží pod týmito plochami, ktoré mali slúžiť pre potreby Krajského súdu. Hoci konkrétny projekt odhalený nebol, časť verejnosti a aktivistov sa proti zámeru hlasno ohradila, argumentujúc, že kvalita zelene nad garážami sa nemôže porovnávať s kvalitou zelene na normálnom teréne.

Odpor viedol k utlmeniu záujmu o ďalšie pokračovanie projektu, situácia tak ostáva po starom: zeleň je pomerne zanedbaná, fontány nemajú koho osviežovať, okolité chodníky sú pokryté autami. Architekt, ktorý mal zodpovedať za projekt, Matej Grébert z kancelárie Compass, potvrdil, že pri prípadnej výstavbe by nebol vyrúbaný žiaden strom a nad podzemnou stavbou by bol dva metre hrubý substrát, čo je dostatok aj pre rast veľkých stromov.

Jediný ako-tak pochopiteľný argument je poukázanie na blízkosť podzemnej garáže na Námestí Martina Benku, ktorá je údajne nedostatočne využitá, v tomto ohľade sa však situácia môže čoskoro zmeniť: s prijímanou parkovacou politikou a snahami Hlavného mesta o revitalizáciu verejných priestranstiev už nebude tolerované parkovanie na chodníkoch ako v súčasnosti. Pre mnohých obyvateľov aj návštevníkov to však bude znamenať nemožnosť zaparkovať, keďže ide o husto osídlenú časť mesta. Je zároveň naivné očakávať, že návštevníci súdu prestanú chodiť automobilmi, zvlášť ak nosia so sebou dôležité spisy. Jediným riešením tak bude využitie podzemných garáží, ktoré sa pravdepodobne veľmi rýchlo zaplnia.

Mesto by nemalo podľahnúť nimbyizmu zakrytému pod falošným pláštikom enviromentalizmu. Vysoká kvalita mestského prostredia je absolútne spojená s vysokou úrovňou verejného priestoru, ktorý musí byť predovšetkým bezpečný a bezbariérový. Snahy aktivistov aj časti miestnych obyvateľov bránia lepšiemu životu v štvrti, ktorá by mohla byť jednou z najpríjemnejších v Bratislave, ak by nebola tak zaťažená povrchovým parkovaním.

Nanešťastie, nejde o jediný takýto prípad v Bratislave. Hlavné mesto sa bude musieť rozhodnúť, či chce lepšie mesto pre ľudí a životné prostredie, alebo spokojných aktivistov a časť voličov. V mnohých témach – a toto je jedna z nich – totiž môže ísť o nezlučiteľné veci.

Fotografie z 19.11.2019

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.