Simona Schreinerová 22.11.2023 17:45

Nekonečný príbeh ekologickej katastrofy. Odstránenie Vrakunskej skládky sa odkladá

Skládka vo Vrakuni je jednou z najznámejších environmentálnych záťaží. Jej príbeh, ktorý bude zrejme ešte niekoľko rokov pokračovať, je v podstate celonárodnou témou. Sanácia nebezpečnej skládky má meškanie, ktoré má jasné dôvody.

Skládka vo Vrakuni. Zdroj: Google Maps

Sanáciu brzdia pripomienky

Vrakunská skládka je určite jednou z najznámejších environmentálnych záťaží na Slovensku. Dôvodom tejto „slávy“ je najmä otázka sanácie, ktorá sa rieši už niekoľko rokov. Znečistenie predstavuje pozostatok predchádzajúcej chemickej výroby v bývalej Dynamitke, resp. Istrocheme. 

Skládka začala vznikať v roku 1966. V tom čase sa príliš neuvažovalo nad tým, aké následky môže mať táto činnosť na životné prostredie a aké rozsiahle komplikácie prinesie. V súvislosti so skladovaním odpadu z chemickej výroby neplatili tak prísne kritériá, ktoré by vyžadovali vytváranie nepriepustných tesniacich prvkov.

Odpad bol vylievaný alebo ukladaný do koryta Mlynského ramena vo vrstvách s priestorom na následné prekrytie a zarovnanie skládky s terénom. Tento proces trval až 13 rokov. V roku 1980 prešla skládka procesom rekultivácie.

Dnes sú niektoré jej časti nevyužívanými plochami, zatiaľ čo ďalšie sú využívané ako prevádzkové a technologické plochy. O tom, že skladovanie odpadu z chemickej výroby bez primeraných opatrení predstavuje značný problém, už niet pochýb, čo dokazujú aj viaceré analýzy. 

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) sa touto záležitosťou začalo zaoberať v roku 1992, ale vyriešená nie je ani dnes. V roku 2016 bolo MŽP SR poverené odstránením skládky. Pôvodne sa očakávalo, že sanácia začne o dva roky neskôr, no prípravné práce sa začali až v roku 2019. Pôvodný termín ukončenia v lete 2023 sa stal iba nezrealizovanou víziou. 

Mestská časť Vrakuňa pred niekoľkými dňami zverejnila rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, ktorý schválil zmenu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže. Ministerstvo zdôvodnilo potrebu zmeny harmonogramu výskytom nepredvídateľných okolností.

Podľa rozhodnutia ide najmä o realizáciu doplnkového geologického prieskumu, obštrukcie súvisiace s vyvlastňovacími konaniami a súvisiacim stavebným povolením. Ďalšími dôvodmi sú výrazné narušenie logistickej a cenovej stability zmluvného vzťahu v dôsledku mimoriadnych udalostí v súvislosti s pandémiou, vojnovým konfliktom na Ukrajine či aktuálna značná finančná nestabilita.

Z týchto dôvodov prišlo podľa envirorezortu k omeškaniu, resp. oddialeniu realizácie nadväzujúcich častí diela a diela ako celku. Okrem toho vznikla aj potreba úpravy cien za zhotovenie diela. Podľa upraveného harmonogramu má stavebná príprava prebiehať od druhého polroka 2023 do polovice nasledujúceho roka. Sanačná etapa by mala trvať tri roky so začiatkom v prvom polroku 2024.

Kontrola realizácie sanačných prác odborným geologickým dohľadom sa plánuje na obdobie od prvého polroka 2024 do druhej polovice 2027. Vypracovanie a schvaľovanie záverečnej správy odborného geologického dohľadu má prebehnúť v druhom polroku 2027.

V lete tohto roka priniesla agentúra SITA informácie o tom, že sanácia skládky vo Vrakuni sa predraží z dôvodu nečinnosti vtedajšej vlády. Úradnícka vláda premiéra Ľudovíta Ódora poverila v tom čase MŽP SR podniknutím všetkých potrebných krokov, vedúcich k pokračovaniu sanácie. Navýšenie mali podľa predsedu Asociácie Envisan Igora Polčana spôsobiť okrem nečinnosti ministerstva aj iracionálne požiadavky verejnosti a správnych orgánov, ale tiež energetická kríza a inflácia. Sanácia mala byť financovaná z Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Problém je, že tento program končí v decembri 2023, takže jeho čerpanie už nebude možné. Pôvodne sa odhadovalo, že sanácia environmentálnej záťaže bude stáť 27,7 milióna eur bez DPH. Aktuálny odhad ceny sanácie sa navýšil na 33,3 milióna bez DPH, pričom sa má uhradiť z nového Operačného programu Slovensko.  

MŽP SR so zhotoviteľom projektu sanácie, spoločnosťou Envisan, 29. júna tohto roka podpísalo dodatok k zmluve, ktorá by inak vypršala 30. júna. „Ak by sa nestihol podpísať dodatok, existujúce stavebné povolenie a súvisiaca dokumentácia by stratili právoplatnosť a celý proces by sa musel začať nanovo,“ konštatoval Envisan.

Sanácia má byť riešená formou enkapsulácie, teda vybudovaním podzemnej tesniacej steny bentonitu. Siahať má do nepriepustného podložia, doplní ju povrchová tesniaca vrstva. Súčasťou projektu je aj posanačný monitoring.

Najväčším problémom skládky je však únik kontaminantov ako BTEX, chlórované uhľovodíky, PCB či pesticídy a herbicídy. Chemické látky prenikajú do pôdy, ale aj do podzemnej vody. Prítomnosť bývalej skládky síce nezabránila výstavbe v okolí, ale priniesla určité obmedzenia.

Rodinné domy nemôžu využívať podzemnú vodu a teda by nemali mať studne. Nebezpečenstvo ale nehrozí iba v blízkom okolí environmentálnej záťaže. Vrakunská skládka má potenciál ohroziť podzemné vody na Žitnom ostrove. Práve preto je sanácia horúcou témou a každé ďalšie zdržanie vyvoláva obavy.

Znečistenie sa nachádza pod podstatnou časťou Bratislavy a ohrozuje zdroje podzemnej vody aj zdravie obyvateľstva. Zdroj: OZ Za našu vodu via Denník N

Vrakunská skládka by mala byť iba začiatkom

Sanáciou skládky vo Vrakuni by sa odstraňovanie environmentálnych záťaží v Bratislave rozhodne nemalo skončiť. Rovnaký postup treba zvoliť aj v prípade skládky na Žabom majeri v Rači a predovšetkým v areáli Istrochemu v mestskej časti Nové Mesto.

Premena pozemkov bývalého závodu dnes nie je možná kvôli extrémnemu znečisteniu pôdy aj podzemnej vody, ktoré odhalil geologický prieskum z roku 2009. Viaceré objavené látky sú pre človeka karcinogénne a inak zdraviu škodlivé. Povolené limity sú pri viacerých látkach prekročené viac ako tisícnásobne. Miera znečistenia je podľa výsledkov na úrovni ekologickej havárie.

Environmentálna záťaž ovplyvňuje aj osídlené časti mesta, najmä Trnávku a časti Ružinova. Riešenie tohto problému spočíva vo veľkej a komplexnej dekontaminácii. Zahŕňať by mala odčerpanie kontaminovanej vody a odťaženie kontaminovanej pôdy. Problémom je avšak cena. Bývalý minister životného prostredia Ján Budaj odhadoval výšku nákladov na vyčistenie Istrochemu na 350 miliónov eur. Dnes bude určite vyššia. 

Odstraňovanie environmentálnych záťaží je dôležité z pohľadu zdravia obyvateľstva a kvality životného prostredia. Okrem toho ale umožní rozvoj lokalít a vyžívanie brownfieldov. Najmä v prípade Istrochemu ide o významné strategické rozvojové územie. Aktuálne rozvíjané iniciatívy, zamerané na hľadanie budúcej vízie územia, ostanú len akademickými úvahami, pokiaľ sa tento problém nepodarí vyriešiť. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.