Simona Schreinerová 21.08.2023 19:01

Konečne pôjde preč. Nebezpečná skládka sa má odstrániť, čistenie mešká roky

Vrakunská skládka je pozostatkom z chemickej výroby v niekdajšej Dynamitke. Skladovanie odpadu začalo v roku 1966, kedy sa ochrane životného prostredia a možným následkom v budúcnosti nevenovala prílišná pozornosť. Dnes je bývalá skládka problémom, s ktorým si Ministerstvo životného prostredia stále nevie rady.

Skládka vo Vrakuni. Zdroj: Google Maps

Konečne prichádza riešenie?

Vrakunská skládka predstavuje jednu z najznámejších environmentálnych záťaží na Slovensku. Otázka jej sanácie sa ťahá už roky. Keď sa v roku 1966 začalo skladovanie odpadu z chemickej výroby, nebolo nutné budovanie nepriepustných tesniacich prvkov. Odpad sa vo vrstvách navážal do koryta Mlynského ramena, pričom bol ponechaný priestor na prekrytie a zarovnane skládky s terénom. Skládkovanie trvalo celých 13 rokov.

Skládka prešla v roku 1980 rekultiváciou. Časť areálu tvoria nevyužívané plochy, ďalšiu časť zasa prevádzkové a technologické plochy. Dnes už je absolútne jasné, že skládkovanie odpadu z chemickej výroby bez adekvátnych opatrení je obrovský problém. Ministerstvo životného prostredia sa ním začalo zaoberať už v roku 1992, vyriešený však stále nie je a tento rok ani nebude.  

V roku 2016 bolo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) poverené odstránením skládky. Sanácia skládky sa mala začať o dva roky neskôr. Realita bola iná a prípravné práce začali až v roku 2019, pričom ukončenie sa plánovalo na leto 2023. Nestalo sa.

Podľa informácií SITA poverila úradnícka vláda premiéra Ľudovíta Ódora MŽP SR podniknutím všetkých potrebných krokov, vedúcich k pokračovaniu sanácie. V tomto momente je však zrejmé, že z dôvodu nečinnosti MŽP SR sa sanácia predraží. „Bohužiaľ, v dôsledku nečinnosti ministerstva počas jeho vedenia Jánom Budajom bolo nutné navýšiť sumu o viac ako päť miliónov eur,” skonštatoval predseda Asociácie Envisan Igor Polčan.

Navýšenie mali podľa Polčana spôsobiť okrem nečinnosti ministerstva aj iracionálne požiadavky verejnosti a správnych orgánov, ale tiež energetická kríza a inflácia. Sanácia sa mala financovať z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Ten končí v decembri tohto roka, takže jeho čerpanie už pravdepodobne nebude možné. V tom čase sa odhadovalo, že sanácia environmentálnej záťaže bude stáť 27,7 milióna eur bez DPH.

„V čase nástupu Jána Budaja na jar 2020 už bolo všetko pripravené a čakalo sa len na stavebné povolenie. To bolo vydané v máji 2021. Sanačné práce sa však nezačali, pretože minister proces sanácie blokoval,” uviedol Polčan.

Na základe poverenia aktuálnej vlády podpísalo MŽP SR so zhotoviteľom projektu sanácie 29. júna tohto roku dodatok k zmluve, ktorá by inak vypršala 30. júna. „Ak by sa nestihol podpísať dodatok, existujúce stavebné povolenie a súvisiaca dokumentácia by stratili právoplatnosť a celý proces by sa musel začať nanovo,“ konštatuje Envisan.

Aktuálny odhad ceny sanácie sa navýšil na 33,3 milióna bez DPH, pričom sa má uhradiť z nového Operačného programu Slovensko. Zo skládky roky unikajú kontaminanty ako BTEX, chlórované uhľovodíky, PCB či pesticídy a herbicídy. Sanácia má byť riešená formou enkapsulácie, teda vybudovaním podzemnej tesniacej steny bentonitu. Siahať má do nepriepustného podložia, doplní ju povrchová tesniaca vrstva. Súčasťou projektu je aj posanačný monitoring. Práce by mali byť hotové do decembra 2027.

Znečistenie sa nachádza pod podstatnou časťou Bratislavy a ohrozuje zdroje podzemnej vody aj zdravie obyvateľstva. Zdroj: OZ Za našu vodu via Denník N

Environmentálna záťaž nebráni výstavbe v okolí

V okolí envirozáťaže postupom času vznikla obytná zástavba rodinných a bytových domov. Keďže chemické látky prenikajú nielen do pôdy, ale aj do podzemnej vody, v rodinných domoch by nemali byť studne. Prítomnosť skládky samozrejme znehodnocuje pozemky aj samotné nehnuteľnosti. Odvážlivci, ktorí studne majú a vodu z nich používajú na polievanie plodín alebo dokonca na pitie, riskujú zdravie. Niektoré studne vznikli už v minulosti, nedá sa vylúčiť ani to, že si ľudia aj napriek zákazu vyhĺbili studne bez povolenia.

Pokiaľ obyvatelia využívajú výhrade vodu z verejného vodovodu, nemusia sa kontaminovanej vody obávať. Avšak prítomnosť nebezpečných chemických látok negatívne vplýva na hodnotu blízkych lokalít, o vplyve na životné prostredie nehovoriac. Sanácia by sa mala pohnúť čo najskôr, keďže Vrakunská skládka má potenciál ohroziť podzemné vody na Žitnom ostrove.

Z pohľadu mestskej časti Vrakuňa je skládka jedným z dôvodov, ktoré prispievajú k nie celkom šťastnému imidžu štvrte. Najmä v lokalite Nová Vrakuňa navyše absentuje lepšia občianska vybavenosť, za nevýhodu možno považovať aj blízkosť bratislavského letiska. Na druhej strane je pomerne dobre obslúžená verejnou dopravou s pozitívom je napojenie na známu cyklotrasu JuRaVa. Napriek viacerých slabým miestam tu v posledných rokoch vzniklo niekoľko zaujímavých rezidenčných projektov.

Development je aktívny najmä na Hradskej ulici, kde sa transformujú niekdajšie dlhé vidiecke dvory. Na Hradskej už bol zrealizovaný development Lesopark, vo výstavbe je Hradská Living a Hradská Gardens. V blízkosti environmentálnej záťaže sa nachádzajú aj projekty Artcentro (ulica Majoránová) a Lilium (ulica Na piesku). Problémom lokality bol aj stav frekventovanej Hradskej ulice, ktorá minulý rok prešla opravou v úseku od Majoránovej po Priehradnú.

Napriek skládke sa tak Nová Vrakuňa mení na relatívne husto zastavanú štvrť, kde sa výnimočne nájdu aj lepšie projekty. Z vyššie zmienených to je  Lesopark s relatívne dobrou dostupnosťou do Vrakunského lesoparku v blízkosti Malého Dunaja a zvyšku Mlynského ramena. Za Lesoparkom stojí developer Elite Holding a architekti RBB Architekti. Príjemné projekty by mohlo byť ešte lákavejšie, ak by ich nezatieňovala škvrna z minulosti v podobe roky neriešenej skládky.

Vrakuňa ale zďaleka nie je jediná lokalita, ktorá bojuje s problémom znečistenia. Na environmentálne záťaže sa naráža aj pri revitalizácii viacerých brownfieldov. „Len 15 zo 113 registrovaných brownfieldov je so záťažou, no zaťažené sú rozlohou veľké územia v minulosti významných priemyselných areálov. Iba samotné územie Istrochemu v Novom meste tvorí viac ako tri štvrtiny z celkovej rozlohy brownfieldov s environmentálnou záťažou,“ hovorí Magda Ďurdíková, architektka a koordinátorka pre aktualizáciu urbanistickej štúdie brownfieldov z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Koniec-koncov aj bratislavský downtown vznikol na mieste, postihnutom znečistením, ktoré vzniklo priesakom ropných látok po bývalej rafinérii Apollo. Minulý rok tak prebehlo čistenie environmentálnej záťaže v priestore, kde sa kedysi nachádzala fabrika Gumon. Komplexné čistenie bolo potrebné najmä pri výstavbe mosta Apollo, ale aj pri Sky Parku, Twin City, Eurovea, Panorama Towers či Nivy Centra.

Čoskoro by mala prísť na rad aj sanácia nebezpečnej bývalej skládky Vrakuni. Nateraz zostáva iba veriť, že ďalšia vláda nepríde spolu s ďalším „zázračným“ riešením, ktoré realizáciu opäť oddiali na neurčito.  

(YIM.BA, SITA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.