Adrian Gubčo 07.07.2023 11:51

Masívne znečistenie bude konečne minulosťou. Odstráni sa známa skládka, zmien treba viac

Život v podstatnej časti Bratislavy je narušený masívnym znečistením, ktoré je neželaným dedičstvom minulosti. Chemické závody Juraja Dimitrova (alebo Istrochem) neboli len významným podnikom, ale aj obrovským zdrojom devastácie životného prostredia. Teraz sa blíži odstránenie jedného z najhorších príkladov znečisťovania, v kontexte celého mesta je to ale málo.

Areál Istrochemu. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Istrochem, resp. Dimitrovka alebo Dynamit-Nobel, má dlhú históriu, siahajúcu do druhej polovice 19. storočia. Postupne obsadila obrovské územie, na ktorom sa vyrábali výbušniny, ale aj rozličné chemikálie, hnojivá, chemické vlákna a ďalšie produkty. Všetky aktivity boli spojené s produkciou mimoriadneho znečistenia aj odpadu, ktorý bolo potrebné niekde ukladať.

Podnik mal dve takéto skládky – na Žabom majeri a vo Vrakuni. Práve druhá je predmetom intenzívnej pozornosti verejnosti aj médií. Rozloha skládky je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Po analýze v roku 2014 bola preukázaná extrémna miera znečistenia, ktorá má vplyv na kvalitu podzemných vôd. Chemikálie zo skládky, vrátane pesticídov a herbicídov, prenikajú do vôd pod časťou Vrakune, Podunajských Biskupíc či Ružinova, v dôsledku čoho existuje zdravotné riziko pre ľudí, ktorí bývajú v blízkosti alebo by chceli využívať vodu zo studní.

Na základe toho padlo rozhodnutie o nutnosti odstránenia záťaže v podobe sanácie skládky. Má ísť o kombináciu pasívneho a aktívneho sanačného zásahu. V prvom prípade sa odpady uzavrú na mieste (tzv. enkapsulácia), v druhom dôjde k odstráneniu kontaminácie podzemnej vody v okolí skládky a odstraňovaniu kontaminovanej vody z priestoru uzatvoreného podzemnou tesniacou stenou. Práce sa mali začať už v roku 2018.

Doteraz sa však naplno nespustili. Zásadný krok padol až v uplynulých dňoch. Ministerstvo životného prostredia SR totiž podpísalo dodatok k zmluve o sanácii vrakunskej skládky. Po rokovaní vlády to uviedol šéf envirorezortu Milan Chrenko. „Prijali sme na vláde akčný plán pre Žitný ostrov. Minulý týždeň sme prijali uznesenie, v ktorom nám umožnila vláda pokračovať v sanácii. Následne sme podpísali dodatok k zmluve s konzorciom,“ povedal minister a deklaroval, že sa problému venujú. Dodal, že zmluva na sanáciu by vypršala 30. júna.

Predĺžením tak môžu požiadať o peniaze z operačného Programu Slovensko 2021 - 2027. Na sanáciu je potrebných okolo 40 miliónov eur. „Urobili sme všetky kroky, ktoré sme mohli, a dúfame, že sa to znovu naštartuje,“ podotkol Chrenko.

Asociácia Envisan, združujúca spoločnosti špecializujúce sa na sanáciu environmentálnych záťaží, podpísanie dodatku víta. Vo svojom stanovisku poukazuje, že sumu sanácie bolo potrebné zvýšiť o viac ako päť miliónov eur. Jej predseda Igor Polčan zároveň zdôraznil, že zvýšenie je dôsledkom nečinnosti bývalého ministra životného prostredia Jána Budaja, taktiež požiadaviek správnych orgánov či verejnosti. „V čase nástupu Jána Budaja na jar 2020 už bolo všetko pripravené a čakalo sa len na stavebné povolenie. To bolo vydané v máji 2021. Sanačné práce sa však nezačali, pretože minister proces sanácie blokoval," skonštatoval Polčan.

Sanácia by sa mohla spustiť v marci 2024 a trvať približne tri roky. Odborníci však predpokladajú, že postupný úbytok toxínov z podložia bude trvať desaťročia, úplné vyčistenie ešte dlhšie. Experti zo Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Bratislavským krajom pripravujú opatrenia, ako zlepšiť kvalitu pôd na mieste skládky, taktiež ale pripomínajú, že pôjde o proces, trvajúci dekády.

Znečistenie sa nachádza pod podstatnou časťou Bratislavy a ohrozuje zdroje podzemnej vody aj zdravie obyvateľstva. Zdroj: Zdroj: OZ Za našu vodu via Denník N

Len vrakunská skládka nestačí

Sanáciou vrakunskej skládky sa odstráni najvypuklejší problém, nie však najvážnejší. Rovnaký postup treba zvoliť aj v prípade skládky na Žabom majeri a predovšetkým v prípade areálu Istrochemu. Obrovský priestor v mestskej časti Nové Mesto (v kombinácii so Žabím majerom aj v Rači) predstavuje strategický smer rozvoja Bratislavy. Premena pozemkov bývalého závodu ale dnes nie je možná. Extrémne znečistenie je aj tam.

Ako vyplýva z geologického prieskumu z roku 2009 (odtajneného o desaťročie neskôr), v areáli je kontaminovaná pôda aj podzemná voda. Viaceré objavené látky sú pre človeka škodlivé, karcinogénne a inak zdraviu škodlivé. Povolené limity sú pri viacerých látkach prekročené viac ako tisícnásobne. Miera znečistenia je na úrovni ekologickej havárie. Ovplyvnené sú pritom aj osídlené časti mesta, najmä Trnávka a časti Ružinova.

Riešenie tohto problému spočíva vo veľkej a komplexnej dekontaminácii, zahŕňajúcej odčerpanie kontaminovanej vody a odťaženie kontaminovanú pôdy. Problémom je ale cena. Bývalý minister životného prostredia Ján Budaj odhadoval výšku odhadovaných nákladov na vyčistenie Istrochemu na 350 miliónov eur. Na riešenie ekologických záťaží je však v rámci eurofondov na najbližších niekoľko rokov pre celé Slovensko vyčlenených len 239 miliónov.

V tomto momente sa nezdá, že by existovalo volanie po vyčistení areálu. Mesto v rámci Urbanistickej štúdie brownfieldov na území hlavného mesta SR Bratislavy definovalo areál Istrochemu ako málo významný – okamžitému využitiu totiž bráni záťaž. Aktivita je tak v tomto smere nedostatočná.

Ak sa pritom spočíta plocha areálu Istrochemu so Žabím majerom a priemyselnou oblasťou medzi železničnou traťou 120, 132, Rožňavskou a Bojnickou ulicou (mimo areálu DPB), pôjde o 440 hektárov. Podľa analýz hustoty osídlenia architekta Pavla Hniličku na príklade Prahy má ideálna forma osídlenia – bloková štruktúra Vinohradov – hustotu 324 obyvateľov na hektár. V prepočte by to znamenalo miesto pre takmer 143-tisíc obyvateľov.

Aj keby sa tu nestavalo tak nahusto, stále ide o rezervu pre desiatky tisíc bytov a obyvateľov, ktoré a ktorých Bratislava potrebuje. Nedostatok dostupných bytov, nízka hustota zástavby, slabá efektivita verejnej dopravy, obmedzený objem financií a problémy malého podnikania v konkurencii veľkých nákupných centier boli identifikované ako významné problémy mesta. Riešenie spočíva vo zvýšení počtu obyvateľov pri súčasnom lepšom využití územia, teda transformácii bývalých výrobných zón.

Žiadna z nich je taká dôležitá ako práve Istrochem, hoci nikde nebude prestavba taká náročná ako práve tam. Pre budúcnosť Bratislavy je to ale nutnosť – nielen kvôli ekonomike či urbanistickému významu, ale aj zdraviu obyvateľstva a kvalite životného prostredia. Z tohto dôvodu by sa malo vyčistenie Istrochemu stať národným záujmom.

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.