Martina Gregová 12.08.2024 17:45

Návšteva Národnej galérie zadarmo? Špičkové kultúrne inštitúcie nie sú o zarábaní peňazí, otvárajú sa verejnosti

Čas od času sa objavia názory, že mnohé kultúrne inštitúcie vrátane tých verejných by si na seba mali vedieť zarobiť. Ich sprístupnenie občanom zadarmo, hoci aj na krátky čas, je tak vnímané kriticky. V mnohých svetových galériách sa pritom také niečo deje úplne bežne. Príkladom je projekt ATLAS v pražskej Národnej galérii, ktorý priniesol verejnosti dotyk s umením bez poplatkov. 

Zdroj: Studio Flusser

Národná galéria v Prahe je štátna organizácia, ktorá spravuje najväčšiu zbierku výtvarného umenia v celom Česku. Jej história siaha až do roku 1796, keď sa skupina významných predstaviteľov českej šľachty spolu s niekoľkými vzdelanými mešťanmi rozhodla založiť dve inštitúcie, ktoré Prahe vtedy chýbali – Akadémiu umení a verejne prístupnú Obrazovú galériu.

Na ústrednú umeleckú zbierku novovzniknutého štátu sa galéria Spoločnosti vlasteneckých priateľov umenia premenila v roku 1918. Keď sa do vedenia inštitúcie dostal Vincenc Kramář, premenil ju na modernú a profesionálne riadenú verejnú galériu. Dnes NGP disponuje niekoľkými kolekciami, medzi ktoré patrí napríklad Zbierka starých majstrov, Zbierka moderného umenia, Umelecká zbierka po roku 1945, Zbierka ázijského umenia či rozsiahla zbierka tlačí a kresieb.

Okrem umenia sa však v budove nachádza niekoľko voľnočasových priestorov pre deti a dospelých. Galéria disponuje časťami, v ktorých si ľudia môžu zacvičiť jogu či vypiť kávu, zatiaľ čo sa ich deti hrajú medzi exponátmi. Navyše sú sprístupnené všetkým zadarmo. Za návrhom týchto unikátnych priestorov stojí známe české štúdio NO Architects. Projekt dostal názov ATLAS, čo je skratka pre Ateliér tvorby a laboratórium asociatívneho snívania.

„ATLAS je v podstate veľká mestská obývačka. Aj tu môžete byť chvíľu doma. Kultivovane sa usaďte, ale aj lenivo sa natiahnite na gauč, čítajte v knižnici, pozerajte sa von oknom, cvičte na hudobný nástroj, pracujte na notebooku, uviaznite v online vesmíre, hrajte sa, dojčite, cvičte, pokecajte si s návštevníkom, dajte si šálku kávy a v neposlednom rade si vychutnajte umenie, ktorého sa môžete beztrestne dotknúť, ak cítite potrebu,“ opisujú projekt jeho autori.

To, čo sa u nás dnes zdá (až na výnimky) takmer nepredstaviteľné, vrátane sprístupnenia priestorov Národnej galérie návštevníkom zadarmo, pritom odráža moderné trendy vo svete verejných galérií. Podobné zámery totiž kultúrne inštitúcie viac približujú širokej verejnosti, čím podporujú jej návštevnosť vo všeobecnosti.

Podľa slov autorov a autoriek rekonštrukcie bolo hlavným cieľom projektu ATLAS naplniť celé podlažie niečím zmysluplným, čo podporí slobodné konanie návštevníkov. Vďaka tomuto prístupu sa pasívna, umelecky zameraná návšteva galérie môže poľahky zmeniť na plnohodnotný spoločenský či dokonca relaxačný zážitok.

„Sprístupnili sme všetky okná, otvorili výhľady a dali hlas mriežke železobetónovej konštrukcie. Zvyšok sme našli v pivniciach a skladoch Národnej galérie: použili sme zbúrané polotovary zo starších výstav a inštalácií, kombinovali ich, skracovali nohy, pridávali rukoväte, premaľovali, prevracali... a vdýchli im život druhýkrát,“ približujú architekti svoj hlavný zámer.

Na prvý pohľad strohá architektúra vnútorných priestorov galérie ožila predovšetkým vďaka netradičným farebným kombináciám nových prvkov. V priestore určenom na cvičenie bolo hlavné pódium natreté nažlto, knižnica a študovňa sa zas odlíšili tmavomodrým nábytkom a maľovkami. Hneď vedľa vstupných dverí bol umiestnený sýtočervený bar.

Rovnaké farby sa následne dostávajú aj do špecifických výstavných priestorov. Ich jedinečnosť spočíva v tom, že sa v nich návštevníci môžu dotýkať všetkých exponátov. K dispozícii sú tu tiež rôzne druhy na mieru navrhnutého sedenia. Vo všetkých riešených priestoroch boli existujúce okenice premaľované namodro, vďaka čomu boli nové vstupy do interiéru prepojené s výnimočnou funkcionalistickou architektúrou Veletržného paláca, kde NG sídli. 

Rozpočet na celý projekt bol stanovený na sumu 1 milión českých korún (takmer 40-tisíc eur), a to vrátane vystavovaného umenia a honorárov pre všetkých, ktorí sa na jeho tvorbe podieľali. Ako Národná galéria v Prahe avizovala ešte v roku 2022, priestory boli zriadené na základe podnetov a potrieb návštevníkov.

„Cieľom je, aby sa definícia múzea alebo galérie rozšírila. Sprístupňujeme priestor galérie. Tá už nie je len miestom pre ľudí vzdelaných v umení, ktorí o ňom môžu diskutovať, ale predovšetkým pre tých, ktorí majú silnú túžbu tráviť čas v blízkosti umenia a dozvedieť sa o ňom viac. Interaktivita je dôležitá," uviedla pre ČT24 Alicja Knastová, generálna riaditeľka Národnej galérie Praha.

Príťažlivý projekt ATLAS môže byť cennou inšpiráciou k podpore návštevnosti kultúrnych inštitúcií aj na Slovensku. Vo vyspelej krajine totiž galérie už dávno nie sú len miestami, kde sa vystavuje umenie vo forme obrazov či sôch. V ideálnom prípade sú tiež miestami, kde dochádza k podpore komunitného života a vzdelávania. Ako dokazuje úspešný príklad z Česka, môže sa to diať dokonca aj spôsobom, ktorý galerijné priestory sprístupní návštevníkom zadarmo.

Národné inštitúcie totiž nie sú o zarábaní peňazí ani o premieňaní umenia na čísla. Ich hlavnou úlohou je edukácia a kultivácia spoločnosti. Pamätať by si to mohli aj mnohí zástancovia názoru, že galéria musí byť zisková. Ide o nepochopenie účelu a významu tohto druhu zariadenia. 

(NGP, NO Architects, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.