Martina Gregová 24.09.2024 20:46

Namiesto diaľnice kúsok prírody. Pod mestami prežívajú zasypané rieky, vyspelé mestá ich obnovujú

Predtým, ako mestá narástli a pokryli okolitú krajinu, bola táto tvorená mozaikou polí, lesov, lúk či vodných tokov. Dnes sú mnohé potoky či rieky zasypané či odkanalizované, v podzemí sa však naďalej skrývajú. To bol aj prípad riečky Cheonggyecheon v centre juhokórejskej metropoly Soul. Príbeh jej obnovenia a vytvorenia prírodného prostredia namiesto rušnej diaľnice je dodnes vzorom pre mestá na celom svete. 

Autor: Nghia Khanh

Cheonggyecheon je 10,9 kilometra dlhý vodný tok, ktorý prechádza centrom obrovského hlavného mesta Južnej Kórey Soul. Až do druhej polovice 20. storočia bol tento potok udržiavaný ako súčasť historickej kanalizácie. Po kórejskej vojne sa do Soulu začalo sťahovať čoraz viac ľudí, čo si vyžiadalo prudký rozvoj cestnej infraštruktúry. V roku 1976 bol preto vodný tok v dĺžke 5,6 kilometra prekrytý vyvýšenou diaľnicou širokou 50 metrov.

Oblasť sa týmto krokom stala príkladom úspešnej industrializácie a modernizácie Južnej Kórey a zároveň ukážkou podriadenia prírodných prvkov stále sa rozširujúcej cestnej sieti. Objavili sa však aj hlasy, ktoré s prekrytím riečky nesúhlasili. „V 80. rokoch sa objavili obavy, týkajúce sa zvyšujúcich sa zdravotných rizík zo znečistenej vody pod cestou, znečistenia ovzdušia spôsobeného premávkou a čoraz zhoršujúcej stability konštrukcie diaľnice. Betónový kryt nielenže maskoval kľúčovú súčasť prírodného dedičstva mesta, ale tiež zhoršil kvalitu mestského života obyvateľov,“ tvrdia architekti z kancelárie Mikyoung Kim Design, ktorí boli oslovení pre obnovu toku. 

Keď v roku 2003 spustila mestská samospráva projekt obnovy a renaturalizácie okolia Cheonggyecheon, išlo o jeden z najambicióznejších projektov svojho druhu na svete. Cieľom bolo znovuzačleniť významný vodný prvok do mestskej štruktúry, oživiť históriu miesta, jeho jedinečný genius loci a podporiť miestnu ekonomiku.

Diaľnica bola odstránená a okolie potoka sprístupnené verejnosti len po dvoch rokoch prác, čo je v našich končinách nepredstaviteľné. Cheonggyecheon sa rýchlo zaradil medzi popredné turistické lokality v Soule a zožal veľký úspech aj medzi miestnymi obyvateľmi. Okrem podpory cestovného ruchu a vytvorenia nových kvalitných verejných priestranstiev bolo súčasťou projektu aj vyčistenie koryta, zabezpečenie konštantného prítoku vody do potoka a následná výsadba nových biotopov. Projekt renaturalizácie tak vo výsledku prilákal do lokality množstvo druhov rýb, vtákov a hmyzu.

Nová vegetácia v okolí vodného toku bola vyberaná na základe lokalít s podobnou topografiou a druhovou rozmanitosťou, ako mal dovtedy diaľnicou prekrytý Cheonggyecheon. „Dizajnéri sa museli pozrieť na potoky Yongsoo a Youdong ako na referencie, aby vyhodnotili ich vlastnosti, oba vzdialené viac ako 100 km od potoka prechádzajúceho centrom Soulu. To viedlo k vytvoreniu vegetačných profilov, ktoré by sa použili na opätovnú výsadbu pôvodných druhov v oblasti,“ vysvetľuje radnica.

Z hľadiska verejného priestoru v okolí potoka pribudla sieť peších chodníkov, miest na sedenie alebo voľných priestranstiev, vhodných na usporadúvanie kultúrnych či komunitných podujatí. Vytvorené boli aj lokality, kde si miestni môžu posedieť v tieni stromov. Určité časti potoka boli ponechané napospas prírode, vďaka čomu sa v nich dnes nachádza pomerne bujná vegetácia.

Tento obrovský projekt zároveň pomohol aj miestnej ekonomike. Negatívom pre obyvateľov lokality sa však stalo postupné zvyšovanie cien nájmov za kancelárie či bytové jednotky v okolí populárneho verejného priestoru. Už krátko po jeho dokončení vzrástli ceny nájmov v blízkosti renaturalizovaného územia o približne 13%.

Obnova historického kanála na úkor zredukovania automobilovej dopravy v Soule nie je ani zďaleka jediným projektom svojho druhu. Podobnú realizáciu sa podarilo len nedávno dokončiť aj v holandskom Utrechte. V roku 1958 bol postavený cestný okruh, ktorý kanál v susedstve centra mesta pretvoril na hlavnú dopravnú tepnu danej oblasti. Pôvodná vodná plocha bola vtedy odvodnená, aby uvoľnila miesto rozvoju automobilovej dopravy. Tento počin mal však katastrofálne následky pre verejný priestor v centre mesta.

Obyvatelia sa týmto rozhodnutím cítili dlhé roky zanedbávaní. Zásadným krokom, smerujúcim k vytvoreniu projektu, bolo referendum v roku 2002. Občania Utrechtu v ňom odhlasovali obnovu Catharijnesinge. Kanál, ktorý bol dlhé roky nahradený cestnou komunikáciou, sa vďaka projektu vrátil do svojho pôvodného stavu. Autorom návrhu sa tak podarilo zredukovať automobilovú dopravu a uprednostniť pohyb chodcov a cyklistov.

Okrem pozitívneho ekologického dopadu, podobné projekty zvyšujú sociálnu interakciu obyvateľov mesta a zlepšujú kvalitu mestského verejného priestoru opätovným zavedením vody a biodiverzity. Ide o odvážny, radikálny zásah na zlepšenie verejného priestoru, ktorý obnoví vodu, prírodu a pamäť historického a prírodného dedičstva mesta. Zároveň ho zbaví prebytočnej automobilovej dopravy.

Aj v Bratislave sa dnes nachádzajú mnohé prekryté vodné toky alebo plochy. Najvýraznejším z nich je Mlynské rameno, ktoré bolo prekryté v záujme výstavby sídliska v Ružinove. V niektorých lokalitách by sa teoreticky ešte dalo obnoviť - to je ale úvaha do veľmi vzdialenej budúcnosti. 

(Archdaily, The Soul of Seoul, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.