Znepokojené matky 30.06.2023 18:09

Mesto len pre zdravých. Bratislava je bariérová, ukazuje to fascinujúca výstava

Život v znevýhodnení by si mal aspoň na istý čas vyskúšať každý z nás. Vtedy sa ľuďom často otvoria oči a uvidia bariéry, ktoré sú inokedy neviditeľné. Napríklad, že aj tie tri schody pred domom je ťažké prekonať so zlomenou nohou. Alebo že kočíkovať dieťa po meste pomedzi všetky obrubníky a zaparkované autá nie je také príjemné.

Autorka: Ivana Némethová

Vypočuť si zážitky a reflektovať potreby ľudí, ktorí sú veľkú časť svojho života odkázaní na invalidný vozík, by mala byť povinná jazda všetkých, ktorí navrhujú legislatívu a podieľajú sa na tvorbe priestorov okolo nás.

Aktuálne sa v Galérii Medium v Bratislave koná výstava vizuálnej umelkyne Zorky Lednárovej „Cesta mesta“. Zorka je úspešná sochárka žijúca v Nemecku a pre svalovú dystrofiu sa pohybuje na elektrickom vozíku. Dlhodobo sa vyjadruje k stavu verejných budov, priestorov a služieb, pričom jej porovnanie situácie na Slovensku a v Nemecku je naozaj smutné.

V rámci tejto výstavy 22. júna zorganizovala diskusiu na nádvorí galérie, kde sprístupnili aj vonkajšiu časť expozície. Tá pozostáva z novovytvoreného chodníka z mačacích hláv a rôznych bariérových prvkov, ktoré sa bežne nachádzajú v slovenských uliciach – smetný kôš uprostred chodníka, nájazdy s prudkým sklonom alebo retardéry. Sú to prvky, nad ktorými sa zdravý človek bežne nepozastaví, ale pre človeka na vozíku, s detským kočíkom alebo o paličke môžu predstavovať zásadnú prekážku. Priamo na mieste sú pripravené invalidné vozíky, na ktorých si to návštevníci môžu vyskúšať.

Diskusie, ktorú moderoval Michal Hvorecký, sa zúčastnili viaceré osobnosti, ktoré sa touto témou buď odborne zaoberajú, alebo ju vnímajú aj z vlastnej skúsenosti ako občania so zdravotným znevýhodnením. Zámerom diskusie bolo otvorenie problematiky bariér v našej spoločnosti medzi zástupcami vysokého školstva, magistrátu, ako aj iniciatív a jednotlivcov, ktorí upozorňujú na problematiku bariérovosti verejných priestorov. Bariéry však nie sú len v priestore, sú aj v našich hlavách. Myšlienka, ktorá sa niesla celou diskusiou bola nasledovná: Vyspelosť našej spoločnosti sa dá spoznať podľa toho, ako sa správame k tým najzraniteľnejším.

Slovo inklúzia sa skloňuje na mnoho spôsobov. Čo znamená tento pojem pre nás, ako ho vnímame v pohľade na architektúru a mestské priestory?

V architektonickej tvorbe je základným nástrojom inklúzie univerzálne navrhovanie. Architekti a dizajnéri sú zo školy vybavení vedomosťami, ako navrhovať bezbariérové riešenia, hlavne s dôrazom na normy a technické detaily. Ich aplikovanie v praxi by malo byť samozrejmosťou, aj keď, bohužiaľ, nie je. Samozrejme, nie vždy je to spôsobené vinou našej profesie. Investícia do debarierizácie starších stavieb a navrhovanie priestorov pre ľudí s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami zaostáva a väčšinou sa skladá z povinnej jazdy základnej vybavenosti: rampa, výťah a toaleta.

Toto však nie je inklúzia. Nesmieme zostať len na úrovni riešenia fyzických a zdravotných prekážok. Inkluzívnosť znamená zapojenie naozaj všetkých ľudí a zvýšenie kvality ich života. Zásadné kvality pre inkluzívne navrhovanie sú zvedavosť, otvorenosť a kreativita. Musíme sa pozrieť na problém nielen cez našu skúsenosť, ale aj optikou ostatných, ktorí sú zraniteľnejší. Pýtajme sa otázky a načúvajme. Napríklad: Je táto ulica bezpečná a príjemná aj pre chodcov a cyklistov? Cítia sa v tomto priestore bezpečne aj ženy?

Majú deti dostatok možností hrať sa a pohybovať sa samostatne? Je toto prostredie zrozumiteľné aj pre cudzincov? Ako v meste trávia voľný čas tínedžeri, dôchodcovia, ľudia s nižším príjmom? Koho hlas nie je vypočutý, kto tu chýba?

Sme uprostred klimatickej krízy, čelíme veľkým výzvam, naším cieľom by malo byť vytvorenie odolnejšieho a udržateľnejšieho mesta, ktoré bude vedieť čeliť výzvam prítomnosti aj budúcnosti. Rozvoj spoločnosti by mal smerovať k sociálnej udržateľnosti, k architektúre, ktorá kreuje priestor a miesto, zabezpečuje správnu infraštruktúru na podporu silného spoločenského a kultúrneho života a vytvára príležitosť na zapojenie ľudí.

Zapojením rôznych ľudí dostávame možnosť lepšie sa spoznať, a práve pri spoznávaní vzniká ľudské pochopenie a empatia, ktorú naša spoločnosť potrebuje. Inkluzívnym a participatívnym plánovaním priestorov, ulíc alebo miest môžeme zamedziť diskriminácii a atomizácii spoločnosti, ktorá v súčasnosti prebieha a z politického hľadiska je radikalizujúca a nebezpečná. Zo životných skúseností a stretnutí s ľuďmi, ktorí sú iní ako naša „bublina“, môžeme len získať. Ako píše Rutger Bregman v knihe Ľudskosť: „Kontakt podnecuje dôveru, spolupatričnosť a vzájomnú láskavosť. Pomáha nám vidieť svet očami druhých.“

Autorka: Ivana Némethová

Výstavu Zorky Lednárovej Cesta mesta môžete navštíviť ešte do nedele 9. júla 2023 v Galérii Medium na Hviezdoslavovom námestí. Viac info tu. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.