Úradné budovy nemusia vyžarovať vždy len prísnosť a autoritu. Môže ísť aj o príjemné miesto s presne opačným charakterom. Dokazuje to návrh azylového súdu od svetoznámeho architektonického štúdia, ktorý spája dve významné súdne do budovy do jedného uceleného komplexu. Ten by mal symbolizovať spravodlivosť, transparentnosť a žiadateľom poskytnúť príjemnejšie a bezpečnejšie prostredie.
Vo Francúzsku o azyl každoročne žiada niekoľkotisíc ľudí, pochádzajúcich z rôznych krajín sveta. Národný azylový súd (CNDA) je poslednou inštitúciou, na ktorej sa jednotlivci môžu odvolať voči zamietavému rozhodnutiu o získaní štatútu utečenca či voči rozhodnutiu o jeho odňatí. Táto inštitúcia je tak poslednou jurisdikciou v procese rozhodovania o budúcnosti mnohých žiadateľov.
Architekti zo známeho štúdia Snøhetta boli spolu s Eiffage Construction a spoločnosťami OTEIS a AMOES vybraní, aby navrhli novú podobu Národného azylového súdu a Správneho súdu v Montreuil. Tieto dve jurisdikcie budú totiž už čoskoro zdieľať jeden ucelený komplex. Autori návrhu však pri tomto projekte čelili otázke, s ktorou sa vo svojej praxi rozhodne nestretne každý architekt. „Ako môže architektúra a krajina pomôcť pri podpore žiadateľov, ktorí sú vystavení skúsenosti, ktorá môže zmeniť celý ich život?”
Projekt zahŕňa obnovu a rekonštrukciu existujúcej desaťpodlažnej budovy, pôvodne navrhnutej v roku 1963. Pri pohľade z ulice bude fasáda budovy zrekonštruovaná a jej pôvodné tvaroslovie ostane zachované. Z vonkajšej strany si teda ponechá monumentálne pôsobiace betónové priečelie s menšími okennými otvormi. Naopak po vstupe dovnútra objektu sa návštevníci a zamestnanci ocitnú v presvetlených a otvorených priestoroch s výhľadom do záhrady.
V rámci dispozičného riešenia boli dve inštitúcie umiestnené na opačných stranách komplexu. Medzi nimi sa následne budú nachádzať viaceré služby ako škôlka, športová hala či reštaurácia. Všetky tieto priestory sú sústredené okolo hlavnej záhrady.
Medzi hlavné ciele návrhu nového komplexu patrí vytvorenie príjemnejšieho a bezpečnejšieho prostredia. Vďaka zlúčeniu dvoch inštitúcii do jedného areálu mohli vzniknúť rozsiahlejšie spoločné priestory, v ktorých žiadatelia vnímajú väčší pocit spolupatričnosti. Vytvorením vnútorného átria navyše vznikol bezpečný priestor, pocitovo aj funkčne oddelený od okolitého diania. Veľkoryso nadimenzovaná vnútorná záhrada má rozlohu vyše 700 metrov štvorcových.
„Týmto gestom sme chceli docieliť podporu ľudí, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii a poskytnúť im miesta pokoja a úľavy, dúfajúc, že ich skúsenosti budú menej stresujúce,” vysvetľuje spoluzakladateľ štúdia Snøhetta, Kjetil Trædal Thorsen a poukazuje tak na fakt, ktorému by mali čeliť objekty obdobnej funkcie po celom svete. Správne navrhnutá architektúra totiž skutočne môže zmierniť negatívne zážitky človeka, ktorý sa ocitne v podobnej situácii.
Druhým nesmierne dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil celkový návrh, je snaha o to, aby sa nový komplex stal symbolom spravodlivosti a transparentnosti. Na tento fakt nadviazala najmä koncepcia fasády objektu, ktorá sa vo vnútornej časti vyznačuje použitím veľkorozmerných sklenených tabúľ. Vďaka tomuto princípu sú spoločné priestory dostatočné presvetlené, čo rozhodne prispieva k pozitívnemu vnímaniu celého objektu a pobytu v ňom.
Celkové riešenie najlepšie vystihujú slova Kjetila Trædala Thorsena: „Premiestnenie Národného azylového súdu a Správneho súdu v Monreuil poskytuje cennú príležitosť ponoriť sa hlboko do niektorých hlavných problémov našej doby: rehabilitácia existujúceho architektonického dedičstva v kombinácii s príkladnou novou architektúrou, vonkajšími verejnými priestormi a dostupnosť pre všetkých. Projekt sa zaoberá nielen funkciou, ale aj emocionálnou stránkou budovy.”
Projekt zároveň predstavuje jednu z prvých etáp ambiciózneho plánu mestskej obnovy štvrte La Noue v Montreuil, predmestia východne od Paríža, ktorý zahŕňa aj výstavbu nových škôl, športových a rezidenčných objektov. Začiatok stavebných prác je naplánovaný na rok 2024, ukončenie sa očakáva v roku 2026.
Ide o príkladný prístup, zvlášť v kontexte slovenských skúseností. Či už ide o Úrad hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave alebo o iné inštitúcie, ktoré musí žiadateľ v procese prehodnocovania navštíviť, rozhodne sa v ich priestoroch nestretne ani s jedným z vyššie spomínaných princípov. Zatiaľ čo v iných krajinách sa verejný sektor aj prostredníctvom architektúry snaží o spríjemnenie administratívnych či súdnych procesov, u nás zatiaľ podobné princípy nevyužívame. Úradné či súdne budovy a ich areály tak neďalej ostávajú nevľúdnymi miestami, a to nielen z pohľadu architektúry, vnútorných priestorov alebo ich celkového zapojenia do mestského organizmu, ale aj vytváraní pozitívneho pocitu u návštevníka.
(Snøhetta, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac