Simona Schreinerová 28.05.2024 12:31

Kvalita zelene bude vďaka ekoindexu vyššia, podmienky pre udržateľnosť sú však nepriaznivé, hovoria experti (anketa)

Bratislava sa pripravuje na zavedenie ekoindexu, ktorý má posunúť hodnotenie zelene na novú úroveň. Na rozdiel od doterajšieho koeficientu zelene, ktorý sa zameriaval len na kvantitu zelenej plochy, ekoindex komplexne hodnotí ekologickú účinnosť mestských priestorov. Aký vplyv bude mať na výstavbu?

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Ekoindex je súčasťou vyhlášky č. 392/2023 Z. z. Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Mestá Bratislava a Košice sa už môžu riadiť ekoindexom, ktorý zohľadňuje rôzne faktory ako typ zelene, vodné prvky, povrchy chodníkov, zastrešenie budov a biodiverzitu.

Metódy podobné ekoindexu sa už používajú v mestách ako Londýn, Malmö či Helsinki. Bratislava si však musela vytvoriť vlastný nástroj, ktorý zohľadňuje špecifické potreby a podmienky mesta. Ekoindex tak berie do úvahy klimatické faktory, dostupnosť priestoru a iné lokálne aspekty.

 

Otázky:

• Akým spôsobom môže ekoindex ovplyvniť kvalitu mestskej zelene?

• Ako podľa Vás ekoindex ovplyvní podobu výstavby?

• Aké opatrenia alebo legislatívne zmeny by boli podľa vás potrebné, aby boli mestá udržateľnejšie?

 

Odpovedajú:

• Martin Stohl, ESG manažér JTRE

• Michal Hájek, šéf oddelenia marketingu a PR Corwin

• Michaela Pavelková, PR špecialistka Metropolitného inštitútu Bratislavy

• Milota Sidorová, podpredsedníčka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR

• Katarína Štefancová, vedúca oddelenia metodiky, výskumu a inovácií územného plánovania, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR

 

Cieľom ekoindexu je rozvoj kvalitnej zelene. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Akým spôsobom môže ekoindex ovplyvniť kvalitu mestskej zelene?

Martin Stohl: Vítame iniciatívu mesta Bratislava sústrediť sa väčšmi okrem kvantity aj na kvalitu mestskej zelene, ktorá je dôležitá pre zlepšenie mikroklímy, podporu biodiverzity či zadržiavanie zrážok. Reflektuje to aj ambícia nahradiť súčasný koeficient zelene ekoindexom, ktorý má okrem množstva zelene zabezpečiť aj jej ekologickú účinnosť.

Mal by teda priniesť návod ako komponovať vegetačné plochy v meste tak, aby boli odolné voči zmenám klímy a dokázali sa im prispôsobiť, pričom by neboli náročné na údržbu a starostlivosť. O to isté nám ide aj v našich projektoch, pričom sa zameriavame na tvorbu ucelených multifunkčných štvrtí.

Tento prístup má väčší prínos pre udržateľný rozvoj mesta ako len výstavba jednotlivých budov. V Bratislave máme aj dnes veľké plochy zelene, ale rôznej kvality a práve na tú by mal ekoindex klásť väčší dôraz. Súčasne sa prvýkrát systematicky zavádza požiadavka na zelené strechy, kde je obrovský potenciál pre zlepšenie klímy a biodiverzity v meste.

Michal Hájek: Keďže nový ekoindex bude platiť len pre územie Mlynských Nív a našich projektov vrátane Palmy sa netýka, neprináleží nám komentovať jeho dopady na podobu výstavby či mestskú zeleň.

Michaela Pavelková: Prostredníctvom ekoindexu (Ekoi) má mesto v rukách silnú reguláciu toho, akú kvalitu verejných priestorov bude prinášať a preferovať samotná samospráva a nové developerské projekty. Jeho cieľom je budovanie prírode blízkych plôch zelenomodrej infraštruktúry (ZMI), ktorá zabezpečí ekologickú stabilitu urbánnej krajiny a zároveň prispeje k zlepšeniu kvality verejných priestorov.

To je možné dosiahnuť tým, že Ekoi priorizuje kompaktné plochy zelene s nízkymi nárokmi na údržbu, čím sa okrem iného podporuje biodiverzita, zlepšuje mikroklíma a infiltrácia zrážok, a taktiež dochádza k znižovaniu ekonomických požiadaviek na dlhodobú údržbu vegetačných plôch. 

Používanie Ekoi vedie k vytvoreniu vyššej úrovne rozmanitosti zelenomodrej infraštruktúry, k rozvíjaniu spojenia medzi architektúrou a prírodnou krajinou a k zlepšeniu kvality životného prostredia mesta. V konečnom dôsledku, Ekoi je pomocným a vodiacim nástrojom pre zavádzanie adaptačných a mitigačných opatrení, ktoré majú aktuálne iba odporúčací charakter.

Súčasné hodnotenie iba kvantity zelene prostredníctvom koeficientu zelene (KZ) vytvára jednotvárne, uniformné typy vegetácie v mestskej krajine bez zohľadnenia udržateľnosti v zmysle nastavenia klimatickej odolnosti a prispôsobivosti. Zameraním sa nielen na veľkosť vegetačných plôch, ale aj jej kvalitu vzniká predpoklad a pozitívna motivácia k aplikácii adaptačno-mitigačných opatrení. 

Milota Sidorová: Ekoindex je komplexným nástrojom priestorovej regulácie, ktorý môžu použiť hlavné mesto Bratislava a mesto Košice vo svojich metropolitných územných plánoch. Vznikol ako súčasť výskumno-developerského (R&D) projektu, ktorý pre Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR zabezpečuje Technická univerzita v Košiciach.

Konkrétne v tomto prípade bol do spolupráce na Proof of concept 2, ktorým je Smart plán zóny, zapojený aj Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý pripravil teoretický rámec v podobe Manuálu ekoindexu.

Tento dokument náš úrad v spolupráci s útvarmi hlavných architektov miest Bratislavy a Košice následne rozpracoval do podrobného popisu regulatívu ekoindexu ako regulačného nástroja pre metropolitný územný plán s popisom jeho jednotlivých požiadaviek, limitov a výpočtu pre použitie v praxi a premietol ho do návrhu vyhlášky o metodike a štandardoch spracovania územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov, ktorá je pripravená na schválenie a mala by vstúpiť do účinnosti už k 1.7.2024.

Katarína Štefancová: Prostredníctvom ekoindexu je možné nastaviť kvantitatívne limity a kvalitatívne požiadavky na vegetačné plochy v konkrétnych priestorovo-funkčných celkoch alebo priestorovo-funkčných častiach, ktoré budú vymedzené metropolitnými plánmi. Cieľom je najmä zvýšenie adaptačno-mitigačnej kapacity mesta a podpora biodiverzity.

Ekoindex rozlišuje 4 typy kvalitatívnych požiadaviek na vegetačné plochy a podporuje navrhovanie vegetačných plôch na konštrukciách stavieb možnosťou ich redukovaného zápočtu do celkového limitu ekoindexu. Zohľadňuje až 16 kategórii typov povrchov, ktoré sa môžu nachádzať v spevnených, ale priepustných plochách bez vegetácie, na konštrukciách striech podzemných stavieb, na konštrukciách striech a na fasádach na nadzemných budovách a na prírodnom teréne.

Jednotlivé kategórie povrchov sa líšia sumou listovej plochy, ktorá má priamy dosah na mieru ochladzovania mestského priestoru a taktiež mierou poskytovania ekosystémových služieb. Vegetačné plochy s prírode blízkou výsadbou a manažmentom sú však prirodzene kvalitatívne vyššie hodnotené ako vegetačné plochy s trávnatou monokultúrou a intenzívnym manažmentom.  

Ekoindex motivuje investorov a stavebníkov k vytváraniu kvalitných a udržateľných vegetačných plôch, ktoré môžu vznikať aj na strechách nadzemných aj podzemných budov, na fasádach alebo na spevnených plochách a prírodnom teréne.

Citácia z Manuálu ekoindexu, autorka Mgr. Jana Bozáňová, urbánna ekologička:

„Možnosť započítavania rôznorodých typov vegetačných plôch podporuje rozmanitosť a rôznorodosť zelenej infraštruktúry a dáva základ pre klimaticky odolný priestor podporujúci mestskú biodiverzitu. Rovnako tak aj pre sociálnu kohéziu obyvateľov miest prostredníctvom kvalitných verejných priestorov, ktoré intenzívne využívajú. Ekoindex v mestách s hustou zástavbou umožňuje započítavanie vegetačných fasád alebo stien, ako aj vegetačných striech, ktoré zlepšujú mikroklímu priestorov a zabraňujú ich prehrievaniu.“

Ekoindex tak nielenže vytvára predpoklady pre zlepšenie kvality mestskej zelene, ale aj synergického efektu na udržateľnosť miest z hľadiska adaptácie na zmenu klímy, zlepšenia biodiverzity a sociálnej kohézie.

Pre ilustráciu:

• Na hornom obrázku sú vegetačné plochy, ktoré je možné započítať do vegetačných plôch podľa dnes platného „indexu zelených plôch“ v územnom pláne Bratislavy.
• Spodný obrázok ilustruje vegetačné plochy, ktoré bude možné započítať do regulatívu ekoindexu a preukázať tak splnenie požiadaviek metropolitného územného plánu podľa novo pripravovanej vyhlášky o štandardoch a metodike spracovania územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov.

 

Zdroj grafiky: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR

 

Ako podľa Vás ekoindex ovplyvní podobu výstavby?

Martin Stohl: Nepoznáme zatiaľ finálnu podobu ekoindexu, ktorý je súčasťou návrhu úplne nového, komplexného a pre Bratislavu prelomového Akčného plánu pre udržateľnú energetiku a klímu. Je veľmi dôležité, že okrem pravidiel pre budovanie spevnených a vegetačných plôch by mal obsahovať aj pravidlá pre vytváranie vodných prvkov a vegetačných prvkov na konštrukciách ako sú strechy a fasády a celý rad ďalších adaptačných a mitigačných klimatických opatrení. Tieto pravidlá je potrebné citlivo nastaviť, aby sa technologickou náročnosťou neúmerne neodrazili na dostupnosti bývania.

Michal Hájek: -

Michaela Pavelková: V kontexte rozvoja hlavného mesta Ekoi je metrickým základom pre systematický a efektívny návrh kvalitnej a tým pádom funkčnej zeleno-modrej infraštruktúry mesta. Ekoi bude predstavovať nástroj, ktorý nám umožní určiť, aké minimálne hodnoty je potrebné dosiahnuť, aby sa posilnila klimatická odolnosť v jednotlivých lokalitách.

Tým, že preferuje riešenia ponúkajúce vyšší podiel listovej plochy, motivuje napríklad k tvorbe kompaktných plôch zelene zahrňujúcej stromy, kroviny a extenzívne trávinno-bylinné porasty. V súvislosti s témou zrážkovej vody motivuje k využívaniu vodopriepustných povrchov a opatrení modrej infraštruktúry.

Zohľadňuje aj vertikálnu zeleň. Jeho úlohou je jednoznačné nastavenie štandardov pre ďalšie formovanie mestského priestoru v Bratislave s cieľom zvýšenia adaptačno-mitigačnej kapacity mesta, podpory biodiverzity a kvality verejného priestoru.  

Milota Sidorová: -

Katarína Štefancová: Ekoindex môže zásadne ovplyvniť podobu výstavby. Zahraničné trendy ukazujú, že mnohé architektonické ateliéry sa spájajú s krajinnými architektmi a spoločne hľadajú odpovede na výzvy dnešnej doby. Najväčšouz nich je klimatická kríza a jej prejavy v sídelnom prostredí, ale aj v krajine. Výsledkom spolupráce multidisciplinárnych tímov zložených z architektov, urbanistov a krajinných architektov sú komplexne navrhnuté stavby, ktoré nadväzujú na krajinný a prírodný kontext, rozumne hospodária s dažďovou vodou, vytvárajú podmienky pre rozmanité rastlinné a živočíšne druhy. Zlepšuje sa tým biodiverzita a v neposlednom rade sa zlepšuje mikroklíma, ochladzujú sa stavby a verejné priestory a vytára sa estetické a humánne prostredie pre ľudí.

Možnosť započítavania rôznorodých typov vegetačných plôch podporuje nielen rozmanitosť a rôznorodosť zelenej infraštruktúry, ale aj riešení, ktoré sa prejavia v rozmanitom a inovatívnom dizajne a architektúre stavieb na úrovni materiálových, technologických, konštrukčných a tvarovo-dizajnových riešení. Najmä v častiach miest s vyššou hustotou zástavby, kde sú stiesnené podmienky, ekoindex podporuje tvorbu kvalitného mestského prostredia.  A to tým, že umožňuje zápočet vertikálnej zelene, zelene na strechách budov a oceňuje aj výsadbu stromov v spevnených plochách či vodopriepustných povrchov bez vegetácie.

 

Doteraz platná legislatíva robí budovanie udržateľných štvrtí s kvalitnou zeleňou náročné. Zdroj: Corwin

 

Aké opatrenia alebo legislatívne zmeny by boli podľa vás potrebné, aby boli mestá udržateľnejšie?

Martin Stohl: Najdôležitejšie je pružnejšie územné plánovanie, ktoré by uľahčilo mestám reagovať na zmeny klímy a ďalšie výzvy, ktoré čoraz rýchlejšie menia potreby ľudí. K udržateľnej výstavbe by mohla dopomôcť zmena technických predpisov, ktorá by otvorila širšie možnosti budovania moderných drevostavieb podobne, ako je to v iných krajinách Európskej únie.

Drevo ako stavebný materiál spĺňa všetky súčasné požiadavky na energetickú efektívnosť a uhlíkovú neutralitu, umožňuje rýchlejšiu a čistejšiu výstavbu a vytvára zdravé vnútorné prostredie na bývanie či prácu. Dôležitou témou dňa je tiež dekarbonizácia.

Chýbajú napríklad podporné programy a ústretová legislatíva pre širšie využitie bezemisných obnoviteľných zdrojov energií, vrátane podmienok pre vytváranie uhlíkovo neutrálnych štvrtí. Chýbajú aj legislatívne podmienky pre odovzdanie či odpredaj nespotrebovanej zelenej energie z individuálnych zdrojov do verejnej siete bez penalizácie.

Michal Hájek: V súčasnosti v podstate chýba ucelený a systémový rámec na podporu udržateľného developmentu. Už dlhodobo upozorňujeme, že nie je v tomto smere potrebné nič nové vymýšľať, stačí sa inšpirovať vo vyspelom svete. Len niekoľko príkladov:

• Parkovacia norma – kým u nás neustále legislatívne tlačíme na výstavbu množstva parkovacích miest, v zahraničí už pochopili, že tým nielenže predražujú projekty (podzemné parkoviská sú vôbec najnákladnejšou časťou celého developmentu, čo priamo ovplyvňuje aj cenu napr. bytov.), ale aj motivujú k využívaniu áut v mestách namiesto podpory verejnej dopravy.
• Svetlotechnická norma – keď sme s Gehl Architects pracovali na projekte revitalizácie Palmy, boli šokovaní tým, aké požiadavky na svetlotechniku sú na Slovensku. Tradičné blokové štruktúry budov s vnútornými dvormi, ktoré sú považované za najlepšie formy výstavby rezidenčných projektov, sú v našich podmienkach kvôli svetlotechnickým normám v mnohom limitované a vždy je kvôli tomu potrebné prijímať kompromisné riešenia na úkor ideálneho stavu
• Územné plány – na príklade hlavného mesta je vidieť, ako zastaralý územný plán dlhodobo blokuje výstavbu projektov, ktoré by mohli nahradiť schátrané a nevyužité brownfieldy. Miesto udržateľnej štvrte, akou sa stane Palma, je tam stále plocha, ktorá z veľkej časti holá, prašná, v lete akumuluje teplo a prehrieva tak svoje okolie dlho do noci atď. A to napriek tomu, že prieskumy ukazujú, že 90% susedov by si prialo Palmu čím skôr revitalizovať.
• Vegetačné strechy – v mnohých krajinách sú vegetačné strechy už dlho legislatívne povinné na budovách vybraných typov, pričom sú aj zvýhodňované čo sa týka priamych dotácií, alebo kratších povoľovacích konaní, nižších poplatkov za vodné a stočné, zníženej DPH pri nákupe udržateľných nehnuteľností  a pod. U nás nič podobné nefunguje
• Komplikovaná administratíva – roky trvajúce povoľovacie konania majú negatívny vplyv nielen na rýchlosť výstavby, ale aj na ambície staviteľov v lokalitách, ktoré majú potenciál, no sú z pohľadu developmentu vnímané ako rizikové kvôli mnohým obštrukciám a účelovým námietkam
• Požiarne normy – vo Viedni stojí výšková budova konštruovaná z dreva, v 60 km vzdialenej Bratislave však požiarna norma aj pri zmiešanej konštrukcii (mix horľavých a nehorľavých materiálov – napr. železobetón a drevo) nedovoľuje mať rezidenčnej budove viac ako päť podlaží a administratívnej budove s polyfunkčným prízemím dokonca ani viac ako 3 nadzemné podlažia. Drevo je pritom najudržateľnejším konštrukčným materiálom. U nás však skostnatená legislatíva ikonické budovy, akými sú spomínané viedenské HoHo či cenami ovenčený Mjøstårnet v Nórsku, postaviť nedovolí. Narazili sme na to v prípade Palmy, kde sme sa niekoľko rokov snažili presadiť projekt drevenej budovy, no neúspešne. Nevzdávame sa ale, sme členom pracovnej skupiny SKGBC zameranej na zmenu požiarnych noriem a veríme, že raz sa nám náš zámer podarí zrealizovať.

Michaela Pavelková: Táto téma je veľmi široká a ide naprieč rôznymi sektormi. V súvislosti s mestami sú potrebné zákony, ktoré budú podporovať adaptáciu na zmenu klímy (najmä zelenomodré prírode blízke opatrenia) ale aj znižovanie emisií v rôznych sektoroch.

Ak sa vrátime k téme ekoindexu, dávame do pozornosti, že je zakotvený ako voliteľný regulatív pre metropolitný územný plán Bratislavy a Košíc v nedávno schválenej vyhláške č. 392/2023 Z. z. o obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacej dokumentácie a o územnoplánovacích podkladoch a všeobecných požiadavkách na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Okrem tohto regulatívu tu nájdeme napríklad aj regulatív vodopriepustných plôch (tiež voliteľný).  

V súvislosti s témou udržateľnosti spomenieme ešte, že v roku 2023 bol predložený návrh tzv. Klimatického zákona, ktorý mal ambíciu zabezpečiť komplexný prístup k znižovaniu emisií skleníkových plynov a pomôcť pri odstraňovaní prekážok, ktoré spomaľujú praktické opatrenia na ochranu klímy a poskytnúť kapacity a nástroje na ich riešenie.

Návrh prinášal povinnosti aj pre samosprávy z hľadiska procesov prípravy, prijímania, hodnotenia a aktualizácie dokumentov v súvislosti s politikami zmeny klímy. Návrh zákona však ostáva dodnes neschváleným.  

V našich podmienkach by bolo určite prínosné podporiť legislatívu, ktorá bude viac podporovať využívanie udržateľných materiálov vo výstavbe (napríklad drevo). 

Milota Sidorová: Legislatívne zmeny, ktoré prináša nový zákon č. 200/2022 o územnom plánovaní spolu s jeho vykonávacími vyhláškami, zabezpečujú výborné vstupné predpoklady pre lepšiu udržateľnosť miest. Okrem regulačného nástroja ekoindexu, ktorý je zatiaľ určený len pre metropolitné územné plány, prináša zákon a jeho vyhlášky pre mestá povinnosť určiť v územných plánoch miest a územných plánoch zón tzv. regulatív vegetačných plôch. Ním  sa taktiež stanovujú nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne požiadavky na vegetačné plochy.

Mestá a obce môžu prostredníctvom územných plánov po novom navrhovať tzv. „zelenú infraštruktúru vo verejnom záujme,“ ktorá predstavuje akéhosi prírodného pandanta pre stavby vo verejnom záujme, ktoré poznáme aj zo starých územných plánov.

Zelenou infraštruktúrou vo verejnom záujme nemusí byť len biokoridor či biocentrum, ktoré poznáme ako prvky územného systému ekologickej stability, ale aj polder či dažďová záhrada na sídlisku, pokiaľ si to samospráva na svojom území do územného plánu navrhne a schváli. Tým sa zabezpečí územný predpoklad pre dlhodobú stratégiu a kontinuitu aj pre následné kroky, ktorými sú hľadanie finančných zdrojov a následná realizácia.

Územné plány sú veľmi dôležité strategické a dlhodobé dokumenty a pre ich naplnenie je dôležitá nielen realizácia výstavby či zelenej infraštruktúry podľa jednotlivých regulatívov. Rovnako dôležitá je po realizácii stavieb a výsadby aj údržba novovytvorenej kvality životného prostredia. A práve v oblasti údržby stavieb a údržby vegetácie je legislatívny rámec pomerne vágny.

Za neudržiavanie dobrého stavu vegetácie na súkromných pozemkoch, ktorá hoc aj bola súčasťou povoľovacieho procesu, nie sú žiadne sankcie. Určite najlepším riešením je osveta, edukácia a pozitívna motivácia.

Napriek tomu by bolo žiadúce, vzhľadom na akútnosť problematiky zmeny klímy, vytvoriť aj legislatívne nástroje, ktoré by prispeli k možnostiam štátnych alebo samosprávnych autorít kontrolovať kvalitu údržby vegetácie na súkromných pozemkoch, a to najmä pokiaľ ide o riešenia, ktoré boli súčasťou projektov výstavby.

Katarína Štefancová: - 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.