Adrian Gubčo 11.02.2025 16:38

Kontroverzná budova sa priblížila k obnove. Architektonická súťaž na rekonštrukciu Najvyššieho súdu SR začína

Budova Najvyššieho súdu SR (NS SR) na Staromestskej ulici je kontroverznou súčasťou centra Bratislavy. Jedna z posledných veľkých realizácií architekta Vladimíra Dedečka je dnes v katastrofálnom stave, čo priviedlo NS SR k vysťahovaniu sa z objektu. V dohľadnom čase by sa to malo zmeniť, keďže sa má stavbe zrekonštruovať. Po dlhších prípravách bola vyhlásená architektonická súťaž.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Dielo od slávneho architekta prežije

Budova NS SR vznikla ako súčasť plánovaného komplexu vládnych budov severozápadne od historického centra Bratislavy. Priestor pre ich výstavbu sa uvoľnil po deštrukcii pôvodnej pamiatkovo hodnotnej zástavby a prerazení Staromestskej ulice v druhej polovici 20. storočia.

Komunistická vláda sa tu rozhodla umiestniť objekt Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky, spojený s Ministerstvom spravodlivosti, ďalej Ministerstvo kultúry SSR, Pamiatkový ústav, Mestský archív spojený s Domom knihy a hudobnín, a napokon medzinárodný hotel s doškoľovacím strediskom. Postavené tu mali byť aj rozsiahle parkovacie kapacity. Napokon sa však realizovala len budova Najvyššieho súdu s Ministerstvom spravodlivosti.

Postavená bola v rokoch 1984-1989, pričom projektom bol poverený architekt mnohých veľkých povojnových stavieb Vladimír Dedeček. Novostavba priniesla rozporuplné reakcie vrátane zdrvujúcej kritiky, ktorá poukazovala na „totalitný charakter“ stavby. Budova mala počas svojej existencie prevádzkové problémy a nedostatky, dané slabou kapacitou a jej zdieľaním dvojicou inštitúcií. Mnohé v súčasnosti oceňované prvky sa ukázali ako samoúčelné a nefunkčné.

Napriek tomu sú dnes Dedečkove práce mimoriadne populárne, čo viedlo aj k nedávnemu prehodnoteniu pohľadu na túto budovu zo strany časti verejnosti. Na prelome rokov 2021 a 2022 sa zároveň NS SR muselo kvôli mimoriadne zlému stavu budovy vysťahovať. Má však ísť len o dočasné opatrenie. Ako súd oznámil, v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy plánuje architektonickú súťaž na celkovú rekonštrukciu budovy.

Príprava tejto súťaže trvala niekoľko rokov, pričom spojená bola s vypracovaním štúdie uskutočniteľnosti zo strany MIBu, ale aj analýzy zo strany Útvaru hodnoty za peniaze. Kým MIB jednoznačne požadoval rekonštrukciu ako najvýhodnejšie riešenie z ekonomických aj kultúrnych dôvodov, ÚHP pripomenul, že ekonomické prínosy obnovy nie sú celkom jednoznačné. Napriek tomu sa vyhlasovateľ rozhodol práve pre tento scenár.

NS SR tak konečne pristúpil k samotnému vyhláseniu súťaže na rekonštrukciu. Ako konštatuje, cieľom projektu je navrátiť NS SR funkčné, reprezentatívne a účelné miesto výkonu práce. Architekti majú zároveň „predstaviť a vyhodnotiť alternatívy a pristúpiť k obnove sídla inštitúcie s ohľadom na jej významnú architektonickú a spoločenskú hodnotu, s ohľadom na efektivitu vynakladania verejných prostriedkov, s cieľom dlhodobej technickej a energetickej udržateľnosti a efektivity prevádzky“.

Vyhlasovateľ dopĺňa, že obnova má zabezpečiť opätovnú prevádzku v jednej budove a jej priestorové aktualizovanie pre potreby NS SR v modernej judikatúre a v štandardoch súčasných platných noriem. Pripomína, že nejde o pamiatku, ale je súčasťou registra modernej architektúry (kam sa dostala až potom, ako YIM.BA naznačila, že najlepším riešením by bola asanácia).

Samotná súťaž je projektová, dvojkolová, anonymná a verejná pre neobmedzený počet účastníkov. V prvom kole budú hodnotené koncepty, pričom maximálne päť najlepších postúpi do druhého kola, kde budú dopracované na základe odporučení poroty. Jazyk súťaže je slovenský a český, čo naznačuje, odkiaľ sa očakáva najviac návrhov.

Na ceny je celkovo vyčlenených 180-tisíc eur, pričom za postup do druhého kola sa automaticky vyplatí 20-tisíc eur. Víťaz následne obdrží 40% zostávajúcej sumy, čo môže byť minimálne 32-tisíc eur a maximálne 46-tisíc eur. Keďže cieľom súťaže je aj nájsť partnera, ktorý bude následne zabezpečovať projektové práce, víťazný tím si v rámci zákazky môže prísť na ďalšie štyri milióny eur. Predpokladaná cena celej rekonštrukcie je 42.240.000 eur.

Porota je päťčlenná s dvomi náhradníkmi. Zastúpení sú v nej viacerí poprední slovenskí a českí architekti alebo historici architektúry. Pri hodnotení sa budú pozerať na kvalitu riešenia aj vo vzťahu k Dedečkovmu riešeniu objektu. Lehota na predkladanie návrhov do prvého kola je 30. apríl, pre druhé kolo ide o 5. september. Vyhlásenie výsledkov súťaže sa očakáva 21. októbra 2025.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Podarí sa prekonať nedostatky budovy?

Súťažné podmienky jednoznačne očakávajú rekonštrukciu budovy. Jej prípadnú asanáciu a nahradenie kompletnou novostavbou nepripúšťajú. Jediná časť stavby, ktorá sa má búrať, je časť bloku D od druhého nadzemného podlažia. Ide o objekt vo vnútrobloku, ktorý sa nachádza vo vnútrobloku a je tam voči okoliu ukrytý. Umiestnené tu má byť parkovanie v podzemí, doplnené o multifunkčné priestory, napríklad knižnicu či spoločenskú miestnosť.

Zachovaná tak bude budova, ktorá kritikom architektúry v čase vzniku pripomínala „dinosaura, ktorý omylom prežil dobu ľadovú“. Podľa kritikov išlo o prejav totalitnej moci, nie o architektúru, otvorenú k ľuďom. Niektoré dnes oceňované prvky, napríklad markízu nad vstupom do budovy od Alexandra Trizuljaka, prirovnali ku gilotíne. Negatívne sa postavili aj k typickému dedečkovskému zalamovaniu fasády, ktoré označili za schematické a zastarané.

Napriek tomu ostanú tieto prvky s najväčšou pravdepodobnosťou zachované. Napokon, o ich hodnote píše aj predsedkyňa poroty vo svojej monografii, venovanej práci Vladimíra Dedečka, rovnako ako súťažné zadanie, ktoré z tejto monografie čiastočne vychádza. Vo vzťahu k tomuto architektovi dochádza v poslednom období až k mýtickému obdivu, pričom všetky jeho veľké realizácie sú prezentované ako výborné diela, hodné pamiatkovej ochrany.

Dá sa predpokladať, že takto bude k zadaniu pristupovať aj väčšina architektov, ktorá sa do súťaže prihlási. Nepôjde o jednoduchú úlohu, keďže budú musieť zladiť súčasnú architektúru s mnohými problémami objektu. Okrem jeho stavu je ako komplikácia vnímané napríklad nedostatočné parkovanie, príliš veľké kapacity, chýbajúca veľká pojednávacia miestnosť, absencia krátkodobého ubytovania pre sudcov, nízka úroveň verejného priestoru, chýbajúci reprezentatívny vstup alebo mimoriadne vysoké energetické náklady. Tie majú klesnúť až o 50%.

Okrem týchto nedostatkov sa budú musieť vyrovnať aj s urbanistickými nedostatkami budovy. Mohutný objekt bol vsadený do prostredia v úplnom centre mesta, pričom k okoliu sa obracia mŕtvym parterom, príp. obslužnými priestormi. Vstup do budovy má katastrofálne nízku úroveň a jeho priestorové rozmery sú obmedzené. Navyše je do tejto plochy vrazený výstup z podchodu pod Staromestskou ulicou.

S ohľadom na podmienky súťaže sa nezdá, že by sa Najvyšší súd SR po rekonštrukcii k Staromestskej staval ako k mestskej triede s náležitou úrovňou priestoru pre peších. Tak ako to je v súčasnosti, bude sa k nej stavať ako k mestskej diaľnici, brutálne zarazenej do pôvodného prostredia. Nemožno tak vylúčiť, že napriek veľkej snahe súčasných architektov ostane do seba uzavretým molochom.

Veľkým problémom je aj katastrofálny stav verejného priestoru v okolí. Zmeniť to má obnova tzv. Zóny Zochova. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Čo po sebe zachová súčasná generácia architektov?

Fakt, že vplyvná časť architektonickej a odbornej obce, ktorá rozhoduje aj o tejto súťaži, odmieta čo i len diskutovať o možnosti nahradenia budovy novostavbou, svedčí o nezdravých podmienkach v prostredí súčasnej slovenskej architektúry. Hoci v krajine pôsobia stovky kvalitných architektov v desiatkach renomovaných kancelárií, ich prínos pre rozvoj architektúry verejných stavieb je sporný. Úplne nových verejných diel totiž pod taktovkou súčasnej generácie vzniklo minimum (hoci to nie je primárne ich chyba).

Týka sa to aj „národnej architektúry“, teda architektúry významných štátnych inštitúcií. Od dokončenia budovy Národnej banky Slovenska v roku 2002 nevzniklo prakticky nič. Odvtedy sa realizovali len rekonštrukcie alebo dostavby starších stavieb. Ojedinelý zámer nového objektu Úradu vlády SR bol zrušený. 

Prirodzene, v prípade najvýznamnejšieho projektu, obnovy SNG, išlo o jediný správny prístup, hodnota NS SR a SNG je však napriek zhodnému autorovi neporovnateľná. Architektonická verejnosť príležitosť na realizáciu prvého nového sídla národnej inštitúcie za viac ako dve desaťročia apriori odmietla. Dá sa preto diskutovať, aké hodnoty súčasná generácia vytvorila a ako bude aktuálne obdobie vnímané v budúcnosti.

Rekonštrukcie zastaraných a nefunkčných stavieb sú dôležité a v mnohých prípadoch ekonomicky a ekologicky zodpovedné. Zároveň by však mali vznikať aj úplne nové projekty, ktoré budú reagovať na najsúčasnejšie trendy a stanú sa svedectvom doby. V prípade Bratislavy však budú svedectvom súčasnosti len privátne developerské projekty.

Bez ohľadu na výsledky súťaže, Najvyšší súd SR zostáva prejavom nízkeho sebavedomia slovenskej architektúry. Tá má v súčasnosti problém vytvárať nové hodnoty. Namiesto toho sa sústredí na recyklovanie existujúcich štruktúr – a to niekedy aj v prípade, keď je hodnota týchto stavieb vysoko otázna. Ide pravdepodobne o prejav slabého sebavedomia slovenskej spoločnosti, ktorá je dnes v hlbokom úpadku.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.