Adrian Gubčo 05.06.2023 17:53

Žiadne prekvapenie. Nemocnica na Rázsochách sa tak skoro nepostaví, je obrazom zlyhávajúceho štátu

Kvalita zdravotníctva, spojená s desivým stavom nemocníc, je veľkým problémom Slovenska. Vedenie krajiny sa štandardne sťažuje na nedostatok financií, ktoré neumožňujú výstavbu nových zariadení. Nedávno sa však situácia obrátila – Slovenská republika má k dispozícii obrovské zdroje na vznik moderných nemocníc. Ani to neschopnému štátu nestačilo.

Zdroj: Mochly-Eldar Architects

Očakávaný výsledok

Stav slovenských nemocníc je objektívne zlý. Zdravotnícke areály majú štandardne desiatky rokov a rovnako desiatky rokov prebehli od ich posledných rekonštrukcií. Ak aj dôjde na modernizáciu, zvyčajne ide o rekonštrukciu vybraných oddelení. Hĺbkové rekonštrukcie sa z dôvodu nedostatku finančných zdrojov realizujú len zriedkavo, o výstavbe úplne nových nemocníc nehovoriac. Ak aj nové budovy vznikli, ide o výnimočné prípady.

Všetko sa však zmenilo v súvislosti so schválením Plánu obnovy a odolnosti, masívneho finančného mechanizmu, ktorý má európskym krajinám pomôcť zvládnuť následky pandémie koronavírusu COVID-19. Slovensko sa rozhodlo investovať z týchto peňazí jednu miliardu eur na rozvoj nemocníc, v dôsledku čoho sa malo zriadiť 2,6-tisíc lôžok v moderných zariadeniach európskej úrovne. Nosnými projektami boli nové nemocnice v Martine a v Bratislave.

V metropole malo ísť o dlhoočakávanú nemocnicu Rázsochy. Nová koncová nemocnica, najvýznamnejšia na Slovensku, sa začala stavať už v roku 1987, v 90-tych rokoch však bol postupne utlmený. Bol pritom vo vysokom štádiu realizácie – dokončená bola hrubá stavba, začala sa inštalovať vzduchotechnika či okná. Opustená stavba začala čoskoro chátrať, premenila sa na ruinu a v roku 2019 bol skelet zrovnaný so zemou.

Politici už vtedy sľubovali, že pripravia projekt novej nemocnice, hoci ako bude financovaná, nevedeli. Šanca prišla s predstavením a schválením Plánu obnovy a odolnosti. V júli 2022 bolo bývalou vládou potvrdené, že financie budú alokované na Rázsochy. Podmienkou bolo, že aspoň hrubá stavba za 280 miliónov eur musí stáť v roku 2026.

Problém však bol, že projekt v skutočnosti pripravený nebol. Len v priebehu minulého leta bol vysúťažený dodávateľ projektovej dokumentácie, ktorým bolo konzorcium firiem Amberg Engineering Slovakia a CED Consulting, doplnené o konzultanta pre tvorbu urbanisticko-architektonického konceptu v podobe izraelskej spoločnosti Assuta. Tá sa spojila s izraelskou kanceláriou Mochly-Eldar Architects, ktorá sa špecializuje na tento typ projektov.

Na začiatku tohto roka bola prvá verzia dokumentácie zverejnená v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), postupne však začínalo byť zrejmé, že sa s prípravou mešká. Téma sa začala politizovať a prispela k pádu vlády. Nová úradnícka vláda bola nútená pripustiť, že stihnúť tesné termíny je nereálne. Situáciu navyše zhoršil fakt, že kvalita projektovej dokumentácie je údajne nízka a oprava chýb by trvala ďalšie mesiace.

Nutné tak bolo prijať očakávané a smutné, no zodpovedné rozhodnutie: vláda rozhodla o zrušení financovania Rázsoch z Plánu obnovy. Financie sa tak presunú na iné, pripravenejšie projekty. Z pohľadu Bratislavy je pozitívne, že je medzi nimi aspoň modernizácia Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) – ak ju nezastavia miestni aktivisti.

Mimochodom, rozhodnuté bolo aj o tom, že z Plánu obnovy a odolnosti nebude prefinancovaná výstavba celej nemocnice v Martine. Hoci bola najviac pripraveným projektom, ktorý sa rieši už roky, reálne je maximálne dokončenie hrubej stavby.

Situácia v Bratislave pri Rázsochách aj v Martine je výrečným obrazom neschopnosti štátu a kapacitne podvýživených investičných zložiek realizovať potrebné projekty. Výsledkom je predražovanie, zhoršovanie kvality života obyvateľov a celkové zaostávanie celého Slovenska.

Zdroj: Mochly-Eldar Architects

Diletantstvo, ktoré zaplatíme všetci

Teoreticky je možné, že sa z Plánu obnovy a odolnosti podarí okrem zmieňovaného NÚDCH zmodernizovať ešte niekoľko nemocníc – v Trnave, v Banskej Bystrici (Sever a Juh) či detská nemocnica v Košiciach a fakultná v Prešove. Je tak možné, že bezprecedentný miliardový balík peňazí prispeje aspoň čiastočne k zlepšeniu úrovne slovenského zdravotníctva.

Žiaden radikálny skok však očakávať netreba. Práve nemocnice v Martine a najmä v Bratislave mali byť pomyselnou špičkou – tým najlepším, čo sa bude na Slovensku v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti nachádzať. Rázsochy, patriace pod Univerzitnú nemocnicu Bratislava, majú byť koncovou nemocnicou piatej úrovne, kde by mali byť hospitalizovaní pacienti s najťažšími prípadmi. K dispozícii by mali najšpičkovejšiu úroveň vybavenia aj personálu.

Táto vízia sa však na najbližšie roky – možno aj desaťročie – rozplýva. Pacienti budú namiesto toho odkázaní na existujúce zariadenia. Patria k nim nemocnice v Ružinove či na Antolskej ulici v Petržalke, ktoré by sa mali obnoviť, no aj rozpadávajúca sa Mickiewiczova či predovšetkým Kramáre, ktoré sú už dnes ruinou, čakajúcou na odstrel. Aj keby sa Rázsochy postavili, Kramáre sú neperspektívne a pravdepodobne zaniknú - našťastie.

Kým budú ľudia nútení využívať tieto zariadenia, štát bude musieť vyriešiť, čo s koncovým zariadením. Naozaj kvalitná nemocnica na súčasnej úrovni je enormne komplikovaným a drahým zariadením, ktorého výstavba bude stáť stámilióny. Nie je asi prehnané očakávať, že cena presiahne pol miliardy. Jediným zdrojom financií bude štátny rozpočet.

V kontexte slovenských verejných financií tak bude príslušná vláda stáť pred dilemou, komu bude musieť tieto peniaze zobrať. Najlepším riešením by bolo prerušenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest aspoň na desaťročie a presmerovanie financií na užitočnejšie projekty. To sa však nestane. Nikto taktiež nesiahne na sociálne „istoty“, do ktorých sa zbytočne nalievajú ďalšie obrovské zdroje. Zvýšenie daní by bolo krajne nepopulárne.

Je tak celkom možné, že si budúca vláda, po vzore tej bývalej, vyberie ľahkú obeť v podobe samospráv. Zodpovednosť za zvyšovanie miestnych daní a poplatkov či obmedzovanie základných služieb prehodí na nižšie úrovne verejnej správy. Za určitej konštelácie by to mohlo byť dokonca politicky výhodné.

Tak či onak, jednotlivé vlády a politici na čele štátu sa ukázali neschopní zrealizovať projekt dokonca aj v prípade, keď im niekto vložil obrovské peniaze priamo do rúk. Našťastie, aspoň v prípade bývalej vlády to dopadlo spravodlivým výsledkom v podobe jej konca ešte pred uplynutím volebného obdobia – a to si výstavbu Rázsoch dala ako prioritu do programového vyhlásenia.

Nemocnica v Martine je v príprave už minimálne od roku 2016 - a napriek tomu nie je pripravená na výstavbu. Zdroj: Pantograph

Očakávať zmenu je naivné

Racionálnou reakciou na danú situáciu by bolo vloženie dôvery do rúk tých, ktorí majú kapacity a schopnosti na to, aby problémy vyriešili. To v preklade znamená vytvorenie možností pre rýchlejšiu investičnú a projektovú prípravu bez politického a ideologického zasahovania. Nanešťastie, v slovenskej politike je veľmi nezvyčajné, aby niektoré vedúce osobnosti pochopili, že existujú ľudia šikovnejší ako oni a najlepšie je do ich práce nezasahovať.

Neplatí to ale len o politikoch. Tí sú obrazom spoločnosti, preto je celkom reálne, že vo vedení štátu sa objavia tí istí ľudia, ktorí mizériu nielen v zdravotníctve spôsobili. Voľby nie sú súbojom prepracovaných programov a myšlienok na riešenie spoločenských či ekonomických problémov. Je to skôr vulgárna show, v ktorej víťazí ten, kto vie dav čo najviac rozdivočiť. A v horúcej hlave sa štandardne nerodia najlepšie rozhodnutia.

Dosiaľ najsilnejším podnetom k pozitívnej zmene bol externý tlak, v tomto prípade tlak Európskej únie: práve tá výrazne prispela k zvýšeniu kvality legislatívy alebo nastavila pravidlá a termíny, podľa ktorých čerpať eurofondy. Riziko prepadnutia peňazí je jedným z najvýraznejších hýbateľov aktivity slovenských verejných činiteľov. Ani to však niekedy nestačí – príkladom sú práve Rázsochy.

Aktuálna situácia na Slovensku nedáva veľa príležitostí pre optimizmus. Niekto by mohol namietnuť, že v Bratislave to nie je také zlé – otvorila sa predsa nová moderná nemocnica v Boroch. Tá však nepokrýva všetky zákroky, preto sú jej benefity len obmedzené. V skutočnosti je na tom metropola rovnako biedne ako väčšina ostatných miest.

Logický záver je bohužiaľ jednoznačný a smutný. Pokiaľ chce človek žiť v kultivovanej krajine, ktorá sa k nemu nespráva ako k stroju na platenie daní, kde v škole získa základy a rozhľad pre kvalitný život a kde štandardná nemocnica nemá bližšie k márnici ako k liečivému prostrediu, nemal by žiť na Slovensku. Nepomôže si ani presťahovaním sa do Bratislavy. Kvalita života sa totiž nemeria nákupnými centrami a výškou najvyšších budov.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.