Adrian Gubčo 09.12.2022 14:22

Obrovská chyba mesta i štátu. Budova, ktorá sa má zbúrať, prejde rekonštrukciou

Za minulého režimu vzniklo v Bratislave množstvo verejných stavieb. Niektoré sú lepšie, iné horšie. V postsocialistickom období sa začali univerzálne odmietať, čo sa darí postupne naprávať. Objavuje sa však aj druhý extrém – ich nekritická chvála, čo vedie k zachovávaniu objektov, ktoré by mali odísť do minulosti. Príkladom je budova Najvyššieho súdu SR.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Budova Najvyššieho súdu SR (NS SR) vznikla v rokoch 1984-1989 na mimoriadne exponovanom pozemku v centre Bratislavy. Išlo aj o nesmierne náročný priestor, preto bolo riešenie zadané jednému z najaktívnejších a najvýznamnejších architektov tej doby – dnes už legendárnemu Vladimírovi Dedečkovi.

Na mieste tak bol vybudovaný mohutný šesťpodlažný objekt s pre Dedečka typickou zalamovanou fasádou s výrazným vstupom, dotvoreným markízou a fasádnou plastikou. Architekt využil aj ďalší svoj typický prvok, pásové okná, ktoré dotvárajú architektúru objektu, a dopĺňa ich o balkóny. Vnútri sa nachádzajú súdne siene a bunkové kancelárie pracovníkov NS SR a donedávna aj Ministerstva spravodlivosti. Autorom interiérov je Ján Nemec. K autorom umeleckých diel patria Alexander Trizuljak, Vincent Hložník alebo Ľubo Zelina. Budova sa dodnes zachovala prakticky úplne bez zmien.

Výsledkom zanedbávania je katastrofálny stav objektu. NS SR sa z neho dokonca vysťahoval, keďže je zrejmé, že budova potrebuje výrazné zmeny. Stavba už bola technicky a dispozične nevyhovujúca a často v nej dochádzalo k haváriám. Tie negatívne ovplyvňovali chod súdu aj hospodárnosť jeho prevádzky. NS SR sa preto rozhodla pre analýzu svojich možností, pričom medzi alternatívami bola totálna rekonštrukcia alebo asanácia a nahradenie stavby úplnou novým objektom.

Ako sa zdá, Najvyšší súd sa už rozhodol – objekt chce zrekonštruovať. Podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), Najvyšší súd ho oslovil, aby pripravil a zastrešil prípravné kroky a následne architektonickú súťaž na budovu Najvyššieho súdu na Župnom námestí. Predtým má zhodnotiť aktuálny stav objektu a potreby inštitúcie, a následne nastavil a zrealizoval súťaž. Táto má priniesť rekonštrukciu budovy. 

Inštitút naznačil, že chce klásť veľký dôraz na zachovanie architektonických hodnôt. „Cieľom súťaže je zodpovedne pristúpiť k rekonštrukcii budovy tak, aby boli zohľadnené požiadavky Najvyššieho súdu na praktické fungovanie, s požiadavkami kultúrneho dedičstva architektúry spolu s ekonomickými a energetickými požiadavkami,“ avizuje MIB. Od kompetície si sľubuje zlepšenie technického stavu, ktorý bude zodpovedať aktuálnym potrebám, ako je oddelenie verejnej časti budovy od úradných priestorov, a rovnako úpravu predpolia budovy, ktorá by reagovala na MIBom pripravovanú obnovu Zóny Zochova.  

K ďalším požiadavkám patrí modernizácia zabezpečenia priestorov, skvalitnenie prístupu verejnosti do podateľne úradu, vytvorenie veľkej miestnosti, vhodnej na pojednávanie a ktorú bude možné využiť pre rôzne potreby, či zlepšenie akustických podmienok v pojednávacích miestnostiach. „Zo spolupráce s Metropolitným inštitútom Bratislavy sa veľmi tešíme, keďže profesionálny prístup pri rekonštrukcii sídla vrcholného orgánu justície pre nás predstavuje hlavnú prioritu,“ dopĺňa očakávania vedúca Kancelárie Najvyššieho súdu Ľubica Karvayová. 

Prvým krokom, ktorý by mal podľa MIBu prebehnúť v priebehu najbližších mesiacov, je štúdia uskutočniteľnosti. Tá prinesie informácie, potrebné na vyhodnotenie Útvarom hodnoty za peniaze, akou formou nastaviť efektívnu revitalizáciu budovy Najvyššieho súdu. Samotná súťaž bude vyhlásená v roku 2023. 

Inštitút jednoznačne víta, že sa NS SR rozhodlo budovu rekonštruovať. Naznačuje to tón tlačovej správy, ktorý pripomína, že sa v Bratislave aktuálne otvára iný zrekonštruovaný projekt od Vladimíra Dedečka – rozšírenie Slovenskej národnej galérie. Pripomína, že Najvyšší súd mal byť súčasťou väčšieho nerealizovaného komplexu a okrem architektonickej hodnoty sú jeho súčasťou aj viaceré umelecké diela. Tie majú dotvárať a zvyšovať kvalitu tejto realizácie. Tá ale ostáva kontroverzná, bez ohľadu na súčasné reinterpretácie.

V čase dokončenia publikovali architekti Bohuslav Kraus a Ján Kodoň zžieravú kritiku. „Suchý mechanicky koncipovaný tvar objektu pôsobí už z diaľky v siluete mestskej krajiny ako dinosaurus, ktorý omylom prežil dobu ľadovú,“ komentujú jej tvar. „Všetko, čo vytvára atmosféru stavby, od koncepcie cez kompozíciu až po architektonický detail, ma utvrdzuje v pocite, že táto stavba nikdy nebola vytvorená z lásky k ľuďom, že to vlastne ani nie je architektúra v semantickom význame tohto slova ako skôr prejavený symbol – symbol moci.“ Markízu či kríž, ktorý vznikol nad vstupom a dotvorený je dielom Alexandra Trizuljaka, prirovnali ku gilotíne.

Kritici otvorene naznačujú, že stavba nemala nikdy vzniknúť ani prežiť do 21. storočia. Dnes sa však zdá, že nielen prežila – ale ju aj čaká nový život, bez ohľadu na jej (ne)kvalitu. Dočkala sa totiž obdobia, kedy namiesto úplného odmietania Dedečkovej tvorby nastal opačný extrém – jeho adorácia až fetišizácia. Vladimír Dedeček bol nepochybne výnimočný architekt, ale aj tí najlepší tvorcovia majú lepšie a horšie stavby. Vynikajúce diela treba oceniť rekonštrukciami a ich zápisom medzi kultúrne pamiatky. Tie slabšie buď totálne transformovať, alebo zbúrať a nahradiť lepšími.

To je aj prípad Najvyššieho súdu SR. Už na začiatku 90-tych rokov sa naznačovalo, že ide o koncepčne zlú stavbu, maximálne neúctivú k okoliu a pre prácu súdu využiteľnú len s veľkými komplikáciami. Desaťročia jej prevádzky potvrdili toto hodnotenie. Nanešťastie, NS SR nechce využiť historickú príležitosť, aby sa tohto monštra zbavil. Namiesto toho sa ho pokúsi resuscitovať, čo nie je prejavom kultúrnosti ani ekologickej udržateľnosti, ale slabej odvahy a neschopnosti obstarať komplexnejšie riešenie (alebo si naňho vydupať prostriedky).

Ide o veľkú chybu na strane štátu (Najvyššieho súdu SR), ale aj mesta. V prípade mesta to nie je prekvapivé, keďže Dedečkova legenda je najviac rozšírená medzi mladými architektmi, ktorí dnes z pozície zamestnancov MIBu ovplyvňujú rozvoj Bratislavy. Štát by sa ale mohol správať racionálnejšie. Staré sídlo by mal súd dať zbúrať a nahradiť úplne novým – otvoreným, citlivým, nadčasovým a kvalitným. Vzniknúť by tak mal presný opak existujúcej budovy.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.