Simona Schreinerová 09.10.2023 12:09

Kedysi riešenie, dnes riziko: Modernistické sídliská majú nedostatky, ich budúcnosť je nejasná

Prefabrikované domy z panelov - paneláky - sú považované za jeden zo symbolov obdobia socializmu a sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie. Bytové domy, ktoré sa spájajú najmä s veľkými sídliskami, poskytujú domov státisícom ľudí, žijúcich v Bratislave aj ostatných slovenských mestách. Bytovky však nemusia slúžiť donekonečna a život na sídliskách má aj viacero iných úskalí.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Paneláky na Slovensku začali vznikať v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Postavené boli v rámci masívnych stavebných projektov, ktorých cieľom bolo rýchlo poskytnúť cenovo dostupné bývanie pre obyvateľov. Typické paneláky boli konštruované zo železobetónových panelov, čo umožnilo ich rýchlu a efektívnu výstavbu. S rozvojom technológie prefabrikácie počet takýchto domov na Slovensku výrazne narastal. Boli považované za symbol hospodárskeho úspechu a modernizácie.

Výhody panelákov zahŕňali cenovo dostupné bývanie, premyslené dispozície a moderné vybavenie, ako napríklad výťahy, kanalizáciu, samostané kúpeľne a splachovacie záchody. V tom čase neboli ešte moderné kúpeľne celkom bežnou súčasťou bývania. V mnohých ohľadoch tak poslúžili na vylepšenie životného štandardu mnohých obyvateľov Slovenska.

Prvým panelovým domom v bývalom Československu sa stal panelák v Zlíne, postavený v roku 1954. Navrhli ho architekti Hynek Adamec a Bohumír Kula z Ústavu montovaných stavieb. Jeho konštrukcia dostala označenie G40. G znamenalo Gottwaldov, čo bol vtedajší názov Zlína, a 40 vyjadrovala počet bytov v dome. Táto konštrukcia sa stala štandardom a realizovala sa celoštátne.

Prvý panelák na Slovensku je pamiatkovo chránený

Na Slovensku sa prvý panelák postavil v roku 1955. Šesťpodlažný bytový objekt sa nachádza na Kmeťovom námestí číslo 5 a 6. Vybudovaný bol v priebehu neuveriteľných troch mesiacov. Dôležitý projekt bol dielom pracovníkov spoločnosti Stavoprojekt Bratislava, ktorí sa využili svoje skúsenosti a vzory z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. V tom čase bola takáto inšpirácia nielen obvyklá, ale prakticky i povinná.

V dome je celkom 36 bytových jednotiek. Na prízemí možno nájsť väčšie trojizbové byty, zatiaľ čo na vyšších podlažiach prevládajú kompaktné dvojizbové byty. Čo tento komplex odlišuje od tradičných panelákov v Petržalke, sú jeho dekoratívne prvky v duchu ustupujúceho socialistického realizmu. Fasádu zdobia dekoračné rímsy a niektoré chodby sú vykladané umelým mramorom. To dodáva celému domu luxusný nádych. V samotných bytoch sú dekoračné rohy, čím sa vytvára kontrast s typickou monotónnou panelákovou šeďou. Objekt je dnes technickou pamiatkou.

Rámovo-panelová konštrukcia prvého slovenského panelového domu sa však príliš neujala a začal sa používať celostenový bezrámový systém. Keďže v 50. rokoch 20. storočia si bytová situácia žiadala masívnejšiu výstavbu, začali vznikať panelákové sídliská. Prvým väčším bratislavským sídliskom sa stala tzv. Februárka na Račianskej ulici v Bratislave, ktorá vznikla na prelome 50. a 60. rokov. Najväčším sa ale stala Petržalka, pričom tento rok uplynulo 50 rokov od položenia jeho základného kameňa.

Výstavba Petržalky. Zdroj: Stavoprojekt 1949 -1989

Problémy panelákových sídlisk

V tom čase efektívne riešenie v podobe panelákových sídlisk po rokoch odhalilo svoje nedokonalosti. Sídliská predovšetkým v 70. a 80. rokoch vznikali podľa koncepcií, ktoré sa nepodarilo vždy naplniť. Išlo o rýchlu a masovú výstavbu tam, kde bola potrebná a možná, nie vždy sa ich však podarilo dotvoriť potrebnou vybavenosťou či dopravnými spojeniami. Ďalšie nevýhody sa ukázali časom, keď sa začala prehodnocovať modernistická forma urbanizmu. Dnes sú mnohé nevýhody výstavby panelových domov a najmä sídlisk naozaj citeľné a očividné. 

Problémy sídlisk triezvo pomenoval český architekt a kritik Adam Gebrian. V rámci celej série videí sa venuje niektorým z najvýraznejších nedostatkov takýchto štvrtí. K najvážnejším patrí celková priestorová neefektivita sídlisk, kde zástavba zaberá len minimálnu plochu v pomere k verejnému priestoru a dopravnej infraštruktúre. 

Väčšina ľudí víta veľkorysý verejný priestor medzi panelákmi, zvyčajne však nemá vysokú kvalitu. Udržiavanie verejných priestorov stojí nezanedbateľné finančné čiastky a ich využiteľnosť býva malá najmä preto, že chátrajú. Žiaden extrém nie je dobrý, teda ani príliš hustá zástavba, ale ani rozsiahle nevyužívané a zanedbané verejné plochy, ktoré nie sú vhodné na dlhodobý pobyt a trávenie času.

Špecifickým problémom panelákových sídlisk je podľa neho aj prelínanie súkromia a verejného priestoru. Stačí vyjsť na balkón či loggiu a človek sa ocitne na tenkej hranici medzi svojim bytom a ulicou, ktorá je verejná. Zachovanie súkromia, ale aj čistoty a kvality spoločných exteriérových plôch sú jedným z dôvodov, prečo sa niektorí developeri rozhodnú pozemky okolo rezidenčných objektov oplotiť. Takéto riešenie síce nie je najšťastnejšie, ale niekedy jednoducho vyhrá ambícia chrániť súkromie a spoločné priestory. Daný prístup, teda tvorba tzv. gated communities, má mnoho priaznivcov. 

Analýzy ukazujú, že z ekonomického hľadiska sú sídliska menej efektívne ako bloková štruktúra tradičného mesta. Zdroj: Hudeček et al. (2018). Hustota a ekonomika měst

Asi najviditeľnejším problémom sídlisk je v súčasnosti parkovanie. Obytné súbory boli projektované na radikálne odlišnú mieru automobilizácie. V 70. či 80. rokoch sa ani náhodou nepočítalo s tým, že za 50 rokov vzrastie počet áut niekoľkonásobne. Ani pri relatívne dobrom zastúpení verejnej dopravy nie je možné úplne dostatočne naplniť nároky rezidentov, prípadne návštevníkov modernistických štvrtí. Ich veľké priestorové dimenzie a rozvoľnenosť situáciu ďalej zhoršujú, keďže k nosným dopravným linkám je pre mnohých ďaleko. 

Niekoľkopodlažné parkovacie domy, ktoré zvýšia kapacity, prinášajú perspektívu zlepšenia, ale príprava a realizácia je finančne náročná a zdĺhavá. V Bratislave sa zatiaľ dali do pohybu dva projekty parkovacích domov, jeden v Dúbravke a druhý v Petržalke. Celkovo pritom bolo vytypovaných dvadsať lokalít, v ktorých by mohli vzniknúť.

Najrýchlejším a najlacnejším riešením sú podľa Gebriana povrchové parkoviská, ktoré samozrejme u obyvateľov nevzbudzujú veľké nadšenie. Parkovisko však nemusí byť len vybetónovanou plochou, ktorá nahradí lúku alebo verejné priestranstvo. Zatrávňovacie panely či zachovanie významnej časti zelene môžu byť dobrým kompromisom.

Obzvlášť to platí pre sídliská so spomínanými veľkými nevyužívanými a zanedbanými verejnými plochami. Neznamená to, že by sa zelené plochy mali vo veľkom nahrádzať parkoviskami. V rozumnej miere by sa ale zanedbané plochy dali využiť efektívnejšie, aj keby išlo len o dočasné riešenie.

Bratislava chce problémy parkovania na sídliskách riešiť výstavbou parkovacích domov. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Svetlé stránky modernistických štvrtí

Život na sídlisku má svoje pozitíva. Na rozdiel od satelitov alebo vidieckych sídiel je na veľkom sídlisku vyššia miera anonymity, čo je pre mnohých ľudí pozitívna správa. Určite neplatí, že sa každý s každým pozná, výnimkou sú asi iba najbližší susedia, resp. obyvatelia rovnakého vchodu. To umožňuje rezidentom vyznávať životný štýl podľa ich presvedčenia bez zväzujúcich sociálnych štandardov, typických pre menšie sídla. Na druhej strane, výzvou je rozvoj komunitných vzťahov, keďže mestá trpia epidémiou samoty. 

Sídliská zároveň neboli pôvodne koncipované ako čisto obytné zóny. Najmä v starších štvrtiach (spred normalizácie) sa spravidla nachádza aj slušná občianska vybavenosť ako školy, škôlky či obchody a služby - niekedy v parteri, prípadne v samostatných nižších typových objektoch. V tomto smere za nimi zaostávajú aj niektoré novšie developmenty, hoci v súčasnosti sa situácia zlepšuje. 

Väčšina sídlisk je bohato vybavená ihriskami a v menšej miere športoviskami. Rast zelene zmiernil ťaživý pocit z mnohých lokalít a dodal sídliskám atraktívnejší charakter. Najlepšie navrhnuté štvrte v Bratislave sú naostatok dobre vybavené linkami verejnej dopravy, pričom nosným systémom sú električky. Trate vznikali v rámci celkového rozvoja komplexnej bytovej výstavby a do istej miery v predstihu. Ide o veľký rozdiel oproti nedávnej minulosti, keď stavebný rozvoj prechádza rozširovaniu električkovej siete. 

Naostatok platí, že ceny starších sídliskových bytov sú o čosi nižšie. Ide o komplexnejšiu tému, ale starý panelový byt na sídlisku je štandardne dostupnejší ako novostavba v rozrastajúcej sa rezidenčnej štvrti, pričom má nezriedka lepšiu dispozíciu a zmieňovanú dostupnost vybavenosti a dopravného vybavenia. Na druhej strane, zohľadniť treba obmedzenú životnosť panelových domov.

Sídliská sú bohato vybavené zeleňou a ihriskami. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Budúcnosť sídlisk

Životnosť panelákov sa tradične odhaduje na 70 až 80 rokov. Niektorí preto strašia ich približujúcim sa koncom. Faktom ale je, že masívne asanácie sídlisk a bytových domov už v horizonte troch-štyroch desaťročí sú nereálne. Dané to je nielen vlastníckymi pomerni, ale aj neustále sa zvyšujúcou životnosťou domov v dôsledku ich údržby a priebežných úprav. Samotné panely z betónu vydržia pri adekvátnej údžbe stroročia, problematickejšie sú skôr spoje a vnútorné rozvody, tieto sa ale priebežne upravujú. 

Paneláky nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku majú bohatú históriu a zostávajú významnou súčasťou urbanizmu. S najväčšou pravdepodobnosťou to tak ešte minimálne do konca tohto storočia ostane. Nie je to vždy najšťastnejšia správa. Daná forma výstavby poskytla kultivované bývanie miliónom ľudí, na druhej strane ale priniesla asanáciu mnohých starších štruktúr, narušenie obrazu mnohých miest a mestečiek a dodnes je spojená s niektorými ťažko riešiteľnými problémami.

Za etalón nevhodnosti výstavby panelových sídlisk sa kedysi označovala Petržalka. Desaťročia existencie ale ukázali jej životaspochopnosť, keďže sa prejavili niektoré z jej kvalít - dostupnosť do centra, prítomnosť krajinnej zelene a fakt, že tu žijú obyvatelia s mimoriadne vysokým priemerným vzdelaním. Z Petržalky sa nestalo geto, na druhej strane ale neboli doteraz vyriešené viaceré jej nedostatky, vrátane dobudovania nosného dopravného systému, urbanizácia centrálneho koridoru a dotvorenie významnej vybavenosti. 

Vízia lepšej budúcnosti tohto sídliska existuje. Jej súčasťou má byť citlivé dopĺňanie potrebnej vybavenosti, zlepšovanie dopravnej obsluhy a ochrana prírodného charakteru lesných plôch a vodných prvkov. Do istej miery môže byť vývoj v Petržalke - ak ho napokon nezastavia samotní obyvatelia - byť niečím, čo budú nasledovať aj iné modernistické štvrte a mestá s veľkými sídliskami.

Ich vývoj nie je uzavretý, tak ako nie je nikdy uzavretý ani vývoj a výstavba miest. Osudom sídlisk je zrastanie sa s pôvodými štruktúrami a postupné dobudovávanie na miestach, kde to je možné a vhodné. Jedného dňa sa tak môžu stať ešte omnoho lepším miestom pre život. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.