Adrian Gubčo 22.07.2021 17:30

Hlavné mesto predstavuje výsledok verejného obstarávania na zhotoviteľa druhej etapy petržalskej radiály

Magistrát Hlavného mesta SR Bratislava vyhodnotil verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby druhej etapy Nosného systému MHD v Petržalke – teda petržalskej električkovej trate. Momentálne najväčší dopravný projekt, zameraný na verejnú dopravu, má spojiť Jungmannovu ulicu s Janíkovym dvorom. Ponuka víťazného uchádzača musí ešte prejsť povinnými kontrolami, kým sa spustí samotná výstavba.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

V obstarávaní, kde bola rozhodujúcim kritériom cena, predložila najnižšiu cenovú ponuku skupina dodávateľov Združenie NS MHD PETRŽALKA. Hlavným členom konzorcia je Aldesa Construcciones Polska Spólka z organiczona odpowiedzialnościa, ostatnými členmi sú Aldesa Construcciones S.A.,  CEDIS a HANT BA. Električkovú trať so súvisiacou infraštruktúrou ponúkli vybudovať za 74.585.993,96 eur bez DPH.

Magistrát informoval aj o ďalších dvoch uchádzačoch. Druhú najnižšiu cenovú ponuku predložilo Združenie ICM-DUHA (hlavným členom je ICM S.p.A.) v hodnote 79.778.540,87 eur bez DPH. Tretiu najnižšiu cenovú ponuku predložilo združenie „Združenie Električka“ (hlavným členom je PORR s.r.o.) v hodnote 82.135.250,73 bez DPH. Do verejného obstarávania sa zapojilo ešte ďalších 5 uchádzačov. Poradie prvých troch nie je prekvapením, keďže už dávnejšie o tom informoval Denník E. V tom čase aj uviedol určité pochybnosti, súvisiace s jedným z členov víťazného konzorcia.

V každom prípade, mesto upozorňuje, že aktuálne začína plynúť lehota na podanie námietky voči výberu víťazného uchádzača. V prípade, že nikto z neúspešných uchádzačov námietku v lehote nepodá, bude nasledovať kontrola procesu výberu Zhotoviteľa na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO). Ak bude podaná námietka a bude jej vyhovené, opakuje sa napr. časť vyhodnotenia predložených ponúk. Celé verejné obstarávanie sa už opakovať s najvyššou pravdepodobnosťou nebude.

Pokiaľ bude proces úspešný a ÚVO dá pokračovaniu zelenú, nasledovať bude podpis zmluvy o dielo a hneď potom aj odovzdanie staveniska. Výstavbe už totiž nebude nič brániť v ceste. Hlavné mesto pôvodne predpokladalo, že by sa stavebné práce mohli spustiť v septembri (ak nerátame plané sľuby o dokončení električky v roku 2020 alebo 2021), dnes dúfa, že by to mohlo byť v priebehu októbra tohto roku. Ide o šibeničný termín, mesto sa totiž zaviazalo k dokončeniu projektu do konca roka 2023.

Projekt bude totiž z väčšej časti financovaný z eurofondov, a to v programovacom období 2014-2020. Pre projekty z tohto obdobia platí ešte možnosť N+3, čo znamená, že ich realizácia a financovanie môže dobiehať tri roky. Pokiaľ sa nepodarí trať dokončiť, mesto bude musieť získať financie aj z ďalšieho obdobia, čo by mohol byť problém. V skutočnosti však len teoreticky, keďže Ministerstvo dopravy a výstavby SR už podľa mesta prisľúbilo, že peniaze budú dostupné aj v ďalšom období a nevyčerpané prostriedky budú môcť byť využité na náhradné projekty.

Realizácia sa tak v určitej dobe nepochybne spustí, aj keď pôvodné termíny dodržané nebudú. Projekt prinesie rýchle električkové spojenie medzi centrom mesta a južným okrajom Petržalky. Nový úsek bude mať dĺžku 4,2 kilometra a vytvorených bude 7 zastávok, umiestnených tak, aby sa zabezpečili optimálne prestupy na autobusy. Trať bude úrovňová a z veľkej časti zazelenená. Súčasťou projektu je aj súbežná cyklotrasa v parametroch cyklodiaľnice, teda so šírkou 4 metre. Petržalka tak okrem kvalitného električkového spojenia získa aj cykloinfraštruktúru na najvyššej úrovni v Bratislave.

Trasovanie električkovej trate. Zdroj: iMHD.sk

Množstvo problémov a komplikácii pri príprave tohto úseku trate – na relatívne rovnej, stavebne pripravenej a v podstate ideálnej ploche – ukazuje, nakoľko náročné sú nové veľké infraštruktúrne projekty tohto typu. Ide pritom o električku, dopravný systém, s ktorým by mali byť v Bratislave bohaté skúsenosti. Napriek tomu bude trať v optimistickom prípade dokončená dlhé roky potom, ako sa o jej vzniku rozhodlo.

Hlavné mesto dnes uvažuje aj nad inými projektami, či už predĺženia existujúcich, alebo výstavby úplne nových radiál alebo tangenciál. Najznámejším prípadom je električková trať do nového centra mesta po Pribinovej a Košickej ulici. Tu narazila príprava na odpor Slovenského národného divadla a skupinky aktivistov, ktorí odmietajú vedenie trate popred a ponad priestory divadla. Keďže je SND vlastník pozemkov a zatiaľ trvá na svojom, plán sa dostal do slepej uličky – a to aj napriek tomu, že developer J&T Real Estate prisľúbil projektu finančnú podporu.

Iné projekty sa týkajú vybudovania Prievozskej radiály, ktorá má výhľadovo pokračovať až do Podunajských Biskupíc či Vrakune, predĺženia Ružinovskej radiály k novej železničnej zastávke (TIOP) pri Astronomickej ulici, predĺženie Dúbravsko-karlovskej radiály do Borov alebo vybudovania tangenty, ktorá by prepojila Račiansku, Vajnorskú a Ružinovskú radiálu. Azda s výnimkou trate do Borov sú všetky zámery viac v rovine štúdií a úvah, ako konkrétnych projektov. Mesto sa zameriava na modernizácie existujúcich tratí, predovšetkým Ružinovskej a potom Vajnorskej.

Pri sledovaní pomalej prípravy mesta v tomto smere sa ukazuje fantazírovanie o iných dopravných konceptoch – či už ľahkom, alebo nebodaj aj ťažkom metre – ako extrémne naivné. Bratislava momentálne nemá ani len organizačné, nehovoriac o finančných kapacitách na tak náročné projekty. Oproti nim je predĺženie Petržalskej radiály v podstate jednoduchou záležitosťou, i tak trvalo aj súčasnému vedeniu mesta približne dva roky, kým sa dostalo k verejnému obstarávaniu.

Je na diskusiu, čo všetko sa dá zmeniť z úrovne mesta. Je pravda, že sa Magistrát pomerne dlho zaoberal dizajnovými úpravami Petržalskej radiály, čo odsunulo termín vydania všetkých povolení. Mnohé modifikácie sa dali pritom riešiť v rámci zmeny stavby pred dokončením. Takisto sa nezdá, že by bola Petržalská radiála od začiatku braná ako absolútna priorita. Na druhej strane, povoľovacie procesy a zdržujúce odvolania či pripomienky možno riešiť najlepšie legislatívne, aby na rýchlosť procesu nemali taký vplyv. Na to však treba zmenu Stavebného zákona.

Faktom ostáva, že nielen Bratislava potrebuje urýchlené zlepšenie možností pre prepravu vo forme ekologickej verejnej dopravy – najmä električiek, ale aj vlakov, trolejbusov alebo bicyklov. Doprava je považovaná za hlavného znečisťovateľa ovzdušia v meste a využívanie fosílnych palív je niečo, čo musí čím skôr odísť do histórie. Ak sa však bude pri každom väčšom projekte opakovať nekonečný príbeh Petržalskej radiály, negatívne javy tu ešte dlho ostanú. Najväčším nepriateľom predstáv o lepšom a zdravšom meste sme nakoniec my sami s neustálymi diskusiami, byrokraciou a obštrukciami.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.