Znepokojené matky 28.07.2023 13:34

Epidémia zlého duševného zdravia má riešenie: Dobre navrhnuté mesto

Keď sa začne hovoriť o akomkoľvek novom projekte verejného priestoru, ktorý sa týka dopravy, diskusia čoskoro skĺzne k technickým parametrom – kapacitám, priepustnostiam, šírkam, intervalom, emisiám. Plánovanie mesta a pohybu v ňom by ale nemala byť len technická úloha. Zúfalo málo pozornosti sa venuje účinkom, ktoré má mesto na ľudí v psychologickej a sociologickej rovine.

Zdroj: Melissa a Chris Bruntlettovci

Čoraz častejšie sa objavujú štúdie, ktoré poukazujú na vplyvy vonkajších faktorov na našu úroveň stresu a úzkosti. A veľmi často je hlavnou negatívnou príčinou individuálna automobilová doprava.

Kniha Curbing Traffic od odborníkov na mobilitu Melissy a Chrisa Bruntletta spája viacero takýchto odborných poznatkov a výskumov. V jednotlivých kapitolách popisuje aspekty tvorby miest, na ktoré by sme nemali zabúdať: dostupné mesto, prepojené mesto, feministické mesto, mesto priateľské k deťom, dôveryhodné, prosperujúce, odolné a priateľské k starším.

V knihe nás sprevádzajú svojim osobným príbehom, keď sa v roku 2019 presťahovali aj so svojimi deťmi z kanadského Vancouveru do holandského Delftu, malebného mesta s asi 100-tisíc obyvateľmi. Z prvej ruky zdieľajú svoje skúsenosti zo života v cyklistickom meste navrhnutom pre ľudí a výhody, ktoré vyplývajú z toho, že sa k autám správame ako k návštevníkom a nie ako k vlastníkom mesta.

Aj z mojej osobnej skúsenosti musím povedať, že je to naozaj očarujúce mesto a moja chuť sa tam presťahovať rástla s každou prečítanou kapitolou. Zaujala ma napríklad kapitola Therapeutic city o tom, ako vplýva mesto na naše duševné zdravie. Pre všetkých z nás je veľmi dôležité nájsť spôsoby regenerácie, čas, kedy môžeme relaxovať a zabudnúť na chvíľu na svet okolo a všetky stresy, ktoré prináša. Pre autorov knihy to platí tiež.

Popisujú svoje skúsenosti z Vancouveru, ktoré prežíva väčšina z nás aj v Bratislave. Chceme si ísť niekam oddýchnuť, do parku, do lesa, k rieke. Na to, aby sme sa tam dostali, musíme prejsť niekoľkokrát cez rušnú cestu, ponáhľať sa cez priechod, aby sme to stihli za tých pár sekúnd, čo máme zelenú. Bojíme sa, či nás niekto nezrazí. Tieto skúsenosti považujeme za normálne, ale nemusí to tak byť. Autori knihy opisujú, ako ešte predtým, ako sa presťahovali do Delftu, si neboli skutočne vedomí toho, ako prostredie s hustou automobilovou premávkou zasiahlo ich schopnosť „nabiť si baterky“. Zrazu objavili miesto za bývanie, kde je o jeden typ stresu menej - stresu, ktorý predtým pokladali za automatickú súčasť života v meste.

Na Slovensku sa v súvislosti s duševným zdravím hovorí hlavne o nedostatku psychiatrickej starostlivosti a psychologických poradní. Psychologička Miroslava Šudila Žilinská, ktorá pracuje na SAV a venuje sa vplyvu klimatickej krízy na psychické zdravie, hovorí: „Aj v našom kontexte si ako spoločnosť musíme začať viac uvedomovať priamy a nepriamy vplyv fyzického priestoru na duševné zdravie. Dnes je už jednoznačná kríza duševného zdravia, hlavne u detí a mladých. Prevencia je vždy lacnejšia ako následné riešenie problémov. Ak "hundreme", že deti a mladí sú málo vonku, mali by sme sa spýtať, čo sme spravili pre to, aby sa vonku cítili dobre.“

Samozrejme, táto kríza je komplexná a prispievajúce faktory sú rôzne a nie všetky sú preskúmané, avšak faktor zastavaného prostredia môže byť jeden z najdôležitejších a najviac ignorovaných. „Spomeňme napríklad negatíva hluku, preplnenosti, kým naopak, zeleň, chôdza a bicyklovanie redukujú stres, podporujú oddych hlavy a pomáhajú zlepšovať pozornosť," tvrdí Šudila Žilinská. „Tieto prepojenia sú už vedecky potvrdené a pri tom často aj veľmi intuitívne. Zároveň dobre organizovaný verejný priestor zlepšuje vzťahy v komunite a tým nepriamo vplýva na prežívanú pohodu. Kvalitný verejný priestor, bezpečie, príroda sú dôležitou súčasťou skladačky prežívanej pohody.“

Dobre navrhnuté prostredie bez áut, no s prítomnosťou zelene a vody, vie blahodarne pôsobiť na ľudskú psychiku. Zdroj: Melissa a Chris Bruntlettovci

V knihe Curbing traffic je kríza duševného zdravia prirovnávaná k epidémii a čísla sú naozaj desivé. Polovica chronických duševných problémov začína v detstve, vo veku do 14 rokov. Deti pre svoj zdravý neurologický vývoj potrebujú kvalitné interakcie s osobami, ktoré ich opatrujú, potrebujú vzťahy, rôznorodosť, slobodu sa pohybovať, spoznávať svoje okolie, získavať samostatnosť. Bohužiaľ, veľká časť dnešnej generácie detí vyrastá vnútri a na zadnom sedadle auta. Rodičia sa boja deti pustiť von. Podľa prieskumov v rámci projektu Mesto pre deti je hlavným dôvodom strach z o dieťa, že ho zrazí vodič auta.

Ďalším dôležitým faktorom je socializácia. Človek je spoločenská bytosť, izolácia sa považuje za trest, a predsa sú tak navrhnuté naše mestá. Namiesto prirodzeného pohybu a stretávania ľudí tvárou v tvár sme sa uzavreli do plechových krabíc a sledujeme blinkery. Viacerí odborníci hovoria, že to nie je prirodzené, nabúrava to súdržnosť našej spoločnosti, našu schopnosť empatie a aj naše mentálne zdravie.

Potrebujeme eliminovať aj ambientný stres, ktorý zažívame denne a možno si ho ani neuvedomujeme. Stále ale je v pozadí kognitívneho povedomia. Býva spôsobený napríklad hlukom, znečistením alebo vizuálnym smogom. Bez všetkých týchto chronických stresov sa nám môže dariť robiť lepšie rozhodnutia a byť tvorivejší. V knihe to popisujú ako stav „flow“ alebo „in the zone“, teda ako stav energického sústredenia, zapojenia a potešenia.

Výbornou prevenciou je pohyb. Pri chôdzi sa vyplavujú endorfíny a človek prichádza na iné myšlienky. Vďaka chôdzi sa zlepšuje prekrvenie, ale aj okysličenie mozgu a to má pozitívny vplyv na kreativitu a premýšľanie. Zlepšuje sa imunita, zvládanie stresu, trávenie aj zdravie srdca (koniec reklamnej vsuvky :-)). 

Výskumy o tom, že prírodné prostredie má na našu psychiku blahodárny vplyv, sú známejšie. Umelé prostredie nedokáže konkurovať prírodnému vo svojej komplexite, ani vizuálnej, ani zážitkovej. Vo viacerých kultúrach je tradícia prírodnej terapie, známe je tým napríklad Japonsko. To, že v mestách má byť viac zelene, je hádam jedna z mála vecí, na ktorej sa zhodne väčšina obyvateľov aj u nás. Konflikt však príde po uvedomení si, že práve obrovské požiadavky automobilovej dopravy na vyasfaltované cesty a parkoviská stoja za nedostatkom zelene. Musíme si vybrať.

Aj hlavné námestie v Delfte bolo kedysi pokryté autami. Odkedy boli vytlačené, stalo sa obľúbeným miestom pre domácich aj návštevníkov. Zdroj: Melissa a Chris Bruntlettovci

Ako môžu plánovači miest adresovať krízu duševného zdravia? Na otázku v knihe odpovedá odborník na urbánnu neurológiu Robin Mazumder: „V prvom rade musíme odstraňovať hrozbu, ktorú predstavujú automobily. Či už cez upokojovanie dopravy alebo tvorbu zón bez áut, to je prvá vec, na ktorú by som sa zameral.“

V Delfte sa im to zjavne darí. Už v dopravnom pláne v roku 1970 obmedzili tranzitnú dopravu cez centrum, postupne znižovali počet áut a parkovacie miesta. V roku 1998 prišiel ďalší plán, ktorého cieľom bolo takmer úplne eliminovať automobily z centra a ponechať len hromadnú dopravu, cyklomobilitu a samozrejme peších. Prioritou už nebola len bezpečnosť, ale životaschopnosť. Vodiči sú samozrejme v centre vítaní, ale ich voľba mobility už nemôže brániť ostatným užívať si mesto. Svoje auto musia zaparkovať v podzemných garážach na okraji a vojsť pešo.

Zoznam ďalších riešení je veľmi dlhý, v knihe naozaj do detailu vysvetľujú, že ruch, stres a hluk nie sú nevyhnutnou súčasťou života v meste. Na príklade Delftu ukazujú výhody, ktoré vyplývajú z premysleného obmedzenia automobilovej dopravy a prečo investície do zlepšenia verejného priestoru a udržateľnej mobility znamenajú viac, ako len ľahšie a pohodlnejšie presúvanie sa z bodu A do bodu B. A nie, nejdem sa tam presťahovať, ale ako inšpirácia pre zmeny v Bratislave je táto kniha výborná pre nás všetkých.

Autorka: Ivana Némethová. Autorka je architektka a urbanistka a spoluzakladateľka združenia Znepokojené matky. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.