Martina Gregová 08.05.2024 19:45

Dubaj - líder v cyklodoprave? Mesto snov predstavilo ambicióznu víziu, chce viac cyklotrás ako Amsterdam a Kodaň dokopy

Dubaj si väčšina Slovákov spája s luxusnými mrakodrapmi, hotelmi a nákupnými centrami v púšti, pričom po meste sa tu ľudia prepravujú najmä v (drahých) autách. V budúcnosti sa to ale má zmeniť. Ambiciózna štúdia Dubai Cycle City predpokladá, že do roku 2040 bude cyklistickú a pešiu dopravu využívať až 80% obyvateľov a návštevníkov mesta. To by z tohto mesta urobila globálneho lídra v cyklodoprave. 

Zdroj: URB

Rozvoj cyklistickej infraštruktúry je v súčasnosti významnou súčasťou dopravných stratégií v mnohých metropolách vrátane Bratislavy. Zatiaľ čo niektoré mestá s podporou cyklistickej dopravy ešte len začínajú, a to najmä prostredníctvom menších zásahov, inde myslia už aj na komplexnejšie riešenia, architektúru infraštruktúry a previazanie cyklodopravy s tou hromadnou. 

Medzi svetových lídrov v tejto oblasti sa jednoznačne radí dánske hlavné mesto Kodaň. Hoci silná tradícia tu bola už od vynájdenia bicyklov, s intenzívnejším rozvojom cyklodopravy začali v 60-tych rokoch 20. storočia. Hlavná mestská ulica Strøget bola v roku 1962 premenená na pešiu zónu. Aj keď sa spočiatku tento krok nestretol s pochopením miestneho obyvateľstva, už v prvom roku prispel až k 35% nárastu počtu chodcov a cyklistov v centre. Odvtedy v Kodani vzniklo množstvo úspešných projektov podporujúcich udržateľnejšie spôsoby prepravy. Patrí k nim výstavba viacerých cyklomostov, rozsiahlej siete cyklochotrás a množstva parkovacích plôch či rovno celých objektov, určených na odparkovanie bicyklov.   

Za Kodaňou nezaostáva ani Amsterdam či iné holandské mestá. V Holandsku navyše okrem samotného rozvoja cyklistickej infraštruktúry myslia aj na jej prepojenie s verejnou hromadnou dopravou. Cieľom je minimalizovanie automobilovej dopravy nielen v mestách, ale aj mimo nich. V blízkosti mnohých dopravných uzlov preto možno bicykel zaparkovať v parkovacích domoch a ďalej pokračovať vlakom či iným prostriedkom hromadnej dopravy.  

Len pomerne nedávno zverejnila organizácia URB, ktorá už niekoľko rokov poskytuje poradenstvo v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest, víziu, vďaka ktorej by sa najlepším cyklistickým mestom do roku 2040 mal stať Dubaj. Mesto, ktoré svet už nejaký čas šokuje množstvom ambicióznych projektov, by túto víziu teoreticky mohlo naplniť. Vyžadovať si to však bude viac ako len obrovské finančné investície.  

Štúdia Dubai Cycle City 2040 zahŕňa viacero čiastkových zámerov. Jedným z nich je vybudovanie projektu The Loop – cyklistickej diaľnice s dĺžkou až 93 kilometrov. Vybudovaním cyklodiaľnice mesto plánuje zmeniť primárny spôsob dopravy v Dubaji. Obyvateľom má vo výsledku umožniť prejsť na bicykli alebo pešo ku kľúčovým službám a miestam v priebehu niekoľkých minút. Okrem toho poskytne táto cyklodiaľnica príjemné celoročné prostredie s kontrolovanou klímou, vďaka čomu nebudú užívatelia vystavení obrovským letným horúčavám.

Najambicióznejšie odhady hovoria o tom, že vďaka vybudovaniu komplexnej cyklistickej siete by mohlo do roku 2040 využívať cyklistickú dopravu ako primárny spôsob pohybu v meste viac ako 80% obyvateľov a návštevníkov mesta. „THE LOOP zníži závislosť od áut tým, že obyvateľom Dubaja umožní prejsť pešo alebo na bicykli k základnej občianskej vybavenosti v priebehu niekoľkých minút od ich domovov. Projekt je v súlade s ambíciou Dubaja stať sa 20-minútovým mestom,” opisujú predstavitelia organizácie URB.

Vo výsledku by v Dubaji do roku 2040 malo byť vybudovaných až 1.000 kilometrov cyklistických pruhov. To je takmer dvakrát viac ako momentálne nájdeme v Amsterdame či Kodani. 

Dôležitou súčasťou iniciatívy Dubai Cycle City je aj prepájanie novovybudovaných cyklistických a peších ťahov s rôznymi komunitnými priestormi, fitness centrami, hotelmi či verejnými parkami. Vďaka novým technológiám by sa mala navrhovaná infraštruktúra stať najinteligentnejšiou a najbezpečnejšou svojho druhu na svete.  

Príkladom je samotný The Loop - elektrinu bude vyrábať pomocou jedného z najčistejších zdrojov energie na planéte, teda pomocou krokov. Súčasťou bežeckých dráh a peších ťahov má byť totiž špeciálna kinetická dlažba. „Podlahy na získavanie energie budú vyrobené z recyklovaných automobilových pneumatík, ktoré sa pri šliapaní ohýbajú, čím vzniká kinetická energia. Do podlahy budú navyše integrované senzory, ktoré budú poskytovať údaje, ako je počet krokov a množstvo energie vygenerovanej v reálnom čase,” opisuje spoločnosť URB.  

Ak chce Dubaj naplniť ambicióznu víziu Dubai Cycle City 2040, bude výstavba komplexnej a technologicky náročnej cyklistickej infraštruktúry jej nevyhnutnou súčasťou. Vzhľadom na nedávnu históriu mesta a jeho prudký rozvoj v posledných desaťročiach je však viac ako jasné, že ak má nejaká metropola predpoklad k jej dobudovaniu, tak je to práve Dubaj.

V konečnom dôsledku to ale nebude len o infraštruktúre. Rastúce veľkomesto je aj napriek metru či malej sieti električiek úplne závislé na automobiloch. Tie sú v Dubaji zároveň dôležitou ukážkou statusu. Presedlanie na bicykle tak bude aj o veľkej zmene jeho vnímania a novom mentálnom nastavení. Ide o problém, ktorý musí napokon vyriešiť aj Bratislava. 

(URB, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.