Adrian Gubčo 18.01.2024 17:02

Dobrá správa: Mesto preveruje dôležitý dopravný projekt, mohol by zmeniť veľkú časť Bratislavy

Dopravná kostra Bratislavy je nedobudovaná. V posledných rokoch bolo hlavné mesto svedkom investícií do verejnej aj cestnej dopravy, napriek tomu chýba viacero významných stavieb, ktoré sú kľúčom k ukľudňovaniu mobility na významných mestských triedach. Magistrát a Metropolitný inštitút Bratislavy začínajú preverovať možnosti vzniku jednej z najdôležitejších.

Staršia štúdia Severnej tangenty. Zdroj: Ministerstvo dopravy / EIA

Spomedzi bratislavských ulíc patrí k najviac zaťaženým Šancová. Významná komunikácia spája Štefánikovu a Pražskú s Račianskym alebo Trnavským mýtom. Zároveň je však dôležitou spojnicou západných a východných častí mesta a súčasťou vnútorného dopravného okruhu. Výsledkom je enormné zaťaženie automobilovou dopravou. Ulica pritom pretína husto zastavané mestské štvrte.

Ruch spojený s hlukom, exhalátmi a celkovým znečistením dokonca podnietil miestnych obyvateľov k petícii, v ktorej žiadajú rozličné opatrenia, zamerané na ukľudnenie Šancovej. Ich cieľom je väčšia preferencia verejnej a cyklistickej dopravy, spomalenie automobilov či vytvorenie nových priechodov pre chodcov. Petícia si získala pomerne veľa podporovateľov, hoci nádej na plnú realizáciu požiadaviek je malá.

Problémom je význam Šancovej v kontexte dopravnej kostry mesta – je jednoducho príliš dôležitá. Do budúcna nie je perspektíva dramatickej zmeny, kým nepríde k vytvoreniu zmysluplnej alternatívy. Takáto možnosť sa pritom zvažuje už desaťročia. Je ňou tzv. Severná tangenta, teda akýsi obchvat severnej časti centra prostredníctvom cestnej spojnice Jarošovej a Pražskej ulice.

Vízia Severnej tangenty existuje minimálne od 60-tych rokov 20. storočia, keď sa formovali úvahy o dopravnej koncepcii Bratislavy. Za ideálny bol vyhodnotený tzv. radiálno-okružný systém, ktorý by prepájal z centra vedúce radiály sériou okruhov. Severná tangenta mala pôvodne dotvoriť kruh, vymedzený na západe Mlynskou dolinou a na východe Bajkalskou, spájať tak mala Jarošovu s Patrónkou. Daný systém mal umožniť ukľudnenie dopravy vnútri sektorov, vymedzených radiálami a okruhmi (tangenciálami).

Neskôr sa však plány zreálnili. Na začiatku 21. storočia sa zdalo, že všetko smeruje k výstavbe. V roku 2002 bolo ukončené posudzovanie vplyvov na životné prostredie a pracovalo sa na ďalších stupňoch dokumentácie aj povoľovania. Napokon však projekt odmietla financovať prvá vláda premiéra Róberta Fica. Rokmi zámer upadol do zabudnutia, hoci je stále súčasťou Územného plánu.

V poslednej dobe sa však opäť stal predmetom diskusií. Môže za to rastúca záťaž na Šancovej ulici a dopyt miestnych obyvateľov po riešení neúnosnej situácie. Šancová je jednou z najhlučnejších aj najznečistenejších ulíc v meste. V dlhom úseku od Račianskeho mýta po Karpatskú chýba priechod pre chodcov. Relatívne úzke chodníky sú ešte zúžené parkujúcimi autami, čo škodí aj retailu. Severná strana ulice je od južnej a tým aj od centra mesta takmer odtrhnutá.

V priebehu minulého leta sa tak objavila zmieňovaná petícia, žiadajúca humanizáciu ulice. „Intenzita cestnej premávky už prekročila únosnú hranicu a je nekompatibilná s kvalitným životom v meste,“ napísali iniciátorky. „Upokojenie dopravy a moderné urbanistické riešenie môže zvýšiť kvalitu bývania, zatraktívniť podnikanie a oživiť tento verejný priestor pre nás všetkých.“ Žiadali napríklad zníženie počtu pruhov pre individuálnu automobilovú dopravu, zriadenie celistvých buspruhov či cyklotrás, vytvorenie dvojice priechodov či prísnejší dohľad nad dodržiavaním pravidiel cestnej premávky.

Magistrát následne potvrdil, že zvažuje určité úpravy. Ich realizáciu však podmienil existenciou kvalitných dát, ktoré potvrdia, že zmenami nedôjde ku kolapsu dopravy. Medzi konkrétnymi zásahmi menoval najmä zúženie pruhov alebo prenastavenie signálnych plánov semaforov na križovatkách.

Petícia však priniesla aj otvorenie debaty o Severnej tangente. Mesto pripomenulo, že na projekte nepracuje. Dané to je aj jeho extrémnou finančnou náročnosťou (minimálne 100 miliónov eur), čo pri absencii štátnej alebo európskej podpory nie je realizovateľné v réžii Bratislavy. Všetko tak nasvedčovalo tomu, že Šancová sa bude musieť zmieriť s katastrofálnou situáciou.

Šancová ulica dnes patrí k najviac znečisteným uliciam v meste. Zdroj: Google StreetView

Teraz sa ale ukazuje, že Severná tangenta sa úplne nevytratila z úvah mesta o rozvoji dopravnej infraštruktúry. Dokazuje to zverejnená objednávka zo strany Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý si u projekčnej a inžinierskej firmy Afry CZ objednal spracovanie ideovo-technologickej štúdie vedenia Severnej tangenty v dvojici variantov. Zaplatiť za to hodlá vyše 13-tisíc eur.

Afry CZ je veľkou spoločnosťou, ktorá sa podieľala na projektovaní aj strategickom plánovaní významných (nielen) dopravných stavieb v Česku aj na Slovensku. Ide o skúseného hráča, ktorý bude teraz hľadať odpoveď, ako prispôsobiť víziu Severnej tangenty súčasným požiadavkám. Určité zmeny sú známe – mesto už nebude žiadať vybudovanie spojnice Legionárskej a Severnej tangenty, čo by si vyžiadalo redukciu parku na Račianskom mýte aj asanáciu viacerých domov.

Dôvodom, prečo Magistrát pristúpil k objednávke štúdie, však nie je veľká záťaž Šancovej ani požiadavky občanov. „MIB za spolupráce sekcie dopravy obstaráva štúdiu pre nové trasovanie severnej tangenty kvôli polohe hlavnej stanice,“ hovorí Michaela Pavelková, PR špecialistka na Metropolitnom inštitúte Bratislavy. „Ide o súčasť prác na projekte/súťaži na novú podobu hlavnej stanice. Nesúvisí to teda s petíciou.“

Bratislava v spolupráci so ŽSR a Ministerstvom dopravy SR už niekoľko rokov pripravuje obnovu Hlavnej železničnej stanice, pričom sa v dohľadnej dobe očakáva vyhlásenie súťažného dialógu. Keďže sa má Severná tangenta takmer dotýkať areálu stanice, z hľadiska podkladov je dôležité, aby súťažiaci vedeli, ako jednotlivé stavby v budúcnosti prepojiť.

Samotná štúdia je ešte len prvým krokom na veľmi dlhej ceste k výstavbe. Mesto po jej dokončení a posúdení dostane odpoveď, ako má byť stavba umiestnená, a bude môcť pristúpiť k tvorbe novej projektovej dokumentácie. V optimistickom prípade bude len prípravná fáza prebiehať niekoľko rokov, následne bude potrebné vyriešiť otázku financovania. Skôr ako v 30-tych rokoch tohto storočia tangenta realitou nebude. To isté však platí aj o Hlavnej stanici.

Vznik štúdie súvisí s pripravovanou súťažou na prestavbu Hlavnej stanice. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Mohlo by sa tak zdať, že nejde o zásadnú správu. Dôležité však je pripomenúť, že Hlavné mesto donedávna zanedbávalo prípravu cestných stavieb. Čiastočne to možno súvisí so silnejšou orientáciou na verejnú dopravu, čo je v princípe pozitívne. Na druhej strane by ale bolo nezmyslom, keby sa úplne zabudlo na rozvoj nedostačujúcej cestnej infraštruktúry.

Slovenská metropola má veľkorysé plány v oblasti zvyšovania podielu verejnej či nemotorovej dopravy na deľbe prepravnej práce. V praxi ale budú osobné automobily ešte dlhé desaťročia tvoriť obrovskú súčasť dopravného mixu. Za daných okolností je vhodné ich dostať na významné zberné komunikácie a utlmovať obslužné cesty vnútri jednotlivých štvrtí, kde môžu vznikať zdieľané ulice, kde sa hľadí predovšetkým na chodcov a cyklistov.

Daný systém nebude fungovať, kým nebudú vybudované dôležité prepojenia a obchádzkové trasy. Popri Severnej tangente tak treba postaviť ešte spojnicu Račianskej a Vajnorskej ulice prostredníctvom predĺženej Tomášikovej, predĺženie Bojnickej po Račiansku, obchvat Vrakune a ďalšie. Dnes extrémne zaťažené ulice bude možné prebudovať a humanizovať.

To je aj cesta pre Šancovú. V súčasnosti sa dajú zrealizovať určité opatrenia na zlepšenie jej stavu, komplexná premena však môže prebehnúť až v čase, keď tranzit získa vlastnú adekvátne dimenzovanú trasu, ideálne oddelenú od obytnej zástavby. Potom sa Šancová bude môcť skutočne zmeniť na bulvár – s pokojnou dopravou, buspruhmi, cyklotrasami, širšími chodníkmi, novou zeleňou a priechodmi. Možno by sa našlo miesto aj pre električku. Čo je dnes vtip, môže byť zajtra realita.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.