Adrian Gubčo 18.07.2023 12:45

Snaha o vyspelejšie mesto: Šancovú devastuje doprava, občania žiadajú zmenu

Šancová patrí k najrušnejším uliciam Bratislavy. Každý pracovný deň tadiaľto prejdú desaťtisíce vozidiel, čo výrazne zhoršuje kvalitu života miestnych obyvateľov a negatívne vplýva na lokálne obchody a podnikanie. Časti rezidentov očividne došla trpezlivosť a rozhodla sa hľadať riešenie. Tým má byť premena ulice, o čo sa snažia petíciou.

Zdroj: Google StreetView

Šancová, ako to už jej názov naznačuje, bola kedysi vonkajšou hranicou mesta, obklopeného šancami (teda obrannými valmi, čo je zároveň aj starý názov ulice). V druhej polovici 19. storočia sa tu však začala intenzívnejšie rozvíjať zástavba. Ulica totiž tvorila najkrajšiu spojnicu medzi Hlavnou stanicou a čoraz dôležitejšími križovatkami na Račianskom a Trnavskom mýte. Tento význam počas 20. storočia rástol, čo postupne premenilo ulicu na jednu z najzaťaženejších v meste.

Dnes je Šancová širokou a hlučnou triedou, ktorá pôsobí ako nebezpečná bariéra medzi štvrťami severne a južne od nej. Z veľkej časti je obklopená obytnou zástavbou mestskej mierky, napriek tomu si ju len sotva ktokoľvek spája s veľkomestským pôvabom. Skôr platí to, čo o nej napísala spisovateľka Jana Beňová vo svojom sprievodcovi bratislavskými ulicami – bizarná, hlučná, svojská, surová. Beňová naznačuje, že práve Šancová ukazuje skutočnú tvár Bratislavy.

Súčasťou Bratislavy sú však aj aktívne snahy o jej priblíženie sa vyspelým európskym metropolám. V tomto duchu vznikla petícia „Dajme Šancovej šancu na život“, ktorej cieľom premena ulice v podobe upokojenia automobilovej dopravy. „Intenzita cestnej premávky už prekročila únosnú hranicu a je nekompatibilná s kvalitným životom v meste,“ píšu iniciátorky petície v jej popise. „Upokojenie dopravy a moderné urbanistické riešenie môže zvýšiť kvalitu bývania, zatraktívniť podnikanie a oživiť tento verejný priestor pre nás všetkých.“

Podľa požiadaviek petície by sa napríklad mal znížiť počet pruhov pre individuálnu automobilovú dopravu (IAD) na jeden v každom smere a získaný priestor by sa mal využiť vo forme buspruhov a teoreticky aj fyzicky oddelených cyklotrás. Organizátorky žiadajú aj úpravu priechodov pre chodcov, realizáciu dvojice nových priechodov (pri Ľadovej a Belehradskej), výsadbu zelene a zlepšenie starostlivosti, umiestnenie radarov a sledovanie dodržiavania predpisov a napokon umiestnenie meračov hluku.

Organizátorky petície veria, že tieto opatrenia by prispeli k citeľnému zlepšeniu situácie. Presvedčená je o tom aj Ivana Némethová zo známej environmentalistickej organizácie Znepokojené matky, ktorá sa na iniciovaní petície podieľala. „Bývam v bezprostrednej blízkosti tejto ulice, každý deň tadiaľ vodím svojho syna do školy,“ hovorí o svojich dôvodoch pre jej vyhlásenie. „Stále intenzívnejšie vnímam to nebezpečenstvo, znečistenie a hluk, s obavami prechádzame cez priechod, celú noc počúvame preteky áut a motoriek. Keď sa dá, ulici sa vyhýbame, pretože je naozaj nepríjemné kráčať vedľa takej premávky.“

Na stav ulice má však kritický pohľad aj ako odborníčka. „Som architektka a urbanistka, venujem sa témam upokojovania dopravy, klimaticky neutrálnych miest, sledujem aktuálne trendy a je jasné, že ak chce byť Bratislava moderné mesto s vysokou kvalitou života, zmenu potrebuje,“ upozorňuje. „Potrebujeme dať prednosť udržateľným formám dopravy ako je peší pohyb, bicyklovanie a MHD, znižovať počet áut v centre mesta. Tieto princípy má Bratislava aj vo svojich strategických plánoch.“

Problémy treba podľa nej riešiť tam, kde sú najvypuklejšie – a to Šancová spĺňa. Aktivisti pripomínajú, že od rozšírenia ulice do súčasnej šírky v roku 1972 sa počet áut v meste zvýšil 15-násobne, dáta o kvalite ovzdušia z Trnavského mýta a spred budovy YMCA prekračujú prípustné hodnoty a to isté platí aj o hluku, či už cez deň alebo v noci. Sociálne vzťahy sú podľa organizátoriek narušené, lebo priechody pre chodcov sú príliš ďaleko od seba. Naostatok, problematická je aj bezpečnosť chodcov. V kontexte Bratislavy ide o významnú tému, len v minulom roku zomrelo 14 ľudí pod kolesami áut.

Petícia požaduje realizáciu opatrení čím skôr. „Nesúhlasíme tým, že máme čakať na vybudovanie "Severnej tangenty", ktorá má Šancovú ulicu odľahčiť. Tento projekt je v nedohľadne a myslieť si, že výstavbou novej cesty sa vyrieši táto katastrofálna situácia, je nezmysel,“ tvrdia organizátorky. Preto treba realizovať skutočne významné kroky, ktoré pomôžu pešej, cyklistickej aj verejnej doprave na úkor IAD.

Organizátorky dúfajú v dvojaký výsledok petície a súvisiacej kampane. „Za víťazstvo budeme samozrejme považovať, keď budú splnené naše požiadavky,“ konštatuje Némethová. „Úspech kampane však nie je len vo fyzických zmenách, ale aj v zmene mindsetu. Myslíme si, že obyvatelia si začali uvedomovať, že majú právo na zdravé životné prostredie a kvalitné verejné priestory a už nemôžu ustupovať automobilovej doprave. Už nie je kam.“

V tomto ohľade petícia pripomína, že v Bratislave pripadá na tisíc obyvateľov vyše 700 áut. V omnoho bohatšej Viedni je to polovica. Viedeň nie je výnimka, to isté platí o viacerých veľkých západoeurópskych a severoeurópskych metropolách (azda s výnimkou Ríma). Veľké mestá sa navyše čoraz intenzívnejšie zaoberajú spôsobmi, ako toto číslo ďalej znížiť a presvedčiť ľudí, aby využívali alternatívne formy dopravy.

Paríž napríklad pre dopravu zatvára viaceré ulice a buduje obrovskú sieť cyklotrás, v Barcelone sa vylučuje IAD vnútri tzv. superblokov, teda série viacerých mestských blokov v slávnej štvrti Eixample, v Osle vzniká najväčšia pešia zóna v Európe a v Bruseli sa plošne zaviedla maximálna povolená rýchlosť 30 kilometrov za hodinu.

Bratislava zatiaľ postupuje opatrnejšie. Veľkým úspechom bolo vytvorenie viacerých buspruhov v rámci mesta, postupuje regulácia parkovania a v uliciach sa objavujú chránené pruhy pre cyklistov (hoci cyklotrasy ešte veľmi nie). Veľmi pozitívna správa prišla minulý týždeň, kedy aktivisti (opäť aj Znepokojené matky) oznámili, že sa im podarilo presvedčiť Magistrát o potrebe zriadenia priechodu pre chodcov na Staromestskej ulici pri zastávke Zochova.

Ak sa má ale naozaj výraznejšie zvrátiť trend a posilniť verejná, cyklistická a pešia doprava na úkor IAD, potrebné budú ráznejšie kroky. Návrhov je pritom na stole dosť – utlmenie Mickiewiczovej ulice, zrušenie jedného z pruhov na Radlinského (v smere do centra) v prospech cyklistov, odstránenie prístupových rámp na Most SNP z nábrežia, redukcia Karloveskej ulice o vonkajšie pruhy v prospech cyklotrás a i. Teraz sa k nim pridáva aj návrh na utlmenie Šancovej.

Z pohľadu mnohých sa zdá redukcia pruhov na tejto ulici ako nepredstaviteľná. Ako to ale v obdobných prípadoch býva, jedna vec sú obavy a druhá realita a dáta. So Šancovou treba každopádne niečo robiť. Ak sa zlepší ona, možno sa môže zlepšiť aj celá Bratislava.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.