Simona Schreinerová 19.02.2025 17:08

Bratislava na prahu veľkých zmien. MIB predstavil ambiciózne plány mesta na rok 2025

Rok 2024 priniesol viacero tém, do ktorých bol zapojený aj Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Jeho cieľom je najmä určovať smerovanie mesta z pohľadu strategického a územného plánovania, dopravnej politiky, dostupnosti bývania či edukácie verejnosti.

Nový metropolitný územný plán aj lepšia adaptácia na zmenu klímy

Bratislava sa posúva k lepšiemu aj vďaka Metropolitnému inštitútu Bratislavy, čo sa ukázalo aj v uplynulom roku. Inštitút začal okrem iného pracovať aj na novom metropolitnom územnom pláne, ktorý zmení budúcu mapu mesta a je teda jedným z najdôležitejších projektov. Bude totiž rámcovať vývoj Bratislavy na najbližšie desaťročia. Výzvou pre nasledujúce roky bude v tejto súvislosti najmä dospieť k spoločenskej dohode všetkých aktérov v Bratislave.

V spolupráci s útvarom hlavného architekta mesta plánuje MIB rozvíjať Bratislavu podľa princípov kompaktného, polycentrického, dostupného, zeleného mesta s kvalitnými verejnými priestormi. V aktuálnej fáze vznikajú v metropolitnom inštitúte jednotlivé štúdie a prognózy, ktoré sú povinným podkladom k územnému plánu.

Verejnosti bola v roku 2024 predstavená Demografická prognóza, ktorá pracuje s piatimi scenármi populačného vývoja a odpovedá napr. na otázku, či bude mať Bratislava v roku 2050 milión obyvateľov. Už dnes vieme, že ani pri najoptimistickejšom scenári nedosiahne Bratislava míľnik milión obyvateľov, len necelých 600 tisíc.

S plánovaním a vývojom mesta súvisia aj otázky životného prostredia, ochrany krajiny, prírody a adaptácie na zmeny klímy. Metropolitný inštitút sa v roku 2024 zapojil do Klimatického plánu Bratislavy vypracovaním štúdie Hodnotenie zraniteľnosti mesta. Pomocou máp, ktoré envirošpecialisti MIBu vytvorili z dostupných dát, je možné identifikovať oblasti, kde sú obyvatelia, budovy a dopravná infraštruktúra najviac ohrozené v dôsledku horúčav a prívalových zrážok.

V MIB vyvíja aj konkrétne nástroje na lepšiu adaptáciu na zmeny klímy, ku ktorým patrí aj ekoindex. Ide o nástroj na komplexnejšie plánovanie zelene v nových stavebných projektoch. Ekoindex by mal časom nahradiť aktuálny koeficient zelene, ktorý v súčasnosti posudzuje najmä kvantitu zelene.

Ekoindex neskúma len objem, ale aj kvalitu zelenej infraštruktúry a do celkového hodnotenia zaraďuje modro-zelené opatrenia či opatrenia na podporu biodiverzity. Mestá Bratislava a Košice sa ním v súčasnosti môžu podľa novej vyhlášky riadiť pri plánovaní. V strednej Európe sme v tomto príkladom, podobný sofistikovaný nástroj majú v Európe mestá ako Londýn alebo Helsinki.   

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Koncepcia rozvoja brownfieldov

S ochranou zelene a rozvojom kompaktného mesta súvisia aj brownfieldy. Aj vzhľadom na novú európsku legislatívu, podľa ktorej viac nebude možné stavať na ornej pôde, majú tieto už zastavané plochy veľký potenciál pre rozvoj mesta smerom dovnútra. Je to cieľom rozvoja vyspelých miest nielen z hľadiska environmentálnej udržateľnosti, ale aj z hľadiska kvalitného bývania s dobrou dopravnou dostupnosťou a službami.

MIB zmapoval všetkých 113 brownfieldov v meste a aktuálne finišuje koncepciu ich rozvoja, ktorá by mala určiť základný rámec pre ich ďalšiu premenu. Príkladom takejto transformácie brownfieldu môžu byť aj Mlynské nivy, kde inštitút pripravoval Mestskú urbanistickú štúdiu Mlynské nivy (MUŠ), ktorá bola na konci roka 2024 pretavená do návrhu konkrétnych zmien a doplnkov územného plánu.

Ak sa tieto zmeny a doplnky podarí na jar schváliť v mestskom zastupiteľstve, pozitívna premena Mlynských nív na plnohodnotnú štvrť krátkych vzdialeností sa bude môcť začať ešte pred schválením samotného metropolitného územného plánu.

MUŠ Nivy je pilotný projekt, ktorý koordinuje záujmy jednotlivých vlastníkov pozemkov a verejný záujem obyvateľov a mesta. Príspevky od developerov budú zhodnotené priamo v území v podobe občianskej vybavenosti ako sú školy, škôlky, zdravotnícke a sociálne zariadenia, parky či doprava.

Veľkou témou je doprava v meste, predovšetkým podpora verejnej a aktívnej dopravy a pešieho pohybu. Električková doprava sa v Bratislave považuje za nosnú a jej postupné zatraktívňovanie a skvalitňovanie patrí medzi priority mesta. Na pôde MIB vznikol dizajn manuál pre novú Ružinovskú električkovú radiálu, inštitút sa podieľal aj na rekonštrukcii Vajnorskej radiály, kde sme participovali pri tvorbe zastávok a nástupíšť.

Nové princípy a štandardy aj Živé miesta

Aktuálne sa pripravujú ďalšie princípy a štandardy (PaŠ), ktoré určujú vizuál konkrétnych prvkov mestského mobiliáru a zvyšujú ich estetický, ale aj kvalitatívny štandard. Vzhľadom na pribúdajúci počet rôznorodých balíkomatov v uliciach mesta vzniká PaŠ balíkomatov. Tento dokument má zjednotiť ich aktuálny dizajn a minimalizovať vizuálny smog, ku ktorému v meste balíkomaty prispievajú.

MIB pripravuje aj dve PaŠ upokojovania dopravy (ide o prvky ako spomaľovacie vankúše, priebežné chodníky, pojazdné ostrovčeky, vysunuté nárožia a pod.). Tieto prvky majú posilňovať bezpečnosť pre chodcov a cyklistov a v neposlednom rade aj pre šoférov áut sprehľadnením a spomalením dopravy na mestských uliciach.

V minulom roku sa dokončilo niekoľko projektov v rámci Živých miest, na ktorých MIB spolupracoval s magistrátom a mestskými časťami. Ide najmä o revitalizáciu parkov Dunajská, Kazanská a Legionárska. Ľudia ocenili nový skejtpark v Sade Janka Kráľa, ktorý vznikal v spolupráci so samotnou komunitou skejterov. Dnes je využívaný deťmi, cyklistami, skejtermi i kolobežkármi.

Výraznej zmeny sa dočkal aj objekt po bývalom erotickom salóne v Sade Janka Kráľa, ktorý sa premenil na vyhľadávané bistro. Verejné miesta nie sú len parky či námestia, ale aj ulice, po ktorých sa Bratislavčania denne pohybujú.

Rekonštrukcie, ktoré prebehli v súlade s technickými listami MIBu v roku 2024, priniesli novú kvalitu častiam ulíc Trenčianska, Pekná cesta a Vajnorská. Ide o príklady, ktoré ukazujú, ako je možné postupne zvyšovať štandard mestských ulíc. Zvyšovanie dopravnej bezpečnosti je totiž ďalšou z priorít inštitútu.

Skejtpark v Sade Janka Kráľa. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Mesto pre deti

Mesto pre deti je projekt, ktorý MIB zastrešuje a rieši nebezpečné prechádzanie detí cez cestu, neprehľadné križovatky, chýbajúce chodníky či zanedbané priestranstvá v okolí škôl dočasnými alebo trvalými transformáciami. Konkrétnym zmenám v priestore vždy predchádza participácia s deťmi, komunitou rodičov, učiteľov a učiteliek škôl či rezidentami.

Program podporuje aktívnu mobilitu detí, ich samostatnosť, sebadôveru a vzťahy v komunite. V minulých rokoch MIB spolupracoval s dvanástimi základnými školami v siedmich mestských častiach a výsledkom sú desiatky zmien k lepšiemu. V rekordnom čase sa v spolupráci s mestom podarila premena veľkej križovatky pri ZŠ Vazovova a okolia pri ZŠ Mudroňova, kde pribudli vyvýšené priechody pre chodcov, drop-off zóny na rýchle zastavenie a nový verejný priestor so zeleňou a lavičkami.

Projekt Mesto pre deti pokračuje aj v roku 2025. MIB spustil v minulom roku prihláškový program pre všetky bratislavské školy, do ktorého sa prihlásilo 34 škôl. Vybraných bolo 20 z 12 mestských častí. Ide o základné, materské, stredné, verejné, súkromné, aj jednu cirkevnú školu.

Tému plánovania mesta v súlade s potrebami detí však bola prenesená aj na medzinárodnú pôdu. Na prvom dvojdňovom samite Start with Children v Starej tržnici, ktorý spoluorganizoval MIB, sa lídri z celého sveta podelili o svoje know-how a príklady z praxe, ako vytvárať lepšie mesto pre všetkých cez potreby detí. Publikum tvorilo skoro 600 odborníkov a zastupiteľov miest a obcí z celého Slovenska aj zahraničia. Konferencia bola hradená z externých zdrojov, podobne ako množstvo ďalších projektov.

Upravený priestor na Vazovovej. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Procesy participácie

Mestotvorba nie je len o fyzickej premene priestorov, ale aj o spolupráci, komunikácii a budovaní vzťahu obyvateľov k mestu. Rozsiahlou participáciou MIB zapája jednotlivé skupiny obyvateľov mesta do jeho plánovania, pomáhame vzdelávať či informovať obyvateľov vrátane detí a podporujeme rozvoj komunitného života. 100 000 obyvateľov je číslo, ktoré hovorí o doterajšom počte účastníkov participácie.

V tomto čísle sú zahrnutí ľudia, ktorí sa do jednotlivých projektov MIBu zapojili priamo aj nepriamo. Priama participácia zahŕňa účasť na formátoch ako sú susedské stretnutia, rozhovory, dotazníkové prieskumy a podobne. V nepriamej participácii ide o ľudí, ktorí sa aktívne zúčastnili Ulíc na hranie, Pešibusu či aktivít v rámci Pavilónu na hranie. MIB verí, že číslo bude naďalej rásť a aj vďaka tejto spolupráci sa vybudujú dobré vzťahy nielen medzi ľuďmi navzájom, ale aj medzi ľuďmi a ich mestom.

„Rok 2024 bol pre nás procesom zlaďovania fyzických zmien v priestore s komunikáciou prečo a ako tieto zmeny robíme, a zapájaním dotknutých komunít. Asi najdiskutovanejším príkladom boli transformácie v rámci programu Mesto pre deti, kde sme pretavili dočasné zásahy na križovatkách Vazovova a Mudroňova, tzv. taktický urbanizmus, do trvalých riešení, do ktorých sme zapracovali a reflektovali požiadavky, ktoré vyvstali z testovania dočasných riešení a participácie s komunitami detí, pedagógov a rodičov,“ uviedol MIB.

V tomto roku príde TU-BA

TU-BA bude prístupná platforma po vzore podobných centier vo svete, kde sa bude kultivovať kritický a zároveň rešpektujúci dialóg v témach rozvoja mesta a facilitovať spoločenskú dohodu na územnom plánovaní a vízii Bratislavy. Bude MIBu pomáhať odborne aj verejne, spoločne a otvorene odpovedať na otázku, aké mesto chceme.

„Je dôležité si uvedomiť, že tvorba mesta je vo svojej podstate konfliktná téma – pretože je o zlaďovaní záujmov mnohých strán a aktérov, ktorí sa na tomto procese podieľajú – od mesta a mestských častí, cez súkromný a tretí sektor až po obyvateľov a obyvateľky. Hľadanie win-win riešení a spoločenskej dohody je preto pre nás dôležitou témou aj vzhľadom na to, že MIB začal pracovať na novom metropolitnom územnom pláne pre Bratislavu. Preto ma veľmi teší, že sa nám v priebehu minulého roka podarilo pripraviť pôdu pre vznik TU-BA centra architektúry a mestského plánovania v Bratislave, ktoré pre verejnosť otvoríme na jeseň tohto roku,“ uviedol MIB.

MIB je mestská príspevková organizácia, ktorá cez externé zdroje buduje kapacity na výskum, inovácie a impakt v samotnej fyzickej transformácii Bratislavy, ale aj v spoluprácach s ďalšími partnermi. V minulom roku sa takto podarilo zabezpečiť zhruba tretinu rozpočtu MIB z iných zdrojov.

(MIB)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.