Adrian Gubčo 04.07.2023 18:50

Ako v rozvojovej krajine. Internáty v Mlynskej doline sú v zlom stave, chradnúť budú naďalej

Internáty Univerzity Komenského v Mlynskej doline, predovšetkým obrovský „Šturák“, sú v mimoriadne zlom stave. Hoci niektoré boli obnovené, ďalšie čakajú na serióznu modernizáciu už celé desaťročia. Príležitosť sa núkala v podobe Plánu obnovy a odolnosti. Ako sa však zdá, ostane nevyužitá – a študenti budú aj naďalej žiť v otrasných podmienkach.

Zdroj: Univerzita Komenského

Areál internátov v Mlynskej doline začal vznikať už v druhej polovici 60-tych rokov 20. storočia, na základe staršieho konceptu, ktorý tu predpokladal umiestnenie univerzitného kampusu. Celé študentské mestečko malo fungovať ako samostatné malé moderné mesto pre 10-tisíc študentov s potrebnou vybavenosťou a verejnými priestormi. Jadro sa malo nachádzať v blízkosti dvojice mohutných, 14-podlažných blokov od architektov Jánosa Rotha a Józsefa Fintu

Tieto bloky, Internáty Ľudovíta Štúra, sú najväčším internátom na Slovensku. Dvojica blokov má asociovať corbusierovský (podľa švajčiarskeho architekta a urbanistu Le Corbusiera) model „stroja na bývanie“, kde sú všetky potreby saturované v rámci výškovej budovy so zeleňou okolo. Študenti sú ubytovaní po bunkách, tvorených štyrmi izbami s kapacitou 10 ubytovaných. Ku každej bunke prilieha jedna kúpeľňa s toaletou.

Stav internátu je už dlhodobo zlý. Upozorňujú na to študenti aj Univerzita Komenského. Zo strany zodpovedných orgánov sa opakovane hovorí o rekonštrukcii. Určité menšie práce sa už zrealizovali – opravené boli balkónové zábradlia alebo kotolňa. Naozaj hĺbková rekonštrukcia, ktorá by dramaticky zvýšila komfort ubytovaných študentov, je ale hudbou budúcnosti.

Kameňom úrazu sú peniaze. Univerzita Komenského sa preto s nádejou obracala na Plán obnovy a odolnosti, ktorý prichádza s víziou zvýšenia kvality vysokého školstva, ako aj zlepšenia konkurencieschopnosti. Poskytovanie ubytovania s dobrou úrovňou komfortu by vedelo zvýšiť atraktivitu bratislavskej univerzity, ktorá bojuje s konkurenciou zahraničných škôl – predovšetkým blízkeho Brna a Prahy (mimochodom, internáty v Prahe nie sú radikálne lepšie a určite nie lacnejšie). 

Peniaze ale nemali byť „zadarmo“. Plán obnovy totiž predpokladá, že prostriedky budú investované tak, aby podporili vysokoškolskú reformu spájania škôl. Denník N cituje Národnú implementačnú a koordinačnú agentúru NIKA, podľa ktorej „cieľom výzvy nie je primárne podpora internátov, ale aj podpora výskumnej a vzdelávacej infraštruktúry s vysokou pridanou hodnotou pre excelentný výskum a internacionalizáciu.“

Zásadným krokom k zvýšeniu konkurencieschopnosti má byť spájanie škôl. Na výzvu Ministerstva školstva však nereagoval nikto. Následnú snahu o vznik konzorcií vypočulo niekoľko strán, Univerzita Komenského ale medzi nimi nebola. K peniazom preto prístup nemá, keďže ide o podmienku ministerstva. Rektor UK Marek Števček tieto snahy kritizoval, tvrdiac, že ide o nesplniteľnú úlohu pre univerzitu, a navyše aj nezmyselnú pre tak veľkú inštitúciu.

Ministerstvo školstva chce vyhlásiť výzvu aj pre nespojené školy, pre UK a jej študentov je to ale zbytočná informácia. Internáty sa totiž majú obnoviť za 34 miliónov eur, čo je omnoho viac, ako plánuje rezort vyčleniť. UK preto žiada, aby sa peniaze určili zo štátneho rozpočtu, keďže reálna nie je ani obnova z eurofondov.

To všetko je však dlhodobá cesta a je otázne, či o tom rozhodne ešte aktuálna úradnícka vláda. Rozhodnutie bude na tej budúcej, ktorá nastúpi po septembrových voľbách. Medzičasom, približne 1,3-tisíc študentov, ktorí bývajú na „Šturáku“, bude aj naďalej žiť v podmienkach, ktoré pripomínajú skôr rozvojovú krajinu (napríklad Rusko) ako európsku metropolu.

Univerzita Komesnkého nie je schopná obnoviť chátrajúce internáty, v dôsledku čoho bude žiť množstvo študentov v zlých podmienkach. Zdroj: Univerzita Komenského

Problém internátov v študentskom mestečku v Mlynskej doline poukazuje na viacero chorôb slovenského školstva, podpory vedy a výskumu, investícií do budúcnosti, ale aj urbanizmu, architektúry a mestského plánovania. Do celej situácie očividne zasahuje aj ego a nekompetentnosť, čo sa ale týka viacerých strán.

V prvom rade, snaha štátu o zníženie počtu univerzít a vysokých škôl ich spájaním je správna a rozumná. Odpor univerzít je iracionálny, keďže svojim súčasným postojom iba udržujú súčasný nedobrý stav slovenského vysokého školstva, ktoré nie je schopné držať krok s európskymi či svetovými lídrami. Isteže, aj na Slovensku pôsobí niekoľko excelentných pracovísk, ako to ale býva, ich úspechy sú dané najmä výnimočnými osobnosťami na ich čele alebo v tímoch a nie systémom, ktorý by ich podporoval.

Odborníci už dlho kritizujú, že – expresívne povedané – každé mestečko má svoju vysokú školu a univerzitu. Objavujú sa preto výzvy na ich radikálnu redukciu. Expert Inštitútu kultúrnej politiky a výskumník na University of Pennsylvania Andrej Svorenčík dokonca naznačil, že by krajine o veľkosti Slovenska mohli stačiť dve univerzity: bratislavská a jedna úplne nová na zelenej lúke. Nanešťastie, pri lokálnej mentalite ide o nereálnu víziu.

Preto sa možno stotožniť s rektorom UK, keď kritizuje nedostatok investícií do vedy a výskumu, ale zároveň treba jedným dychom dodať, že spoluvinníkom je aj on. Univerzita Komenského v skutočnosti nie je výnimočná, aby stála mimo snáh o spájanie. Ide o priemernú, provinčnú školu, ktorá je dobrá len na slovenské pomery. V globálnej súťaži je však irelevantná.

Pokiaľ nedôjde k radikálnej transformácii, inak to ani nebude. Ide presne o tú transformáciu, ktorú sa snaží dosiahnuť štát v snahe o účelnejšie využitie prostriedkov z Plánu obnovy. Tieto prostriedky nie sú trhací kalendár ani „wishlist“, aby sa z nich rozdávalo na veci, ktoré neprinášajú mimoriadnu pridanú hodnotu.

Ak sa náhodou ale v budúcnosti niečo zmení – teda Univerzita Komenského aj ďalšie školy si uvedomia, že takto to ďalej nejde, kým štát začne podporovať vzdelávanie a výskum na úrovni, ako podporuje napríklad (zbytočné) diaľnice – príde čas na nové uvažovanie o ubytovaní študentov. Rekonštrukcia ohavných, stavebne a morálne zastaraných internátov totiž nie je najlepší spôsob využitia peňazí.

Tým by bolo vybudovanie skutočného študentského mestečka v zmysle súčasného prístupu k urbanizmu, architektúre a udržateľnosti. Študenti by mali žiť v architektonicky príťažlivých, komunitných objektoch menšej mierky, usporiadaných do ulíc s vybavenosťou a službami, pričom by mali k dispozícii verejné priestory či športoviská špičkovej kvality. To by malo potenciál skutočne pritiahnuť a udržať talent. Dnešné študentské sídlisko v Mlynskej doline je ťaživým reliktom doby, kedy boli ľudia len číslom v päťročnom pláne.

Na takúto zmenu ale pravdepodobne nestačí upraviť legislatívu alebo nájsť nového rektora či ministra. Nastúpiť musí úplne nová generácia.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.