Adrian Gubčo 21.07.2021 17:12

Nová podoba Internátu Ľudovíta Štúra sa odhaľuje

Dlho odkladaná rekonštrukcia prvej časti Internátu Ľudovíta Štúra sa konečne blíži. Neslávne známe ubytovanie pre študentov bolo už v doslova havarijnom stave a terčom mnohých divokých historiek. Zmena sa však blíži: oficiálny profil študentského mestečka v Mlynskej doline oznámil, že bola prebratá projektová dokumentácia rekonštrukcie, zásadný krok pre jej samotným spustením.

Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave

Areál internátov v Mlynskej doline začal vznikať v druhej polovici 60-tych rokov 20. storočia, na základe staršieho konceptu, ktorý tu predpokladal umiestnenie univerzitného kampusu. Celé študentské mestečko malo fungovať ako samostatné malé moderné mesto pre 10-tisíc študentov s potrebnou vybavenosťou a verejnými priestormi. Jadro sa malo nachádzať v blízkosti dvojice mohutných, 14-podlažných blokov od architektov Jánosa Rotha a Józsefa Fintu. Pôvodný koncept sa realizoval len čiastočne, výškové budovy sa tak stali dominantou Mlynskej doliny, resp. Slávičieho údolia.

Ide o najväčšie internáty na Slovensku. Dvojica blokov má asociovať corbusierovský (podľa švajčiarskeho architekta a urbanistu Le Corbusiera) model „stroja na bývanie“, kde sú všetky potreby saturované v rámci výškovej budovy so zeleňou okolo. Do internátov sa však v posledných desaťročiach investovalo len minimálne. Výsledkom je zlý stav fasád a podmienky na bývanie, ktoré už nezodpovedajú súčasným nárokom. Študenti sú ubytovaní po bunkách, tvorených štyrmi izbami s kapacitou 10 ubytovaných. Ku každej bunke prilieha jedna kúpeľňa s toaletou.

Univerzita Komenského, ktorej internáty patria, ako aj študenti samotní, už dlhšie vyvíjajú snahy, aby sa stav ubytovacích kapacít zlepšil. Ešte pred voľbami v roku 2016 prisľúbil vtedy vládnuci Smer na rekonštrukciu areálu 50 miliónov eur, v praxi sa však neinvestovalo takmer nič. Rekonštrukcia sa mala konečne spustiť na jeseň 2019 obnovou bloku B s kapacitou 1.380 študentov, ani vtedy sa však práce nerozbehli. Projekt dal totiž preveriť nový rektor Univerzity Komenského Marek Števček, ktorý v nich zistil vážne nedostatky. Zámer za 14,2 milióna tak bol odložený – a riaditeľ internátov Róbert Gula okamžite odvolaný.

Dnes sa však ľady opäť hýbu. Projektová dokumentácia bola prepracovaná (autorom by mala byť podľa všetkého projekčná kancelária VM Projekt) a dodávateľ projektu už čaká len na vydanie stavebného povolenia. Následne zašle správa internátov Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR žiadosť o dotáciu a rozbehne verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby. Predbežný odhad spustenia rekonštrukcie je leto 2022. Práce by mali trvať dva roky.

Po dokončení obnovy by sa mal výrazne zvýšiť štandard ubytovania. Najväčšou zmenou bude zrušenie balkónov, vďaka čomu sa izby zväčšia. Na jednu bunku už budú pripadať len dve izby, pričom zástupcovia univerzity pripúšťajú, že chcú postupne znižovať aj kapacitu izieb – najprv len pre dvoch študentov, teoreticky by mali byť dostupné aj jednoposteľové izby. Ďalšou novinkou je rozšírenie počtu pracovných miest v spoločných kuchynkách z jedného na štyri. Vo výsledku tak má z pôvodnej budovy ostať len skelet, úpravami prejdú pravdepodobne aj spoločné priestory na nižších podlažiach.

Kým blok B bude komplexne obnovený, blok A si bude musieť na rekonštrukciu ešte počkať. Vedenie internátov medzičasom plánuje určité práce, napríklad výmeny okien, nábytku či spoločných kuchyniek. Komplexná prestavba bloku je však plánovaná najskôr v rokoch 2023-2025.

Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave

Vedenie internátov s oznamom o postupe pri príprave projektu odhalilo aktuálne vizualizácie novej podoby bloku B. Treba však zároveň dodať, že ide len o rámcovú podobu, ktorá nezobrazuje definitívny stav (inak by boli nakúpené pomerne drahé dizajnové stoličky, čo je v kontexte stavu financií prehnané). Určité závery si však vytvoriť možno: jedna z výškových budov Internátu Ľudovíta Štúra zmení svoju podobu radikálnym spôsobom.

Nemožno však povedať, že vyslovene dobrým. Súčasná podoba internátov a snaha o inšpiráciu v Le Corbusierovi nie je šťastná, budúca podoba budovy však bude desivá. Objekt bude pripomínať klasický zateplený prefabrikovaný dom, čo bude s ohľadom na jeho rozsah o to strašidelnejšie. Internát vzdialene (možno nie až tak) asociuje výškové lôžkové časti niektorých slovenských nemocníc, napríklad na Kramároch v Bratislave alebo v areáli Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Nejde však o pochvalu, keďže v oboch prípadoch ide o monštrá a minimálne prvý príklad treba zrovnať so zemou tak skoro, ako to bude možné.

Pritom to tak byť nemuselo. Laureáti posledného ročníka Pritzkerovej ceny, francúzski architekti Anne Lacaton a Jean-Philippe Vassal, ukazujú, že zanedbaným objektom možno vliať nový život a pritom aj novú architektonickú kvalitu. Developmenty, ako obnova jednotiek sociálneho bývania v Bordeaux alebo obytnej veže v Paríži, sú inšpiráciou pre celú Európu. Pre Bratislavu však nie. Tu aj naďalej verejné inštitúcie zadávajú projekty zvláštnym spôsobom namiesto architektonickej súťaže. Výsledok bude z kategórie premrhaných príležitostí.

Nanešťastie totiž nehrozí, že by bolo študentské mestečko (s výnimkou architektonicky hodnotných Átriových domčekov) zrovnané so zemou a nahradené kvalitnou urbanistickou štruktúrou. Modernistický urbanizmus, ktorý sa tu snažil o vytvorenie optimálneho prostredia, zlyhal. Internátny kampus v Mlynskej doline možno len sotva nazvať príjemným miestom. Možno niekedy v budúcnosti dôjde k dotvoreniu centrálneho námestia, Auly maximy a ďalších uvažovaných budov, v ideálnom prípade by však došlo k takmer kompletnému prebudovaniu územia v zmysle nového urbanizmu.

Netreba totiž zabúdať, že prostredie výrazne pôsobí na správanie aj formovanie človeka. Kompaktný kampus s ľudskou mierkou, pocitom komunity, dostupnými službami a športoviskami, jednoduchým peším a cyklistickým pohybom a dobrou dostupnosťou verejnej dopravy, obklopený zelenými verejnými priestormi, by vytvoril latku, ktorú by potom študenti mohli očakávať od vlastného bývania. Sídliská totiž nie sú niečím, s čím by sme mali byť spokojní do budúcnosti: ide o typ výstavby, ktorý by sa už nemal opakovať.

Namiesto toho sídliská, len málo odlišné od normalizačných, budujeme aj naďalej. Po zmene príslušnej legislatívy je malý dopyt a z určitých strán dokonca rastie adorácia komplexnej bytovej výstavby. Celý tento proces sa však začína už v detstve a pokračuje do dospelosti. Študenti vysokých škôl by mali mať príležitosť zažiť aspoň počas štúdia kvalitu – nielen výučby, ale aj prostredia, v ktorom žijú. Nanešťastie, v Mlynskej doline k tomu nedôjde.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.