Adrian Gubčo 25.06.2020 09:08

STU rozbieha rekonštrukciu ďalších budov a predstavuje svoje plány

Slovenská technická univerzita je našou najvýznamnejšou technickou vysokou školou s medzinárodnými ambíciami. Úspešnejšiemu etablovaniu medzi špičkovými akademickými inštitúciami jej však bráni, okrem iného, aj fyzická zastaranosť viacerých nehnuteľností. Situácia sa však začína meniť a STU postupne rekonštruuje fakultné aj internátne budovy, kým ďalšie plánuje.

Zdroj: Slovenská technická univerzita

STU disponuje v Bratislave dvoma kampusmi (tretí je v Trnave), jedným v Mlynskej doline a druhým v centre mesta medzi Radlinského ulicou a Námestím Slobody. Fakulty v Mlynskej doline prešli čiastočnou modernizáciou (FEI STU), resp. sa nachádzajú v úplne nových budovách (FIIT STU). Je to však areál v Starom Meste, ktorý je najexponovanejší a vyžaduje si v tejto chvíli aj najvyššie investície.

Rekonštrukcie v staromestskom kampuse

V posledných rokoch prebehli rekonštrukcie „novej budovy“ Fakulty chemickej a potravinárskej technológie a výškovej budovy Stavebnej fakulty. STU teraz spúšťa obnovu a modernizáciu ďalšieho objektu: bloku B Stavebnej fakulty. Fakulta bola vybudovaná v rokoch 1964-1974, pozostáva z trojice blokov a zmieňovaný blok B už čelil zhoršujúcemu sa stavu fasády aj podmienok v interiéri kvôli zlému tesneniu.

V rámci rekonštrukcie dôjde k oprave obvodových stien, striech i rekuperácie. Cieľom je zlepšenie teplenej pohody aj zníženie energetickej náročnosti vnútorného prostredia. Zvonka bude viditeľná najmä výmena pôvodného mozaikového obkladu za nový obklad, keďže budova bude mať prevetrávanú fasádu. Obnovená bude charakteristická lomenica nad hlavným vchodom a vymenené budú aj okná.

STU už začala s rekonštrukciou strechy, fasáda by mala nasledovať v októbri tohto roka. Práce by mali trvať po dobu ďalších deviatich mesiacov. Pôvodné vyznenie budovy od architekta Oldřicha Černého sa tak výrazne zmení, vo výsledku to však snáď bude k lepšiemu.

V blízkej budúcnosti (snáď) by mohli nasledovať opravy aj ďalších budov. Ako hovorí Fedor Blaščák, mediálny zástupca STU, v príprave sú zmeny aj na iných fakultách. „V tejto chvíli bežia súťaže na dodávateľa stavebných prác v rámci rekonštrukcií budov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie a tiež Strojníckej fakulty STU.“ Výraznejšie zmeny sa neočakávajú na Fakulte architektúry a dizajnu, ktorá patrí k najstarším budovám v oblasti. „Rekonštrukcia budovy FA STU sa neplánuje, nedávno bola realizovaná výmena okien,“ konštatuje F. Blaščák.

Celkovo by sa tak kampus STU v centre Bratislavy mohol dostať aspoň do akejsi základnej uspokojivej úrovne. Splnenie vyšších cieľov si však bude vyžadovať okrem rekonštrukcií aj výstavbu nových objektov a ďalšie investície do súvisiacej infraštruktúry, vrátane študentského bývania.

Víťazný návrh zo študentskej súťaže MUNISS od autorov Jakub Hajduk, Karin Danková, Veronika Slaničanová. Zdroj: STU

Ďalšia budúcnosť kampusu

Nové stavebné projekty sa budú musieť týkať najmä zmeny formy využitia nádvoria kampusu STU. Jednotlivé fakulty totiž svojim urbanistickým členením tvoria akýsi megablok, no dvor ostáva fragmentovaný a nedostatočne využitý. Je to problém, zároveň však aj príležitosť pre aspoň čiastočné dobudovanie a scelenie areálu STU, ku ktorému aj napriek storočiu plánovania nikdy nedošlo.

Na mieste, kde sa dnes nachádza kampus STU, sa totiž už za monarchie rátalo so vznikom univerzitnej štvrte, kedy tu mala sídliť novozaložená Alžbetínska univerzita. Po vzniku Prvej československej republiky sa plány zmenili na úradnícku štvrť, za existencie vojnovej Slovenskej republiky dokonca vládnu štvrť. Vtedajšie vedenie štátu zorganizovalo veľkú medzinárodnú súťaž na riešenie územia, v ktorej síce zvíťazil Josef Gočár, vo výsledku sa však po vojne začalo územie transformovať skôr po vzore talianskych architektov Adalberta Liberu a Ernesta La Padulu.

Rozsiahle plochy okolo Námestia Slobody boli určené pre výstavbu komplexu Slovenskej vysokej školy technickej. Ako prvá vznikla stará budova FCHPT od Vladimíra Karfíka, následne bol postavený Pavilón teoretických ústavov od Emila Belluša, dnešná Fakulta architektúry a dizajnu. Ďalšie fakulty STU – Strojnícka, Stavebná či ďalšia časť FCHPT – pribúdali až do 80-tych rokov 20. storočia. Dnes je základný stavebný vývoj tohto kampusu považovaný za viacmenej ukončený.

Ako však konštatujú autori a autorky obsiahlej publikácie (Ne)Plánovaná Bratislava, idea uceleného univerzitného komplexu ostáva nenaplnená a dobudované nebolo ani sídlo rektorátu. Nádvorie kampusu sa nestalo botanickou záhradou, ako to plánoval Emil Belluš, a dnes je vo vyššie popísanom stave.

Situáciu by mohlo zmeniť vybudovanie tzv. Univerzitného centra STU, spoločenského a komunikačného jadra kampusu. Zámer počíta s asanáciou existujúceho objektu Ťažkých laboratórií na nádvorí univerzity a jeho nahradením budovou obsahujúcou jedáleň, kongresové centrum, knižnicu, študovne a nové laboratóriá. Súčasťou projektu je aj revitalizácia vnútrobloku.

„Projekt Univerzitného centra STU napreduje postupne po etapách,“ hovorí o zámere Fedor Blaščák. „V spolupráci s Magistrátom Hlavného mesta už prebehla jedna medzinárodná študentská súťaž MUNISS, ktorá bola zameraná na riešenie verejných priestorov vo vnútrobloku. Zapojilo sa 6 tímov z FA STU, VŠVU a Ústavu manažmentu STU. Súťaž priniesla aj návrhy na exteriérový pavilón, ktorý sa bude realizovať na jeseň 2020.“

Samotný hlavný objekt sa však bude riešiť podľa všetkého až neskôr. STU by chcela jeho podobu hľadať v spolupráci so študentami. „Sme radi a hrdí na to, že projekt Univerzitného centra STU bude v ďalšom kroku predmetom celosvetovej študentskej súťaže v rámci Inspirelli Award. Súťaž bude vyhlásená v októbri 2020 a jej výsledky budú známe v roku 2021,“ pripomína zástupca STU.

Popri tom sa rieši údajne aj téma nového umiestnenia rektorátu. Súčasná poloha na Vazovovej je už, podľa všetkého, nevyhovujúca. „Na STU už dlhšie diskutujeme o optimalizácii priestorového usporiadania a súčasťou týchto diskusií je aj zmena sídla rektorátu,“ potvrdzuje Fedor Blaščák. Podobné diskusie sa pravidelne vyskytujú aj v prípade Fakulty architektúry a dizajnu, to však STU odmieta.

Aktuálny stav ŠD Dobrovičova

Spokojnejší študenti predstavujú väčší potenciál aj pre mesto

K poslednému okruhu dôležitých investícií patria rekonštrukcie internátov, ktoré STU patria. Niektoré zo študentských domovov prešli obnovou už dávnejšie – najmä ŠD Jura Hronca, známy ako Bernolák, čiastočne zrekonštruovaný je ŠD Mladosť v Mlynskej doline, Mladá garda na Račianskej ulici a obnovou prechádza internát na Dobrovičovej v centre mesta. Ďalšie opravy majú napredovať aj naďalej, STU chce na ne počas tohto roka alokovať viac ako dva milióny eur.

Tieto sa majú týkať Mladej gardy aj postupujúcej rekonštrukcie Mladosti. Z hľadiska širokej verejnosti je momentálne najviditeľnejšia asi obnova Dobrovičovej, ktorá má prominentnú polohu na Dostojevského rade. V rámci doteraz zrealizovaných prác bolo odstránené pôvodné kamenné obloženie fasády a absencia akékokoľvek pohybu už nejakú dobu vzbudzuje obavy, či sa táto fasáda vráti.

„Aktuálne bola podpísaná zmluva na dodávku rekonštrukčných prác na fasáde ŠD Dobrovičova, ktorá ráta so zachovaním pôvodnej materiality kamennej fasády,“ ubezpečuje však F. Blaščák. „Ukončenie rekonštrukcie predpokladáme do konca roku 2020.“ Obnova originálneho vzhľadu je samozrejme pozitívna. Internát bude jeden opäť jednou z rady budov, ktoré dodávajú tejto strane Dostojevského radu veľkomestský charakter.

STU tvrdí, že po opravách zariadení bude „...vyšší sociálny štandard bývania pripomínať viac hotel, než klasický internát“. Ak by toto tvrdenie naozaj platilo, bolo by to pre atraktivitu štúdia na tejto škole nepochybne vynikajúce. Mohlo by to prispieť k aspoň čiastočnému riešeniu jedného z veľkých problémov nielen tejto školy – k odlivu mozgov do zahraničia.

Hoci ide o komplexnejší problém, predstavitelia STU nezriedka konštatujú, že napriek porovnateľnej úrovni jednotlivých fakúlt s VUT alebo Masarykovou univerzitou v Brne množstvo potenciálnych študentov uprednostní skôr štúdium v moravskej metropole. Prispieva k tomu jej vynikajúci imidž, podporený existenciou moderných nových školských budov s dobrou úrovňou architektúry.

Ide o nástroj, akým možno podporiť atraktivitu STU a pritiahnuť nových záujemcov o štúdium. Ak títo ľudia potom ostanú v Bratislave, stanú sa základom jej budúceho rozvoja – úspech miest a ekonomík totiž dnes stojí predovšetkým na ľudskom talente, namiesto nerastných surovín a produktov, ako to bolo v minulosti. Rozvoj nielen STU, ale aj iných vzdelávacích inštitúcií, by tak mal byť strategickým záujmom Hlavného mesta aj štátu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.